Šalamúnova múdrosť 17:1 Lebo tvoje súdy sú veľké a nemožno ich vysloviť nevyživené duše sa pomýlili. 17:2 Lebo keď si nespravodliví mysleli, že budú utláčať svätý národ; oni sú zavreli vo svojich domoch, väzni temnoty a spútaní putá dlhej noci ležali vo vyhnanstve od večnosti prozreteľnosť. 17:3 Lebo hoci mali klamať skrytí vo svojich tajných hriechoch, tak boli rozptýlený pod temným závojom zabudnutia, v strašnom úžase, a trápili sa [čudnými] zjaveniami. 17:4 Lebo ani roh, ktorý ich držal, ich nezachráni od strachu, ale ozývali sa okolo nich zvuky padajúcich vôd a smutné videnia zjavil sa im s ťažkými tvárami. 17:5 Žiadna sila ohňa im nemôže dať svetlo, ani svetlo plamene hviezd vydržia, aby osvetlili tú strašnú noc. 17:6 Len sa im zjavil oheň, ktorý sa zapálil sám od seba, veľmi strašný. pretože boli veľmi vydesení, považovali veci, ktoré videli, za horší ako pohľad, ktorý nevideli. 17:7 Čo sa týka ilúzií umeleckej mágie, tie boli potlačené a ich vychvaľovanie sa v múdrosti bolo pokarhané hanbou. 17:8 Lebo tí, ktorí sľúbili, že zaženú od chorých hrôzy a súženia duša, sami boli chorí strachom, hodní, aby sa im smiali. 17:9 Lebo hoci sa ich nič hrozné nebálo; napriek tomu sa bojí šeliem ktorý prešiel okolo a syčanie hadov, 17:10 Zomreli od strachu, popierajúc, že videli vzduch, ktorý nemohol strane sa treba vyhnúť. 17:11 Lebo bezbožnosť, odsúdená vlastným svedectvom, je veľmi bojazlivá a pod tlakom svedomia vždy predpovedá zlé veci. 17:12 Lebo strach nie je nič iné ako zrada príčin, ktoré sú dôvodom ponúka. 17:13 A očakávanie zvnútra, keďže je menšie, počíta viac s nevedomosťou než príčina, ktorá prináša muky. 17:14 Ale v tú noc spali rovnako, čo skutočne bolo netolerovateľné a ktoré na nich prišli z dna nevyhnutného do pekla, 17:15 Čiastočne ich trápili obludné zjavenia a čiastočne omdlievali, srdce ich zlyhalo: lebo prišiel náhly strach a nehľadaný ich. 17:16 Takže každý, kto tam padol, bol prísne držaný, zavretý vo väzení bez železných tyčí, 17:17 Lebo či bol hospodár, pastier alebo robotník na poli, bol dostihnutý a vydržal tú nevyhnutnosť, ktorá nemohla byť vyhýbali sa, lebo všetci boli spútaní jednou reťazou temnoty. 17:18 Či už to bol svišťanie vetra, alebo melodický hluk vtákov medzi nimi rozprestierajúce sa konáre alebo príjemný pád prudko stekajúcej vody, 17:19 Alebo strašný zvuk vrhaných kameňov, alebo beh, ktorý nemohol byť vidieť preskakujúce zvery alebo burácajúci hlas väčšiny divokých divých zvierat, alebo odrážajúca sa ozvena z dutých hôr; tieto veci ich urobili omdlieť od strachu. 17:20 Lebo celý svet zažiaril jasným svetlom a nikomu to neprekážalo ich práca: 17:21 Len nad nimi sa rozprestierala ťažká noc, obraz tej temnoty ktorí by ich potom mali prijať, ale oni boli sami sebou hroznejšie ako tma.