Susanna
1:1 V Babylone býval muž, volal sa Joacim.
1:2 A vzal si ženu, ktorá sa volala Susanna, dcéra Chelcias, a
veľmi pekná žena, ktorá sa bála Pána.
1:3 Aj jej rodičia boli spravodliví a učili svoju dcéru podľa toho
Mojžišov zákon.
1:4 Joacim bol veľký bohatý muž a mal k nemu pripojenú peknú záhradu
dom: a k nemu sa uchýlili Židia; pretože bol čestnejší ako
všetky ostatné.
1:5 V tom istom roku boli určení dvaja zo starších ľudu, aby boli
sudcovia, ako o tom hovoril Pán, že bezbožnosť prišla z Babylona
od starovekých sudcov, ktorí akoby vládli ľudu.
1:6 Títo držali veľa v Joacimovom dome a všetci, čo mali nejaké zákony
prišiel k nim.
1:7 Keď ľudia na poludnie odišli, Susanna vošla do nej
manželova záhrada na prechádzku.
1:8 A tí dvaja starší ju videli každý deň vchádzať a chodiť; takže
ich žiadostivosť bola zapálená k nej.
1:9 A prevrátili svoju myseľ a odvrátili svoje oči, že oni
nemusí hľadieť do neba, ani si pamätať spravodlivé súdy.
1:10 A hoci boli obaja zranení jej láskou, neodvážili sa ani jedného ukázať
ďalší jeho smútok.
1:11 Lebo sa hanbili oznámiť svoju žiadostivosť, ktorú chceli mať
robiť s ňou.
1:12 No zo dňa na deň ju usilovne sledovali, aby ju videli.
1:13 A jeden povedal druhému: "Poďme teraz domov, lebo je večera."
čas.
1:14 Keď teda vyšli, oddelili jedného od druhého a
obrátili sa a prišli na to isté miesto; a potom mali
pýtali jeden druhého na príčinu, uznali svoju žiadostivosť: potom
určili spoločný čas, kedy ju možno nájdu samú.
1:15 A vypadlo, keď sledovali vhodný čas, vošla dnu ako predtým
len dve slúžky a chcela sa umyť v záhrade: lebo
bolo horúco.
1:16 A nebolo tam žiadneho tela okrem dvoch starších, ktorí sa ukryli
a sledovali ju.
1:17 Potom povedala svojim slúžkam: Prineste mi olej a guľôčky na umývanie a zatvorte
záhradné dvere, aby som sa mohol umyť.
1:18 Urobili, ako im prikázala, zavreli dvere záhrady a vyšli von
sami pri tajných dverách, aby priniesli veci, ktoré prikázala
ale starších nevideli, lebo boli skrytí.
1:19 Keď slúžky vyšli, dvaja starší vstali a bežali
ona, hovoriac,
1:20 Hľa, dvere záhrady sú zavreté, že nás nikto nevidí, a sme dnu
láska s tebou; preto nám daj súhlas a lož s nami.
1:21 Ak nechceš, budeme proti tebe svedčiť, že mladík
bol s tebou, a preto si prepustil svoje slúžky od seba.
1:22 Susanna si vzdychla a povedala: "Som stiesnená zo všetkých strán, lebo keby som
urob túto vec, je to pre mňa smrť, a ak to neurobím, nemôžem ujsť
tvoje ruky.
1:23 Je pre mňa lepšie padnúť do tvojich rúk a nerobiť to, ako zhrešiť
v očiach Pána.
1:24 Susanna skríkla mocným hlasom a dvaja starší zvolali
proti nej.
1:25 Potom pribehol ten a otvoril dvere do záhrady.
1:26 Keď služobníci domu počuli krik v záhrade, oni
vrútila sa dnu, aby videla, čo sa s ňou stalo.
1:27 Ale keď starší oznámili svoju záležitosť, sluhov bolo veľa
hanbil sa: lebo taká správa o Zuzane nikdy nebola.
1:28 A stalo sa na druhý deň, keď sa k nej zhromaždil ľud
manžel Joacim, dvaja starší prišli tiež plní šibalskej fantázie
proti Susanne, aby ju usmrtil;
1:29 A povedal pred ľudom: "Pošlite po Zuzanu, dcéru Chelcias!"
Joacimova manželka. A tak poslali.
1:30 Prišla teda so svojím otcom a matkou, so svojimi deťmi a so všetkými
príbuzenstvo.
1:31 Susanna bola veľmi jemná žena a bola krásna na pohľad.
1:32 A títo bezbožní muži prikázali odkryť jej tvár (lebo bola
zakryté), aby boli naplnené jej krásou.
1:33 Preto jej priatelia a všetci, ktorí ju videli, plakali.
1:34 Potom dvaja starší vstali uprostred ľudu a položili svoje
ruky na jej hlavu.
1:35 A ona s plačom vzhliadla k nebu, lebo jej srdce dôverovalo
Pane.
1:36 A starší povedali: "Keď sme kráčali sami po záhrade, prišla táto žena."
dnu s dvoma slúžkami, zavrel dvere záhrady a poslal slúžky preč.
1:37 Potom k nej pristúpil istý mládenec, ktorý tam bol, a ľahol si s ňou.
1:38 Potom sme my, ktorí sme stáli v rohu záhrady a videli sme toto zlo,
pribehol k nim.
1:39 A keď sme ich videli spolu, muža, ktorého sme nemohli držať, lebo bol
silnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil.
1:40 Ale keď sme vzali túto ženu, spýtali sme sa, kto je ten mladý muž, ale nie ona
by nám nepovedal: o týchto veciach svedčíme.
1:41 Potom im zhromaždenie uverilo ako tým starším a sudcom
ľudu: tak ju odsúdili na smrť.
1:42 Zuzana zvolala mocným hlasom a povedala: Ó, večný Bože,
ktorí poznajú tajomstvá a poznajú všetky veci skôr, ako budú:
1:43 Ty vieš, že vydali proti mne krivé svedectvo, a hľa,
musím zomrieť; keďže som nikdy nerobil také veci ako títo muži
zlomyseľne vymyslený proti mne.
1:44 A Pán počul jej hlas.
1:45 Keď ju teda viedli na smrť, Pán vzkriesil
svätý duch mladého mladíka, ktorý sa volal Daniel:
1:46 Kto plakal mocným hlasom, som čistý z krvi tejto ženy.
1:47 Potom sa všetok ľud obrátil k nemu a povedal: Čo to znamená?
slová, ktoré si povedal?
1:48 On stál medzi nimi a povedal: "Ste takí blázni, synovia?"
Izrael, že bez skúmania a poznania pravdy máš
odsúdili dcéru Izraela?
1:49 Vráťte sa na miesto súdu, lebo vydali krivé svedectvo
proti nej.
1:50 Preto sa všetok ľud v zhone obrátil a starší povedali
on: Poď, sadni si medzi nás a ukáž nám to, keď ťa Boh dal
česť staršieho.
1:51 Daniel im povedal: "Odložte týchto dvoch ďaleko od seba."
a preskúmam ich.
1:52 Keď ich od seba oddelili, zavolal jedného z nich:
a povedal mu: Ty, ktorý si zostarol v bezbožnosti, teraz tvoje hriechy
ktorých si sa predtým dopustil, vyšli najavo.
1:53 Lebo si vyslovil falošný súd a odsúdil si nevinných
a prepustiť vinníkov na slobodu; hoci Pán hovorí: Nevinní a
spravodlivého nezabiješ.
1:54 Ak si ju teda videl, povedz mi: Pod akým stromom si to videl?
robia spolu? Kto odpovedal: Pod maštaľným stromom.
1:55 Daniel povedal: "Dobre!" klamal si proti svojej vlastnej hlave; pre
aj teraz anjel Boží prijal rozsudok Boží, aby ťa sťal
v dvoch.
1:56 Odložil ho nabok, prikázal priviesť druhého a povedal mu
ten, semeno Chanaanu, a nie Júdovho, krása ťa oklamala,
a žiadostivosť prevrátila tvoje srdce.
1:57 Takto ste naložili s dcérami Izraela a oni zo strachu
s tebou, ale dcéra Júda nechcela vydržať tvoj
zlomyseľnosť.
1:58 Teraz mi teda povedz: Pod akým stromom si ich vzal?
spolu? Kto odpovedal: Pod cezmínom.
1:59 Vtedy mu povedal Daniel: "Dobre!" klamal si aj proti svojim
hlavu: lebo anjel Boží čaká s mečom, aby ťa rozpolil,
aby ťa mohol zničiť.
1:60 Nato celé zhromaždenie zvolalo mocným hlasom a chválilo Boha,
ktorý zachraňuje tých, čo v neho dôverujú.
1:61 A povstali proti dvom starším, lebo ich Daniel usvedčil
falošné svedectvo vlastnými ústami:
1:62 A podľa Mojžišovho zákona im urobili tak, ako napr
zlomyseľne zamýšľali urobiť svojmu blížnemu a podriadili ich
smrť. Tak bola nevinná krv zachránená v ten istý deň.
1:63 Preto Chelcias a jeho manželka chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu,
s Joacimom, jej manželom, a so všetkými príbuznými, pretože nebolo
nájdená v nej nepoctivosť.
1:64 Od toho dňa mal Daniel veľkú povesť v očiach
ľudia.