Rimanom 4:1 Čo teda povieme, že náš otec Abrahám, čo sa týka mäso, našiel? 4:2 Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť; ale nie pred Bohom. 4:3 Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám uveril Bohu a to sa počítalo jemu za spravodlivosť. 4:4 Tomu, kto koná, sa nepočíta odmena z milosti, ale z milosti dlh. 4:5 Ale tomu, kto nekoná, ale verí tomu, ktorý ospravedlňuje bezbožný, jeho viera sa počíta za spravodlivosť. 4:6 Tak ako aj Dávid opisuje blaženosť človeka, ktorému Boh pripisuje spravodlivosť bez skutkov, 4:7 a hovorili: Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú pokryté. 4:8 Blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. 4:9 Toto požehnanie potom prichádza len na obriezku, alebo na aj neobriezka? lebo hovoríme, že Abrahámovi bola počítaná viera spravodlivosť. 4:10 Ako sa to potom počítalo? keď bol v obriezke, alebo v neobriezka? Nie v obriezke, ale v neobriezke. 4:11 A dostal znamenie obriezky, pečať spravodlivosti o vieru, ktorú mal ešte neobrezanú, aby bol otcom všetkých veriacich, hoci nie sú obrezaní; že spravodlivosť im možno pripočítať aj: 4:12 A otec obriezky tým, ktorí nie sú z obriezky len, ale ktorí tiež kráčajú v šľapajach tej viery nášho otca Abraháma, ktorú mal ešte neobrezanú. 4:13 Lebo sľub, že bude dedičom sveta, nebol Abrahámovi alebo jeho semenu skrze zákon, ale skrze spravodlivosť viery. 4:14 Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, viera je neplatná a bezvýsledný sľub: 4:15 Lebo zákon pôsobí hnev, lebo kde niet zákona, tam niet priestupok. 4:16 Preto je to z viery, aby to bolo z milosti; do konca sľub môže byť istý všetkému semenu; nie len tomu, čo je z zákon, ale aj to, čo je z viery Abrahámovej; kto je otec nás všetkých, 4:17 (Ako je napísané, urobil som ťa otcom mnohých národov) predtým toho, komu uveril, Boha, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva tie veci, ktoré nie sú, akoby boli. 4:18 ktorý proti nádeji uveril v nádej, že sa stane otcom mnohé národy podľa toho, čo bolo povedané: Tak bude tvoje potomstvo. 4:19 A keďže nebol slabý vo viere, nepovažoval svoje telo za mŕtve, keď mal asi sto rokov, ani ešte mŕtvolu Sárino lono: 4:20 Nepotácal sa v zasľúbení Božom skrze neveru; ale bol silný vo viere vzdávajúc Bohu slávu; 4:21 A keď bol úplne presvedčený, že to, čo sľúbil, aj dokázal vystupovať. 4:22 A preto mu to bolo pripočítané za spravodlivosť. 4:23 No nebolo to napísané len pre neho, že mu to bolo pripočítané; 4:24 Ale aj nám, ktorým sa to pripočíta, ak v to veríme vzkriesil Ježiša, nášho Pána, z mŕtvych; 4:25 Ktorý bol vyslobodený pre naše previnenia a bol vzkriesený pre naše odôvodnenie.