žalmy
139:1 Pane, ty si ma skúmal a poznal si ma.
139:2 Ty poznáš moje pohoršenie a moje povstanie, rozumieš môjmu
myslel na diaľku.
139:3 Obchádzaš moju cestu a moje ležanie a poznáš všetko
moje spôsoby.
139:4 Lebo nemám ani slovo na jazyku, ale ty to vieš, ó, Hospodine.
celkom.
139:5 Posadil si ma zozadu a spredu a položil na mňa svoju ruku.
139:6 Takéto poznanie je pre mňa príliš úžasné; je to vysoké, nemôžem to dosiahnuť
to.
139:7 Kam pôjdem od tvojho ducha? alebo kam utečiem pred tvojím
prítomnosť?
139:8 Ak vystúpim do neba, ty si tam, ak si usteliem posteľ v pekle,
hľa, ty si tam.
139:9 Ak vezmem krídla rána a budem bývať v najvzdialenejších končinách
more;
139:10 Aj tam ma povedie tvoja ruka a bude ma držať tvoja pravica.
139:11 Ak poviem: Iste ma prikryje tma; aj noc bude
svetlo o mne.
139:12 Áno, tma sa pred tebou neskryje; ale noc svieti ako
deň: tma a svetlo sú pre teba rovnaké.
139:13 Lebo si vlastnil moje opraty, prikryl si ma v matkinom
lono.
139:14 budem ťa chváliť; lebo som hrozne a úžasne utvorený: úžasný
sú tvoje diela; a že moja duša dobre vie.
139:15 Môj majetok nebol pred tebou skrytý, keď som bol učinený v skrytosti, a
kuriózne spracované v najnižších častiach zeme.
139:16 Tvoje oči videli moju podstatu, ale boli nedokonalé; a v tvojej knihe
boli napísané všetky moje údy, ktoré boli utvorené, keď
zatiaľ tam nebol žiadny z nich.
139:17 Aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky, Bože! aká veľká je suma
z nich!
139:18 Ak by som ich mal spočítať, je ich viac ako piesku, keď ja
zobuď sa, stále som s tebou.
139:19 Bezbožníkov určite zabiješ, Bože, odíď teda odo mňa,
krvaví muži.
139:20 Lebo hovoria proti tebe bezbožne a tvoji nepriatelia pohlcujú tvoje meno
márne.
139:21 Či ja nenávidím tých, Hospodine, ktorí ťa nenávidia? a nie som zarmútený
tí, čo povstávajú proti tebe?
139:22 Nenávidím ich dokonalou nenávisťou, pokladám ich za svojich nepriateľov.
139:23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje myšlienky!
139:24 A pozri, či je vo mne nejaká zlá cesta, a veď ma tou cestou
večný.