žalmy 39:1 Povedal som: Budem dbať na svoje cesty, aby som nehrešil jazykom bude držať moje ústa uzdou, kým bude bezbožník predo mnou. 39:2 mlčal som, mlčal som aj od dobra; a môj smútok bola miešaná. 39:3 Moje srdce bolo vo mne horúce, keď som premýšľal, že oheň horel hovoril som jazykom, 39:4 Pane, daj mi poznať svoj koniec a mieru mojich dní, čo to je. aby som vedel, aký som krehký. 39:5 Hľa, spravil si mi dni ako na dlani; a moj vek je ako nič pred tebou: naozaj je každý človek vo svojom najlepšom stave márnosť. Selah. 39:6 Istotne každý chodí v márnom predstavení, istotne sú znepokojení márne: hromadí bohatstvo a nevie, kto ho zhromaždí. 39:7 A teraz, Pane, na čo čakám? moja nádej je v tebe. 39:8 Vysloboď ma zo všetkých mojich prestúpení, nerob zo mňa potupu hlúpy. 39:9 Bol som nemý, neotvoril som ústa; pretože si to urobil. 39:10 Odstráň odo mňa svoju ranu, pohltí ma rana tvojej ruky. 39:11 Keď karháš človeka za neprávosť, robíš mu krásu zožierať ako mol: iste každý človek je márnosť. Selah. 39:12 Vypočuj, Hospodine, moju modlitbu a nakloň uši k môjmu volaniu! nedrž pokoja moje slzy, lebo som u teba cudzinec a pohostín, ako všetci moji otcovia boli. 39:13 Ó, ušetri ma, aby som nabral silu skôr, ako odtiaľto pôjdem a nebudem viac.