žalmy
2:1 Prečo sa pohania hnevajú a ľud si predstavuje márne veci?
2:2 Posadili sa králi zeme a kniežatá sa radia
spoločne proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému hovoriac:
2:3 Roztrhnime ich putá a odhoďme ich povrazy od nás.
2:4 Ten, kto sedí v nebesiach, bude sa smiať, Hospodin ich bude mať v sebe
výsmech.
2:5 Potom k nim prehovorí vo svojom hneve a bude ich trápiť vo svojej rane
nespokojnosť.
2:6 Svojho kráľa som ustanovil na svojom svätom vrchu Sion.
2:7 Vyhlásim rozkaz: Pán mi povedal: Ty si môj Syn;
dnes som ťa splodil.
2:8 Požiadaj ma a dám ti pohanov za dedičstvo a
najvzdialenejšie časti zeme do tvojho vlastníctva.
2:9 Rozbiješ ich železným prútom; rozbiješ ich na kusy
ako hrnčiarska nádoba.
2:10 Buďte teda teraz múdri, králi, poučte sa, sudcovia
zem.
2:11 Slúžte Hospodinovi s bázňou a jasajte s chvením.
2:12 Pobozkajte Syna, aby sa nehneval, a nezahynuli ste na ceste, keď bude
hnev je zapálený, ale trochu. Blahoslavení všetci, ktorí vložili svoju dôveru
v ňom.