Príslovia
7:1 Syn môj, zachovávaj moje slová a zlož moje prikázania u seba.
7:2 Zachovávajte moje prikázania a žite; a môj zákon ako zrenicu tvojho oka.
7:3 Priviaž si ich na prsty, napíš na stôl svojho srdca.
7:4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra; a rozum nazvi svojím
príbuzná:
7:5 Aby ťa chránili pred cudzou ženou, pred cudzinkou, ktorá
lichotí jej slovám.
7:6 Lebo z okna svojho domu som sa pozeral cez svoje krídlo,
7:7 A videl som medzi jednoduchými, medzi mladými som rozpoznal mláďa
človek bez pochopenia,
7:8 Prechádzajúc ulicou blízko jej rohu; a šiel cestou k nej
dom,
7:9 Za súmraku, večer, v čiernej a tmavej noci:
7:10 A hľa, stretla ho žena v rúchu smilnice a
jemné srdce.
7:11 (Je hlučná a tvrdohlavá, jej nohy nezostávajú v jej dome.
7:12 Teraz je vonku, teraz na uliciach a číha na každom kroku
roh.)
7:13 Chytila ho teda, pobozkala a s drzou tvárou povedala
on,
7:14 Mám so sebou pokojné obete; dnes som splnil svoje sľuby.
7:15 Preto som ti vyšiel v ústrety, usilovne hľadať tvoju tvár a ja
našli ťa.
7:16 Vyzdobil som si posteľ gobelínovými prikrývkami, vyrezávanými dielami
jemné egyptské prádlo.
7:17 Navoňal som si lôžko myrhou, aloou a škoricou.
7:18 Poď, nasýtime sa láskou až do rána: utešme sa
seba s láskami.
7:19 Lebo dobrý človek nie je doma, odišiel na dlhú cestu:
7:20 Vzal si so sebou mešec peňazí a v ten deň príde domov
menovaný.
7:21 Svojou veľmi slušnou rečou spôsobila, že sa podvolil, s lichotením
svojich pier prinútila ho.
7:22 Ide za ňou hneď, ako ide vôl na zabitie, alebo ako
blázon do korekcie zásob;
7:23 Kým mu šíp nezasiahne pečeň; ako sa vták ponáhľa do pasce,
a nevie, že je to pre jeho život.
7:24 Teraz ma teda počúvajte, deti, a dbajte na slová
moje ústa.
7:25 Nech tvoje srdce neklesne na jej cesty, nezablúdi na jej chodníky.
7:26 Lebo zvrhla mnoho ranených, áno, mnoho silných mužov bolo
ňou zabitý.
7:27 Jej dom je cestou do pekla, zostupuje do komôr smrti.