Rimanom
4:1 Čo teda povieme, že náš otec Abrahám, čo sa týka
mäso, našiel?
4:2 Lebo ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť; ale
nie pred Bohom.
4:3 Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám uveril Bohu a to sa počítalo
jemu za spravodlivosť.
4:4 Tomu, kto koná, sa nepočíta odmena z milosti, ale z milosti
dlh.
4:5 Ale tomu, kto nekoná, ale verí tomu, ktorý ospravedlňuje
bezbožný, jeho viera sa počíta za spravodlivosť.
4:6 Tak ako aj Dávid opisuje blaženosť človeka, ktorému Boh
pripisuje spravodlivosť bez skutkov,
4:7 a hovorili: Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti a ktorých hriechy
sú pokryté.
4:8 Blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech.
4:9 Toto požehnanie potom prichádza len na obriezku, alebo na
aj neobriezka? lebo hovoríme, že Abrahámovi bola počítaná viera
spravodlivosť.
4:10 Ako sa to potom počítalo? keď bol v obriezke, alebo v
neobriezka? Nie v obriezke, ale v neobriezke.
4:11 A dostal znamenie obriezky, pečať spravodlivosti o
vieru, ktorú mal ešte neobrezanú, aby bol
otcom všetkých veriacich, hoci nie sú obrezaní; že
spravodlivosť im možno pripočítať aj:
4:12 A otec obriezky tým, ktorí nie sú z obriezky
len, ale ktorí tiež kráčajú v šľapajach tej viery nášho otca
Abraháma, ktorú mal ešte neobrezanú.
4:13 Lebo sľub, že bude dedičom sveta, nebol
Abrahámovi alebo jeho semenu skrze zákon, ale skrze spravodlivosť
viery.
4:14 Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, viera je neplatná a
bezvýsledný sľub:
4:15 Lebo zákon pôsobí hnev, lebo kde niet zákona, tam niet
priestupok.
4:16 Preto je to z viery, aby to bolo z milosti; do konca
sľub môže byť istý všetkému semenu; nie len tomu, čo je z
zákon, ale aj to, čo je z viery Abrahámovej; kto je
otec nás všetkých,
4:17 (Ako je napísané, urobil som ťa otcom mnohých národov) predtým
toho, komu uveril, Boha, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva
tie veci, ktoré nie sú, akoby boli.
4:18 ktorý proti nádeji uveril v nádej, že sa stane otcom
mnohé národy podľa toho, čo bolo povedané: Tak bude tvoje potomstvo.
4:19 A keďže nebol slabý vo viere, nepovažoval svoje telo za mŕtve,
keď mal asi sto rokov, ani ešte mŕtvolu
Sárino lono:
4:20 Nepotácal sa v zasľúbení Božom skrze neveru; ale bol silný
vo viere vzdávajúc Bohu slávu;
4:21 A keď bol úplne presvedčený, že to, čo sľúbil, aj dokázal
vystupovať.
4:22 A preto mu to bolo pripočítané za spravodlivosť.
4:23 No nebolo to napísané len pre neho, že mu to bolo pripočítané;
4:24 Ale aj nám, ktorým sa to pripočíta, ak v to veríme
vzkriesil Ježiša, nášho Pána, z mŕtvych;
4:25 Ktorý bol vyslobodený pre naše previnenia a bol vzkriesený pre naše
odôvodnenie.