Príslovia 7:1 Syn môj, zachovávaj moje slová a zlož moje prikázania u seba. 7:2 Zachovávajte moje prikázania a žite; a môj zákon ako zrenicu tvojho oka. 7:3 Priviaž si ich na prsty, napíš na stôl svojho srdca. 7:4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra; a rozum nazvi svojím príbuzná: 7:5 Aby ťa chránili pred cudzou ženou, pred cudzinkou, ktorá lichotí jej slovám. 7:6 Lebo z okna svojho domu som sa pozeral cez svoje krídlo, 7:7 A videl som medzi jednoduchými, medzi mladými som rozpoznal mláďa človek bez pochopenia, 7:8 Prechádzajúc ulicou blízko jej rohu; a šiel cestou k nej dom, 7:9 Za súmraku, večer, v čiernej a tmavej noci: 7:10 A hľa, stretla ho žena v rúchu smilnice a jemné srdce. 7:11 (Je hlučná a tvrdohlavá, jej nohy nezostávajú v jej dome. 7:12 Teraz je vonku, teraz na uliciach a číha na každom kroku roh.) 7:13 Chytila ho teda, pobozkala a s drzou tvárou povedala on, 7:14 Mám so sebou pokojné obete; dnes som splnil svoje sľuby. 7:15 Preto som ti vyšiel v ústrety, usilovne hľadať tvoju tvár a ja našli ťa. 7:16 Vyzdobil som si posteľ gobelínovými prikrývkami, vyrezávanými dielami jemné egyptské prádlo. 7:17 Navoňal som si lôžko myrhou, aloou a škoricou. 7:18 Poď, nasýtime sa láskou až do rána: utešme sa seba s láskami. 7:19 Lebo dobrý človek nie je doma, odišiel na dlhú cestu: 7:20 Vzal si so sebou mešec peňazí a v ten deň príde domov menovaný. 7:21 Svojou veľmi slušnou rečou spôsobila, že sa podvolil, s lichotením svojich pier prinútila ho. 7:22 Ide za ňou hneď, ako ide vôl na zabitie, alebo ako blázon do korekcie zásob; 7:23 Kým mu šíp nezasiahne pečeň; ako sa vták ponáhľa do pasce, a nevie, že je to pre jeho život. 7:24 Teraz ma teda počúvajte, deti, a dbajte na slová moje ústa. 7:25 Nech tvoje srdce neklesne na jej cesty, nezablúdi na jej chodníky. 7:26 Lebo zvrhla mnoho ranených, áno, mnoho silných mužov bolo ňou zabitý. 7:27 Jej dom je cestou do pekla, zostupuje do komôr smrti.