žalmy 104:1 Dobroreč, duša moja, Hospodinovi. Pane, môj Bože, si veľmi veľký; ty si odetý cťou a majestátnosťou. 104:2 Kto sa zahaľuješ svetlom ako rúchom, kto sa naťahuje nebesia ako opona: 104:3 Kto kladie trámy svojich komôr vo vodách, kto robí oblaky svoj voz, ktorý chodí na krídlach vetra. 104:4 Ktorý robí zo svojich anjelov duchov; jeho ministri horiaci oheň: 104:5 Kto položil základy zeme, aby nebola odstránená niekedy. 104:6 Prikryl si to hlbinou ako rúchom: vody stáli nad horami. 104:7 Na tvoje pokarhanie utiekli; na hlas tvojho hromu sa ponáhľali. 104:8 Vystupujú po vrchoch; zostupujú po dolinách až na miesto ktoré si pre nich založil. 104:9 Ty si stanovil hranicu, aby neprešli; že sa neotočia opäť pokryť zem. 104:10 Posiela pramene do údolí, ktoré tečú medzi vrchmi. 104:11 Napájajú každú poľnú zver, divé osly ich uhasia smäd. 104:12 V nich bude mať príbytok nebeské vtáctvo, ktoré spieva medzi konármi. 104:13 Zavlažuje vrchy zo svojich komôr, zem sa nasýti ovocie tvojej práce. 104:14 Necháva rásť trávu dobytku a bylinu na službu človek: aby vyniesol pokrm zo zeme; 104:15 A víno, ktoré obveseluje srdce človeka, a olej na obveselenie lesk a chlieb, ktorý posilňuje srdce človeka. 104:16 Stromy Hospodinove sú plné miazgy; cédre Libanonu, ktoré on zasadil; 104:17 Kde hniezdia vtáky: bocian, jedľa jej dom. 104:18 Vysoké kopce sú útočiskom pre divé kozy; a skaly pre kužeľovité. 104:19 Mesiac ustanovil na obdobia, slnko vie, že zapadá. 104:20 Uvádzaš tmu, a je noc, v ktorej je všetka zver les sa plazí. 104:21 Lvíčatá revú za korisťou a hľadajú svoj pokrm u Boha. 104:22 Vyjde slnko, zhromaždia sa a uložia ich ich brlohov. 104:23 Človek vychádza za svojou prácou a svojou prácou až do večera. 104:24 Ó, Hospodine, aké mnohoraké sú tvoje diela! v múdrosti si ich všetkých stvoril: zem je plná tvojho bohatstva. 104:25 Také je toto veľké a široké more, v ktorom sa plazí nespočetné množstvo vecí, malé aj veľké zvery. 104:26 Tam idú lode, tam je ten leviatan, ktorého si prinútil hrať v ňom. 104:27 Títo všetci čakajú na teba; aby si im dával ich mäso podľa určenia sezóna. 104:28 To, že im dávaš, zbierajú: keď otvoríš svoju ruku, sú naplnený dobrom. 104:29 Skrývaš svoju tvár, sú znepokojení, berieš im dych, zomrú a vrátia sa do svojho prachu. 104:30 Ty vysielaš svojho ducha, sú stvorení a ty obnovuješ tvár zeme. 104:31 Sláva Hospodinova bude trvať naveky, Hospodin sa bude radovať jeho diela. 104:32 Hľadí na zem a chveje sa, dotýka sa vrchov a fajčia. 104:33 Budem spievať Hospodinovi, kým budem žiť, budem spievať chválu svojmu Bože, kým som. 104:34 Sladké bude moje rozjímanie o ňom, radovať sa budem v Pánovi. 104:35 Nech sú hriešnici vyhynutí zo zeme a bezbožní nech nie sú viac. Dobroreč, duša moja, Hospodina. Chváľte Pána.