Šalamúnova múdrosť 12:1 Lebo tvoj neporušiteľný Duch je vo všetkom. 12:2 Preto po maličkostiach trestáš tých, čo pohoršujú, a varuj ich tým, že ich ulož na pamiatku, kde sa previnili, aby zanechajúc svoju bezbožnosť uverili v teba, Pane. 12:3 Tvojou vôľou bolo zničiť rukami našich otcov oboch starí obyvatelia tvojej svätej zeme, 12:4 ktorého si nenávidel za páchanie najohavnejších čarodejníckych a bezbožných skutkov obete; 12:5 A tiež nemilosrdní vrahovia detí a požierači ľudí mäso a sviatky krvi, 12:6 S ich kňazmi zprostred ich modlárskej posádky a rodičov, ktorí vlastnými rukami zabíjali duše bez pomoci: 12:7 aby zem, ktorú si si nadovšetko vážil, dostala a dôstojná kolónia Božích detí. 12:8 Ale aj tých, ktorých si ušetril ako ľudí, a poslal si osy, predchodcov tvojho vojska, aby si ich postupne ničil. 12:9 Nie že by si nebol schopný priviesť bezbožníkov pod ruku spravodlivých v boji, alebo ich naraz zničiť krutou zverou, príp jedným hrubým slovom: 12:10 Ty si však po maličkostiach vykonával svoje súdy nad nimi ich miesto pokánia, nevedomí toho, že sú nezbedníci pokolenie, a že ich zloba bola vypestovaná v nich, a že ich myslenie by sa nikdy nezmenilo. 12:11 Lebo to bolo od počiatku prekliate semeno; ani ty nie zo strachu ktokoľvek im odpustí veci, ktorými zhrešili. 12:12 Lebo kto povie: Čo si to urobil? alebo kto odolá tvojmu rozsudok? alebo kto ťa bude žalovať za národy, ktoré hynú, koho urobil si? alebo kto príde postaviť sa proti tebe, aby sa pomstil nespravodliví muži? 12:13 Lebo niet Boha okrem teba, ktorý sa stará o všetkých, ktorému si ty nech ukážeš, že tvoj súd nie je nesprávny. 12:14 Ani kráľ ani tyran sa nebude môcť obrátiť proti tebe koho si potrestal. 12:15 Nakoľko si teda sám spravodlivý, všetko nariaďuješ spravodlivo: mysliac si, že nie je v súlade s tvojou mocou odsúdiť ho ktorý si nezaslúžil byť potrestaný. 12:16 Lebo tvoja moc je počiatkom spravodlivosti a pretože si Pane všetkých, robí ťa milosrdným ku všetkým. 12:17 Lebo keď ľudia neuveria, že máš plnú moc, ty ukáž svoju silu a medzi tých, ktorí to vedia, ich učiníš smelosť prejaviť. 12:18 Ale ty, ovládajúc svoju moc, súď spravodlivo a prikazuj nám veľkú priazeň, lebo môžeš použiť silu, keď chceš. 12:19 Ale takýmito skutkami si naučil svoj ľud, že spravodlivý má buď milosrdný a učiníš svojim synom dobrú nádej, že ty dáva pokánie za hriechy. 12:20 Lebo keby si potrestal nepriateľov svojich detí a odsúdencov na smrť, s takou úvahou, dávajúc im čas a miesto, čím môžu byť oslobodení od svojej zloby: 12:21 S akou obozretnosťou si súdil svojich vlastných synov, ktorých otcov si prisahal a učinil si zmluvy dobrých zasľúbení? 12:22 Preto kým nás trestáš, bičuješ našich nepriateľov a tisíckrát viac, so zámerom, že keď súdime, mali by sme pozorne mysli na svoju dobrotu, a keď sme sami súdení, my treba hľadať milosť. 12:23 Preto, zatiaľ čo ľudia žili rozpustilo a nespravodlivo, ty sužoval ich vlastnými ohavnosťami. 12:24 Lebo veľmi zablúdili po cestách bludu a držali ich za to bohmi, ktorými aj medzi zverou svojich nepriateľov opovrhovali, bytosť oklamaní ako deti bez rozumu. 12:25 Preto im, ako deťom bez rozumu, ty neposlal som rozsudok, aby som ich zosmiešnil. 12:26 Ale tí, ktorí by neboli napravení tou nápravou, v ktorej on pohrával s nimi, pocíti súd hodný Boha. 12:27 Lebo hľa, za aké veci nenávideli, keď boli potrestaní, že je pre tých, ktorých považovali za bohov; [teraz] sa v nich trestá, keď to videli, uznali ho za pravého Boha, ktorý predtým odmietli vedieť, a preto na nich prišlo krajné zatratenie.