žalmy 2:1 Prečo sa pohania hnevajú a ľud si predstavuje márne veci? 2:2 Posadili sa králi zeme a kniežatá sa radia spoločne proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému hovoriac: 2:3 Roztrhnime ich putá a odhoďme ich povrazy od nás. 2:4 Ten, kto sedí v nebesiach, bude sa smiať, Hospodin ich bude mať v sebe výsmech. 2:5 Potom k nim prehovorí vo svojom hneve a bude ich trápiť vo svojej rane nespokojnosť. 2:6 Svojho kráľa som ustanovil na svojom svätom vrchu Sion. 2:7 Vyhlásim rozkaz: Pán mi povedal: Ty si môj Syn; dnes som ťa splodil. 2:8 Požiadaj ma a dám ti pohanov za dedičstvo a najvzdialenejšie časti zeme do tvojho vlastníctva. 2:9 Rozbiješ ich železným prútom; rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarska nádoba. 2:10 Buďte teda teraz múdri, králi, poučte sa, sudcovia zem. 2:11 Slúžte Hospodinovi s bázňou a jasajte s chvením. 2:12 Pobozkajte Syna, aby sa nehneval, a nezahynuli ste na ceste, keď bude hnev je zapálený, ale trochu. Blahoslavení všetci, ktorí vložili svoju dôveru v ňom.