žalmy
137:1 Pri riekach Babylona, tam sme sedeli, áno, plakali sme, keď sme
pamätal na Sion.
137:2 Zavesili sme naše harfy na vŕby uprostred nich.
137:3 Lebo tam tí, ktorí nás odviedli do zajatia, od nás žiadali pieseň; a
tí, ktorí nás márli, žiadali od nás veselosť a vraveli: Zaspievajte nám jednu z nich
sionské piesne.
137:4 Ako budeme spievať pieseň Hospodinovu v cudzej krajine?
137:5 Ak na teba zabudnem, Jeruzalem, nech moja pravica zabudne na svoju prefíkanosť.
137:6 Ak si na teba nespomeniem, nech sa mi jazyk prilepí na podnebie;
ak nechcem Jeruzalem nad mojou hlavnou radosťou.
137:7 Pamätaj, Hospodine, na deti Edoma v deň Jeruzalema; SZO
povedal: Zbúrajte, zbúrajte až do základov.
137:8 Ó, dcéra Babylona, ktorá máš byť zničená; bude šťastný, že
odmeňuje ťa, ako si nám slúžil.
137:9 Šťastný bude ten, kto chytí a rozbije tvoje maličké
kamene.