Ruth
1:1 Teraz sa stalo v dňoch, keď rozhodovali sudcovia, že tam bol
hladomor v krajine. A istý muž z Betlehema Júdu odišiel na pobyt
v moábskej krajine on, jeho manželka a jeho dvaja synovia.
1:2 A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Noemi,
a meno jeho dvoch synov Machlona a Chiliona, Efraťanov
Betlehem judah. A prišli do moábskej krajiny a pokračovali
tam.
1:3 A Elimelech manžel Noemi zomrel; a zostala ona a jej dvaja synovia.
1:4 A vzali si ženy z moábskych žien; meno jedného bolo
Orpa a meno druhej Rút, a bývali tam asi desať
rokov.
1:5 Aj Machlon a Kiljón zomreli obaja; a žena zostala z
jej dvoch synov a manžela.
1:6 Potom vstala so svojimi nevestami, aby sa mohla vrátiť z
krajina moábska, lebo počula v moábskej krajine, že
PÁN navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.
1:7 Preto vyšla z miesta, kde bola ona a jej dvaja
nevesty s ňou; a išli na cestu, aby sa vrátili do
judská krajina.
1:8 Noemi povedala svojim dvom nevestám: "Choďte, vráťte sa každá k nej!"
dom matky: Hospodin nalož s vami láskavo, ako ste vy naložili s
mŕtvy a so mnou.
1:9 Nech ti Pán dá, aby si každý našiel odpočinok v dome
jej manžel. Potom ich pobozkala; a oni pozdvihli svoj hlas a
plakal.
1:10 Povedali jej: "Istotne sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu."
1:11 Noémi povedala: "Vráťte sa, dcéry moje, prečo pôjdete so mnou?" sú
či mám ešte nejakých synov v mojom lone, aby boli tvojimi mužmi?
1:12 Obráťte sa, dcéry moje, choďte svojou cestou; lebo som príliš starý na to, aby som mal
manžel. Ak by som mala povedať, mám nádej, ak by som mala mať aj manžela
do noci a mala by porodiť aj synov;
1:13 Zostali by ste pre nich, kým by nevyrástli? zostali by ste pre nich
mať manželov? nie, dcéry moje; lebo ma to veľmi mrzí
pre vás, aby ruka Hospodinova vyšla proti mne.
1:14 A oni pozdvihli svoj hlas a znova plakali, a Orpa ju pobozkala
svokra; ale Rút sa jej pridŕžala.
1:15 Povedala: "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu."
a k jej bohom: vráť sa za svojou švagrinou.
1:16 A Rút povedala: "Pros ma, aby som ťa neopúšťal alebo aby som sa nevrátil od nasledovania."
za tebou: lebo kam pôjdeš ty, pôjdem aj ja; a kde bývaš ty, ja
bude bývať: tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh mojím Bohom.
1:17 Kde zomrieš ty, tam zomriem aj ja a tam ma pochovajú, nech to urobí Hospodin.
ku mne a ešte viac, ak by mala smrť rozdeliť teba a mňa.
1:18 Keď videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, potom ona
odišiel s ňou hovoriť.
1:19 Išli teda obaja, až prišli do Betlehema. A stalo sa, kedy
prišli do Betlehema, že sa celé mesto pohnevalo okolo nich, a
povedali: Je to Noemi?
1:20 A ona im povedala: Nevolajte ma Noemi, volajte ma Mara
Všemohúci naložil so mnou veľmi trpko.
1:21 Vyšiel som plný a Pán ma priviedol domov prázdneho, prečo teda?
volajte ma Noemi, lebo Hospodin svedčil proti mne a
Všemohúci ma sužoval?
1:22 Noemi sa teda vrátila a jej nevesta Rút, Moábka
tá, ktorá sa navrátila z moábskej krajiny, a prišli
Betlehem na začiatku žatvy jačmeňa.