žalmy
74:1 Ó, Bože, prečo si nás naveky zavrhol? prečo dymí tvoj hnev?
proti ovciam tvojej pastvy?
74:2 Pamätaj na svoje zhromaždenie, ktoré si si kúpil od pradávna; prút z
tvoje dedičstvo, ktoré si vykúpil; tento vrch Sion, v ktorom
ty si býval.
74:3 Pozdvihni svoje nohy do večnej pustatiny; aj to všetko nepriateľ
urobil bezbožne vo svätyni.
74:4 Tvoji nepriatelia bučia uprostred tvojich zborov; zriadili svoje
práporčíkov pre znamenia.
74:5 Jeden muž bol známy tým, že zdvihol sekery na húštiny
stromy.
74:6 Ale teraz rozbíjajú jeho vyrezávané dielo naraz sekerami a
kladivá.
74:7 Uvrhli oheň do tvojej svätyne, poškvrnili vrhaním
dolu príbytkom tvojho mena na zem.
74:8 Povedali si v srdci: Zničme ich spolu
vypálil všetky Božie synagógy v krajine.
74:9 Nevidíme svoje znamenia, už niet žiadneho proroka, ani niet
medzi nami každý, kto vie, ako dlho.
74:10 Ó, Bože, dokedy bude protivník haniť? bude sa nepriateľ rúhať
tvoje meno navždy?
74:11 Prečo odťahuješ svoju ruku, svoju pravicu? vytrhni to zo svojho
prsia.
74:12 Lebo Boh je môj Kráľ odpradávna, ktorý pôsobí spásu uprostred zeme.
74:13 Svojou silou si rozdelil more, rozbil si hlavy
drakov vo vodách.
74:14 Hlavy leviatana si rozdrvil a dal si mu za pokrm
ľuďom obývajúcim púšť.
74:15 Rozštiepil si prameň a povodeň, mocne si vysušil.
riek.
74:16 Deň je tvoj, aj noc je tvoja; ty si pripravil svetlo
a slnko.
74:17 Postavil si všetky hranice zeme, urobil si leto a
zima.
74:18 Pamätaj na to, že nepriateľ hanil, Hospodine, a že
nerozumní ľudia sa rúhali tvojmu menu.
74:19 Ó, nevydávaj dušu svojej korytnačky množstvu
bezbožný: nezabudni na pospolitosť svojich chudobných naveky.
74:20 Majte úctu k zmluve, lebo sú temné miesta zeme
plné obydlí krutosti.
74:21 Nech sa utláčaní nevracajú zahanbení, nech chvália chudobní a núdzni
tvoje meno.
74:22 Vstaň, Bože, prihováraj sa za svoju vec: pamätaj, ako ten hlúpy človek
denne ťa haní.
74:23 Nezabúdaj na hlas svojich nepriateľov, na zmätok tých, ktorí povstávajú
proti tebe neustále rastie.