Šalamúnova múdrosť
12:1 Lebo tvoj neporušiteľný Duch je vo všetkom.
12:2 Preto po maličkostiach trestáš tých, čo pohoršujú, a
varuj ich tým, že ich ulož na pamiatku, kde sa previnili,
aby zanechajúc svoju bezbožnosť uverili v teba, Pane.
12:3 Tvojou vôľou bolo zničiť rukami našich otcov oboch
starí obyvatelia tvojej svätej zeme,
12:4 ktorého si nenávidel za páchanie najohavnejších čarodejníckych a bezbožných skutkov
obete;
12:5 A tiež nemilosrdní vrahovia detí a požierači ľudí
mäso a sviatky krvi,
12:6 S ich kňazmi zprostred ich modlárskej posádky a
rodičov, ktorí vlastnými rukami zabíjali duše bez pomoci:
12:7 aby zem, ktorú si si nadovšetko vážil, dostala a
dôstojná kolónia Božích detí.
12:8 Ale aj tých, ktorých si ušetril ako ľudí, a poslal si osy,
predchodcov tvojho vojska, aby si ich postupne ničil.
12:9 Nie že by si nebol schopný priviesť bezbožníkov pod ruku
spravodlivých v boji, alebo ich naraz zničiť krutou zverou, príp
jedným hrubým slovom:
12:10 Ty si však po maličkostiach vykonával svoje súdy nad nimi
ich miesto pokánia, nevedomí toho, že sú nezbedníci
pokolenie, a že ich zloba bola vypestovaná v nich, a že ich
myslenie by sa nikdy nezmenilo.
12:11 Lebo to bolo od počiatku prekliate semeno; ani ty nie zo strachu
ktokoľvek im odpustí veci, ktorými zhrešili.
12:12 Lebo kto povie: Čo si to urobil? alebo kto odolá tvojmu
rozsudok? alebo kto ťa bude žalovať za národy, ktoré hynú, koho
urobil si? alebo kto príde postaviť sa proti tebe, aby sa pomstil
nespravodliví muži?
12:13 Lebo niet Boha okrem teba, ktorý sa stará o všetkých, ktorému si ty
nech ukážeš, že tvoj súd nie je nesprávny.
12:14 Ani kráľ ani tyran sa nebude môcť obrátiť proti tebe
koho si potrestal.
12:15 Nakoľko si teda sám spravodlivý, všetko nariaďuješ
spravodlivo: mysliac si, že nie je v súlade s tvojou mocou odsúdiť ho
ktorý si nezaslúžil byť potrestaný.
12:16 Lebo tvoja moc je počiatkom spravodlivosti a pretože si
Pane všetkých, robí ťa milosrdným ku všetkým.
12:17 Lebo keď ľudia neuveria, že máš plnú moc, ty
ukáž svoju silu a medzi tých, ktorí to vedia, ich učiníš
smelosť prejaviť.
12:18 Ale ty, ovládajúc svoju moc, súď spravodlivo a prikazuj nám
veľkú priazeň, lebo môžeš použiť silu, keď chceš.
12:19 Ale takýmito skutkami si naučil svoj ľud, že spravodlivý má
buď milosrdný a učiníš svojim synom dobrú nádej, že ty
dáva pokánie za hriechy.
12:20 Lebo keby si potrestal nepriateľov svojich detí a odsúdencov
na smrť, s takou úvahou, dávajúc im čas a miesto, čím
môžu byť oslobodení od svojej zloby:
12:21 S akou obozretnosťou si súdil svojich vlastných synov,
ktorých otcov si prisahal a učinil si zmluvy dobrých zasľúbení?
12:22 Preto kým nás trestáš, bičuješ našich nepriateľov a
tisíckrát viac, so zámerom, že keď súdime, mali by sme
pozorne mysli na svoju dobrotu, a keď sme sami súdení, my
treba hľadať milosť.
12:23 Preto, zatiaľ čo ľudia žili rozpustilo a nespravodlivo, ty
sužoval ich vlastnými ohavnosťami.
12:24 Lebo veľmi zablúdili po cestách bludu a držali ich za to
bohmi, ktorými aj medzi zverou svojich nepriateľov opovrhovali, bytosť
oklamaní ako deti bez rozumu.
12:25 Preto im, ako deťom bez rozumu, ty
neposlal som rozsudok, aby som ich zosmiešnil.
12:26 Ale tí, ktorí by neboli napravení tou nápravou, v ktorej on
pohrával s nimi, pocíti súd hodný Boha.
12:27 Lebo hľa, za aké veci nenávideli, keď boli potrestaní, že
je pre tých, ktorých považovali za bohov; [teraz] sa v nich trestá,
keď to videli, uznali ho za pravého Boha, ktorý predtým
odmietli vedieť, a preto na nich prišlo krajné zatratenie.