Susanna 1:1 V Babylone býval muž, volal sa Joacim. 1:2 A vzal si ženu, ktorá sa volala Susanna, dcéra Chelcias, a veľmi pekná žena, ktorá sa bála Pána. 1:3 Aj jej rodičia boli spravodliví a učili svoju dcéru podľa toho Mojžišov zákon. 1:4 Joacim bol veľký bohatý muž a mal k nemu pripojenú peknú záhradu dom: a k nemu sa uchýlili Židia; pretože bol čestnejší ako všetky ostatné. 1:5 V tom istom roku boli určení dvaja zo starších ľudu, aby boli sudcovia, ako o tom hovoril Pán, že bezbožnosť prišla z Babylona od starovekých sudcov, ktorí akoby vládli ľudu. 1:6 Títo držali veľa v Joacimovom dome a všetci, čo mali nejaké zákony prišiel k nim. 1:7 Keď ľudia na poludnie odišli, Susanna vošla do nej manželova záhrada na prechádzku. 1:8 A tí dvaja starší ju videli každý deň vchádzať a chodiť; takže ich žiadostivosť bola zapálená k nej. 1:9 A prevrátili svoju myseľ a odvrátili svoje oči, že oni nemusí hľadieť do neba, ani si pamätať spravodlivé súdy. 1:10 A hoci boli obaja zranení jej láskou, neodvážili sa ani jedného ukázať ďalší jeho smútok. 1:11 Lebo sa hanbili oznámiť svoju žiadostivosť, ktorú chceli mať robiť s ňou. 1:12 No zo dňa na deň ju usilovne sledovali, aby ju videli. 1:13 A jeden povedal druhému: "Poďme teraz domov, lebo je večera." čas. 1:14 Keď teda vyšli, oddelili jedného od druhého a obrátili sa a prišli na to isté miesto; a potom mali pýtali jeden druhého na príčinu, uznali svoju žiadostivosť: potom určili spoločný čas, kedy ju možno nájdu samú. 1:15 A vypadlo, keď sledovali vhodný čas, vošla dnu ako predtým len dve slúžky a chcela sa umyť v záhrade: lebo bolo horúco. 1:16 A nebolo tam žiadneho tela okrem dvoch starších, ktorí sa ukryli a sledovali ju. 1:17 Potom povedala svojim slúžkam: Prineste mi olej a guľôčky na umývanie a zatvorte záhradné dvere, aby som sa mohol umyť. 1:18 Urobili, ako im prikázala, zavreli dvere záhrady a vyšli von sami pri tajných dverách, aby priniesli veci, ktoré prikázala ale starších nevideli, lebo boli skrytí. 1:19 Keď slúžky vyšli, dvaja starší vstali a bežali ona, hovoriac, 1:20 Hľa, dvere záhrady sú zavreté, že nás nikto nevidí, a sme dnu láska s tebou; preto nám daj súhlas a lož s nami. 1:21 Ak nechceš, budeme proti tebe svedčiť, že mladík bol s tebou, a preto si prepustil svoje slúžky od seba. 1:22 Susanna si vzdychla a povedala: "Som stiesnená zo všetkých strán, lebo keby som urob túto vec, je to pre mňa smrť, a ak to neurobím, nemôžem ujsť tvoje ruky. 1:23 Je pre mňa lepšie padnúť do tvojich rúk a nerobiť to, ako zhrešiť v očiach Pána. 1:24 Susanna skríkla mocným hlasom a dvaja starší zvolali proti nej. 1:25 Potom pribehol ten a otvoril dvere do záhrady. 1:26 Keď služobníci domu počuli krik v záhrade, oni vrútila sa dnu, aby videla, čo sa s ňou stalo. 1:27 Ale keď starší oznámili svoju záležitosť, sluhov bolo veľa hanbil sa: lebo taká správa o Zuzane nikdy nebola. 1:28 A stalo sa na druhý deň, keď sa k nej zhromaždil ľud manžel Joacim, dvaja starší prišli tiež plní šibalskej fantázie proti Susanne, aby ju usmrtil; 1:29 A povedal pred ľudom: "Pošlite po Zuzanu, dcéru Chelcias!" Joacimova manželka. A tak poslali. 1:30 Prišla teda so svojím otcom a matkou, so svojimi deťmi a so všetkými príbuzenstvo. 1:31 Susanna bola veľmi jemná žena a bola krásna na pohľad. 1:32 A títo bezbožní muži prikázali odkryť jej tvár (lebo bola zakryté), aby boli naplnené jej krásou. 1:33 Preto jej priatelia a všetci, ktorí ju videli, plakali. 1:34 Potom dvaja starší vstali uprostred ľudu a položili svoje ruky na jej hlavu. 1:35 A ona s plačom vzhliadla k nebu, lebo jej srdce dôverovalo Pane. 1:36 A starší povedali: "Keď sme kráčali sami po záhrade, prišla táto žena." dnu s dvoma slúžkami, zavrel dvere záhrady a poslal slúžky preč. 1:37 Potom k nej pristúpil istý mládenec, ktorý tam bol, a ľahol si s ňou. 1:38 Potom sme my, ktorí sme stáli v rohu záhrady a videli sme toto zlo, pribehol k nim. 1:39 A keď sme ich videli spolu, muža, ktorého sme nemohli držať, lebo bol silnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil. 1:40 Ale keď sme vzali túto ženu, spýtali sme sa, kto je ten mladý muž, ale nie ona by nám nepovedal: o týchto veciach svedčíme. 1:41 Potom im zhromaždenie uverilo ako tým starším a sudcom ľudu: tak ju odsúdili na smrť. 1:42 Zuzana zvolala mocným hlasom a povedala: Ó, večný Bože, ktorí poznajú tajomstvá a poznajú všetky veci skôr, ako budú: 1:43 Ty vieš, že vydali proti mne krivé svedectvo, a hľa, musím zomrieť; keďže som nikdy nerobil také veci ako títo muži zlomyseľne vymyslený proti mne. 1:44 A Pán počul jej hlas. 1:45 Keď ju teda viedli na smrť, Pán vzkriesil svätý duch mladého mladíka, ktorý sa volal Daniel: 1:46 Kto plakal mocným hlasom, som čistý z krvi tejto ženy. 1:47 Potom sa všetok ľud obrátil k nemu a povedal: Čo to znamená? slová, ktoré si povedal? 1:48 On stál medzi nimi a povedal: "Ste takí blázni, synovia?" Izrael, že bez skúmania a poznania pravdy máš odsúdili dcéru Izraela? 1:49 Vráťte sa na miesto súdu, lebo vydali krivé svedectvo proti nej. 1:50 Preto sa všetok ľud v zhone obrátil a starší povedali on: Poď, sadni si medzi nás a ukáž nám to, keď ťa Boh dal česť staršieho. 1:51 Daniel im povedal: "Odložte týchto dvoch ďaleko od seba." a preskúmam ich. 1:52 Keď ich od seba oddelili, zavolal jedného z nich: a povedal mu: Ty, ktorý si zostarol v bezbožnosti, teraz tvoje hriechy ktorých si sa predtým dopustil, vyšli najavo. 1:53 Lebo si vyslovil falošný súd a odsúdil si nevinných a prepustiť vinníkov na slobodu; hoci Pán hovorí: Nevinní a spravodlivého nezabiješ. 1:54 Ak si ju teda videl, povedz mi: Pod akým stromom si to videl? robia spolu? Kto odpovedal: Pod maštaľným stromom. 1:55 Daniel povedal: "Dobre!" klamal si proti svojej vlastnej hlave; pre aj teraz anjel Boží prijal rozsudok Boží, aby ťa sťal v dvoch. 1:56 Odložil ho nabok, prikázal priviesť druhého a povedal mu ten, semeno Chanaanu, a nie Júdovho, krása ťa oklamala, a žiadostivosť prevrátila tvoje srdce. 1:57 Takto ste naložili s dcérami Izraela a oni zo strachu s tebou, ale dcéra Júda nechcela vydržať tvoj zlomyseľnosť. 1:58 Teraz mi teda povedz: Pod akým stromom si ich vzal? spolu? Kto odpovedal: Pod cezmínom. 1:59 Vtedy mu povedal Daniel: "Dobre!" klamal si aj proti svojim hlavu: lebo anjel Boží čaká s mečom, aby ťa rozpolil, aby ťa mohol zničiť. 1:60 Nato celé zhromaždenie zvolalo mocným hlasom a chválilo Boha, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dôverujú. 1:61 A povstali proti dvom starším, lebo ich Daniel usvedčil falošné svedectvo vlastnými ústami: 1:62 A podľa Mojžišovho zákona im urobili tak, ako napr zlomyseľne zamýšľali urobiť svojmu blížnemu a podriadili ich smrť. Tak bola nevinná krv zachránená v ten istý deň. 1:63 Preto Chelcias a jeho manželka chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu, s Joacimom, jej manželom, a so všetkými príbuznými, pretože nebolo nájdená v nej nepoctivosť. 1:64 Od toho dňa mal Daniel veľkú povesť v očiach ľudia.