žalmy 139:1 Pane, ty si ma skúmal a poznal si ma. 139:2 Ty poznáš moje pohoršenie a moje povstanie, rozumieš môjmu myslel na diaľku. 139:3 Obchádzaš moju cestu a moje ležanie a poznáš všetko moje spôsoby. 139:4 Lebo nemám ani slovo na jazyku, ale ty to vieš, ó, Hospodine. celkom. 139:5 Posadil si ma zozadu a spredu a položil na mňa svoju ruku. 139:6 Takéto poznanie je pre mňa príliš úžasné; je to vysoké, nemôžem to dosiahnuť to. 139:7 Kam pôjdem od tvojho ducha? alebo kam utečiem pred tvojím prítomnosť? 139:8 Ak vystúpim do neba, ty si tam, ak si usteliem posteľ v pekle, hľa, ty si tam. 139:9 Ak vezmem krídla rána a budem bývať v najvzdialenejších končinách more; 139:10 Aj tam ma povedie tvoja ruka a bude ma držať tvoja pravica. 139:11 Ak poviem: Iste ma prikryje tma; aj noc bude svetlo o mne. 139:12 Áno, tma sa pred tebou neskryje; ale noc svieti ako deň: tma a svetlo sú pre teba rovnaké. 139:13 Lebo si vlastnil moje opraty, prikryl si ma v matkinom lono. 139:14 budem ťa chváliť; lebo som hrozne a úžasne utvorený: úžasný sú tvoje diela; a že moja duša dobre vie. 139:15 Môj majetok nebol pred tebou skrytý, keď som bol učinený v skrytosti, a kuriózne spracované v najnižších častiach zeme. 139:16 Tvoje oči videli moju podstatu, ale boli nedokonalé; a v tvojej knihe boli napísané všetky moje údy, ktoré boli utvorené, keď zatiaľ tam nebol žiadny z nich. 139:17 Aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky, Bože! aká veľká je suma z nich! 139:18 Ak by som ich mal spočítať, je ich viac ako piesku, keď ja zobuď sa, stále som s tebou. 139:19 Bezbožníkov určite zabiješ, Bože, odíď teda odo mňa, krvaví muži. 139:20 Lebo hovoria proti tebe bezbožne a tvoji nepriatelia pohlcujú tvoje meno márne. 139:21 Či ja nenávidím tých, Hospodine, ktorí ťa nenávidia? a nie som zarmútený tí, čo povstávajú proti tebe? 139:22 Nenávidím ich dokonalou nenávisťou, pokladám ich za svojich nepriateľov. 139:23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje myšlienky! 139:24 A pozri, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma tou cestou večný.