Šalamúnova múdrosť
17:1 Lebo tvoje súdy sú veľké a nemožno ich vysloviť
nevyživené duše sa pomýlili.
17:2 Lebo keď si nespravodliví mysleli, že budú utláčať svätý národ; oni sú
zavreli vo svojich domoch, väzni temnoty a spútaní
putá dlhej noci ležali vo vyhnanstve od večnosti
prozreteľnosť.
17:3 Lebo hoci mali klamať skrytí vo svojich tajných hriechoch, tak boli
rozptýlený pod temným závojom zabudnutia, v strašnom úžase,
a trápili sa [čudnými] zjaveniami.
17:4 Lebo ani roh, ktorý ich držal, ich nezachráni od strachu, ale
ozývali sa okolo nich zvuky padajúcich vôd a smutné videnia
zjavil sa im s ťažkými tvárami.
17:5 Žiadna sila ohňa im nemôže dať svetlo, ani svetlo
plamene hviezd vydržia, aby osvetlili tú strašnú noc.
17:6 Len sa im zjavil oheň, ktorý sa zapálil sám od seba, veľmi strašný.
pretože boli veľmi vydesení, považovali veci, ktoré videli, za
horší ako pohľad, ktorý nevideli.
17:7 Čo sa týka ilúzií umeleckej mágie, tie boli potlačené a ich
vychvaľovanie sa v múdrosti bolo pokarhané hanbou.
17:8 Lebo tí, ktorí sľúbili, že zaženú od chorých hrôzy a súženia
duša, sami boli chorí strachom, hodní, aby sa im smiali.
17:9 Lebo hoci sa ich nič hrozné nebálo; napriek tomu sa bojí šeliem
ktorý prešiel okolo a syčanie hadov,
17:10 Zomreli od strachu, popierajúc, že videli vzduch, ktorý nemohol
strane sa treba vyhnúť.
17:11 Lebo bezbožnosť, odsúdená vlastným svedectvom, je veľmi bojazlivá a
pod tlakom svedomia vždy predpovedá zlé veci.
17:12 Lebo strach nie je nič iné ako zrada príčin, ktoré sú dôvodom
ponúka.
17:13 A očakávanie zvnútra, keďže je menšie, počíta viac s nevedomosťou
než príčina, ktorá prináša muky.
17:14 Ale v tú noc spali rovnako, čo skutočne bolo
netolerovateľné a ktoré na nich prišli z dna nevyhnutného
do pekla,
17:15 Čiastočne ich trápili obludné zjavenia a čiastočne omdlievali,
srdce ich zlyhalo: lebo prišiel náhly strach a nehľadaný
ich.
17:16 Takže každý, kto tam padol, bol prísne držaný, zavretý vo väzení
bez železných tyčí,
17:17 Lebo či bol hospodár, pastier alebo robotník na poli,
bol dostihnutý a vydržal tú nevyhnutnosť, ktorá nemohla byť
vyhýbali sa, lebo všetci boli spútaní jednou reťazou temnoty.
17:18 Či už to bol svišťanie vetra, alebo melodický hluk vtákov medzi nimi
rozprestierajúce sa konáre alebo príjemný pád prudko stekajúcej vody,
17:19 Alebo strašný zvuk vrhaných kameňov, alebo beh, ktorý nemohol byť
vidieť preskakujúce zvery alebo burácajúci hlas väčšiny divokých divých zvierat,
alebo odrážajúca sa ozvena z dutých hôr; tieto veci ich urobili
omdlieť od strachu.
17:20 Lebo celý svet zažiaril jasným svetlom a nikomu to neprekážalo
ich práca:
17:21 Len nad nimi sa rozprestierala ťažká noc, obraz tej temnoty
ktorí by ich potom mali prijať, ale oni boli sami sebou
hroznejšie ako tma.