žalmy 74:1 Ó, Bože, prečo si nás naveky zavrhol? prečo dymí tvoj hnev? proti ovciam tvojej pastvy? 74:2 Pamätaj na svoje zhromaždenie, ktoré si si kúpil od pradávna; prút z tvoje dedičstvo, ktoré si vykúpil; tento vrch Sion, v ktorom ty si býval. 74:3 Pozdvihni svoje nohy do večnej pustatiny; aj to všetko nepriateľ urobil bezbožne vo svätyni. 74:4 Tvoji nepriatelia bučia uprostred tvojich zborov; zriadili svoje práporčíkov pre znamenia. 74:5 Jeden muž bol známy tým, že zdvihol sekery na húštiny stromy. 74:6 Ale teraz rozbíjajú jeho vyrezávané dielo naraz sekerami a kladivá. 74:7 Uvrhli oheň do tvojej svätyne, poškvrnili vrhaním dolu príbytkom tvojho mena na zem. 74:8 Povedali si v srdci: Zničme ich spolu vypálil všetky Božie synagógy v krajine. 74:9 Nevidíme svoje znamenia, už niet žiadneho proroka, ani niet medzi nami každý, kto vie, ako dlho. 74:10 Ó, Bože, dokedy bude protivník haniť? bude sa nepriateľ rúhať tvoje meno navždy? 74:11 Prečo odťahuješ svoju ruku, svoju pravicu? vytrhni to zo svojho prsia. 74:12 Lebo Boh je môj Kráľ odpradávna, ktorý pôsobí spásu uprostred zeme. 74:13 Svojou silou si rozdelil more, rozbil si hlavy drakov vo vodách. 74:14 Hlavy leviatana si rozdrvil a dal si mu za pokrm ľuďom obývajúcim púšť. 74:15 Rozštiepil si prameň a povodeň, mocne si vysušil. riek. 74:16 Deň je tvoj, aj noc je tvoja; ty si pripravil svetlo a slnko. 74:17 Postavil si všetky hranice zeme, urobil si leto a zima. 74:18 Pamätaj na to, že nepriateľ hanil, Hospodine, a že nerozumní ľudia sa rúhali tvojmu menu. 74:19 Ó, nevydávaj dušu svojej korytnačky množstvu bezbožný: nezabudni na pospolitosť svojich chudobných naveky. 74:20 Majte úctu k zmluve, lebo sú temné miesta zeme plné obydlí krutosti. 74:21 Nech sa utláčaní nevracajú zahanbení, nech chvália chudobní a núdzni tvoje meno. 74:22 Vstaň, Bože, prihováraj sa za svoju vec: pamätaj, ako ten hlúpy človek denne ťa haní. 74:23 Nezabúdaj na hlas svojich nepriateľov, na zmätok tých, ktorí povstávajú proti tebe neustále rastie.