žalmy
104:1 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi. Pane, môj Bože, si veľmi veľký; ty si
odetý cťou a majestátnosťou.
104:2 Kto sa zahaľuješ svetlom ako rúchom, kto sa naťahuje
nebesia ako opona:
104:3 Kto kladie trámy svojich komôr vo vodách, kto robí
oblaky svoj voz, ktorý chodí na krídlach vetra.
104:4 Ktorý robí zo svojich anjelov duchov; jeho ministri horiaci oheň:
104:5 Kto položil základy zeme, aby nebola odstránená
niekedy.
104:6 Prikryl si to hlbinou ako rúchom: vody stáli
nad horami.
104:7 Na tvoje pokarhanie utiekli; na hlas tvojho hromu sa ponáhľali.
104:8 Vystupujú po vrchoch; zostupujú po dolinách až na miesto
ktoré si pre nich založil.
104:9 Ty si stanovil hranicu, aby neprešli; že sa neotočia
opäť pokryť zem.
104:10 Posiela pramene do údolí, ktoré tečú medzi vrchmi.
104:11 Napájajú každú poľnú zver, divé osly ich uhasia
smäd.
104:12 V nich bude mať príbytok nebeské vtáctvo, ktoré spieva
medzi konármi.
104:13 Zavlažuje vrchy zo svojich komôr, zem sa nasýti
ovocie tvojej práce.
104:14 Necháva rásť trávu dobytku a bylinu na službu
človek: aby vyniesol pokrm zo zeme;
104:15 A víno, ktoré obveseluje srdce človeka, a olej na obveselenie
lesk a chlieb, ktorý posilňuje srdce človeka.
104:16 Stromy Hospodinove sú plné miazgy; cédre Libanonu, ktoré on
zasadil;
104:17 Kde hniezdia vtáky: bocian, jedľa
jej dom.
104:18 Vysoké kopce sú útočiskom pre divé kozy; a skaly pre
kužeľovité.
104:19 Mesiac ustanovil na obdobia, slnko vie, že zapadá.
104:20 Uvádzaš tmu, a je noc, v ktorej je všetka zver
les sa plazí.
104:21 Lvíčatá revú za korisťou a hľadajú svoj pokrm u Boha.
104:22 Vyjde slnko, zhromaždia sa a uložia ich
ich brlohov.
104:23 Človek vychádza za svojou prácou a svojou prácou až do večera.
104:24 Ó, Hospodine, aké mnohoraké sú tvoje diela! v múdrosti si ich všetkých stvoril:
zem je plná tvojho bohatstva.
104:25 Také je toto veľké a široké more, v ktorom sa plazí nespočetné množstvo vecí,
malé aj veľké zvery.
104:26 Tam idú lode, tam je ten leviatan, ktorého si prinútil hrať
v ňom.
104:27 Títo všetci čakajú na teba; aby si im dával ich mäso podľa určenia
sezóna.
104:28 To, že im dávaš, zbierajú: keď otvoríš svoju ruku, sú
naplnený dobrom.
104:29 Skrývaš svoju tvár, sú znepokojení, berieš im dych,
zomrú a vrátia sa do svojho prachu.
104:30 Ty vysielaš svojho ducha, sú stvorení a ty obnovuješ
tvár zeme.
104:31 Sláva Hospodinova bude trvať naveky, Hospodin sa bude radovať
jeho diela.
104:32 Hľadí na zem a chveje sa, dotýka sa vrchov a
fajčia.
104:33 Budem spievať Hospodinovi, kým budem žiť, budem spievať chválu svojmu
Bože, kým som.
104:34 Sladké bude moje rozjímanie o ňom, radovať sa budem v Pánovi.
104:35 Nech sú hriešnici vyhynutí zo zeme a bezbožní nech nie sú
viac. Dobroreč, duša moja, Hospodina. Chváľte Pána.