žalmy
39:1 Povedal som: Budem dbať na svoje cesty, aby som nehrešil jazykom
bude držať moje ústa uzdou, kým bude bezbožník predo mnou.
39:2 mlčal som, mlčal som aj od dobra; a môj smútok
bola miešaná.
39:3 Moje srdce bolo vo mne horúce, keď som premýšľal, že oheň horel
hovoril som jazykom,
39:4 Pane, daj mi poznať svoj koniec a mieru mojich dní, čo to je.
aby som vedel, aký som krehký.
39:5 Hľa, spravil si mi dni ako na dlani; a moj vek je ako
nič pred tebou: naozaj je každý človek vo svojom najlepšom stave
márnosť. Selah.
39:6 Istotne každý chodí v márnom predstavení, istotne sú znepokojení
márne: hromadí bohatstvo a nevie, kto ho zhromaždí.
39:7 A teraz, Pane, na čo čakám? moja nádej je v tebe.
39:8 Vysloboď ma zo všetkých mojich prestúpení, nerob zo mňa potupu
hlúpy.
39:9 Bol som nemý, neotvoril som ústa; pretože si to urobil.
39:10 Odstráň odo mňa svoju ranu, pohltí ma rana tvojej ruky.
39:11 Keď karháš človeka za neprávosť, robíš mu
krásu zožierať ako mol: iste každý človek je márnosť. Selah.
39:12 Vypočuj, Hospodine, moju modlitbu a nakloň uši k môjmu volaniu! nedrž pokoja
moje slzy, lebo som u teba cudzinec a pohostín, ako všetci moji
otcovia boli.
39:13 Ó, ušetri ma, aby som nabral silu skôr, ako odtiaľto pôjdem a nebudem
viac.