Ruth 1:1 Teraz sa stalo v dňoch, keď rozhodovali sudcovia, že tam bol hladomor v krajine. A istý muž z Betlehema Júdu odišiel na pobyt v moábskej krajine on, jeho manželka a jeho dvaja synovia. 1:2 A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Noemi, a meno jeho dvoch synov Machlona a Chiliona, Efraťanov Betlehem judah. A prišli do moábskej krajiny a pokračovali tam. 1:3 A Elimelech manžel Noemi zomrel; a zostala ona a jej dvaja synovia. 1:4 A vzali si ženy z moábskych žien; meno jedného bolo Orpa a meno druhej Rút, a bývali tam asi desať rokov. 1:5 Aj Machlon a Kiljón zomreli obaja; a žena zostala z jej dvoch synov a manžela. 1:6 Potom vstala so svojimi nevestami, aby sa mohla vrátiť z krajina moábska, lebo počula v moábskej krajine, že PÁN navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 1:7 Preto vyšla z miesta, kde bola ona a jej dvaja nevesty s ňou; a išli na cestu, aby sa vrátili do judská krajina. 1:8 Noemi povedala svojim dvom nevestám: "Choďte, vráťte sa každá k nej!" dom matky: Hospodin nalož s vami láskavo, ako ste vy naložili s mŕtvy a so mnou. 1:9 Nech ti Pán dá, aby si každý našiel odpočinok v dome jej manžel. Potom ich pobozkala; a oni pozdvihli svoj hlas a plakal. 1:10 Povedali jej: "Istotne sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu." 1:11 Noémi povedala: "Vráťte sa, dcéry moje, prečo pôjdete so mnou?" sú či mám ešte nejakých synov v mojom lone, aby boli tvojimi mužmi? 1:12 Obráťte sa, dcéry moje, choďte svojou cestou; lebo som príliš starý na to, aby som mal manžel. Ak by som mala povedať, mám nádej, ak by som mala mať aj manžela do noci a mala by porodiť aj synov; 1:13 Zostali by ste pre nich, kým by nevyrástli? zostali by ste pre nich mať manželov? nie, dcéry moje; lebo ma to veľmi mrzí pre vás, aby ruka Hospodinova vyšla proti mne. 1:14 A oni pozdvihli svoj hlas a znova plakali, a Orpa ju pobozkala svokra; ale Rút sa jej pridŕžala. 1:15 Povedala: "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu." a k jej bohom: vráť sa za svojou švagrinou. 1:16 A Rút povedala: "Pros ma, aby som ťa neopúšťal alebo aby som sa nevrátil od nasledovania." za tebou: lebo kam pôjdeš ty, pôjdem aj ja; a kde bývaš ty, ja bude bývať: tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh mojím Bohom. 1:17 Kde zomrieš ty, tam zomriem aj ja a tam ma pochovajú, nech to urobí Hospodin. ku mne a ešte viac, ak by mala smrť rozdeliť teba a mňa. 1:18 Keď videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, potom ona odišiel s ňou hovoriť. 1:19 Išli teda obaja, až prišli do Betlehema. A stalo sa, kedy prišli do Betlehema, že sa celé mesto pohnevalo okolo nich, a povedali: Je to Noemi? 1:20 A ona im povedala: Nevolajte ma Noemi, volajte ma Mara Všemohúci naložil so mnou veľmi trpko. 1:21 Vyšiel som plný a Pán ma priviedol domov prázdneho, prečo teda? volajte ma Noemi, lebo Hospodin svedčil proti mne a Všemohúci ma sužoval? 1:22 Noemi sa teda vrátila a jej nevesta Rút, Moábka tá, ktorá sa navrátila z moábskej krajiny, a prišli Betlehem na začiatku žatvy jačmeňa.