žalmy 137:1 Pri riekach Babylona, tam sme sedeli, áno, plakali sme, keď sme pamätal na Sion. 137:2 Zavesili sme naše harfy na vŕby uprostred nich. 137:3 Lebo tam tí, ktorí nás odviedli do zajatia, od nás žiadali pieseň; a tí, ktorí nás márli, žiadali od nás veselosť a vraveli: Zaspievajte nám jednu z nich sionské piesne. 137:4 Ako budeme spievať pieseň Hospodinovu v cudzej krajine? 137:5 Ak na teba zabudnem, Jeruzalem, nech moja pravica zabudne na svoju prefíkanosť. 137:6 Ak si na teba nespomeniem, nech sa mi jazyk prilepí na podnebie; ak nechcem Jeruzalem nad mojou hlavnou radosťou. 137:7 Pamätaj, Hospodine, na deti Edoma v deň Jeruzalema; SZO povedal: Zbúrajte, zbúrajte až do základov. 137:8 Ó, dcéra Babylona, ktorá máš byť zničená; bude šťastný, že odmeňuje ťa, ako si nám slúžil. 137:9 Šťastný bude ten, kto chytí a rozbije tvoje maličké kamene.