čísla 11:1 A keď sa ľud sťažoval, nepáčilo sa to Hospodinovi a Hospodinovi počul to; a vzplanul jeho hnev; a horel oheň Hospodinov medzi nimi a pohltil tých, ktorí boli v najvzdialenejších častiach sveta tábor. 11:2 A ľud volal k Mojžišovi; a keď sa Mojžiš modlil k Hospodinovi, oheň bol uhasený. 11:3 A nazval to miesto Tabera, pretože oheň Pán horel medzi nimi. 11:4 A zmiešaný zástup, ktorý bol medzi nimi, upadol do žiadostivosti Aj synovia Izraelovi znova plakali a hovorili: Kto nám dá telo? jesť? 11:5 Pamätáme si ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo; uhorky, a melóny a pór, cibuľa a cesnak: 11:6 Ale teraz je naša duša vysušená: okrem toho už nie je nič manna, pred našimi očami. 11:7 A manna bola ako semienko koriandra a jeho farba bola ako farba bdelia. 11:8 A ľud obchádzal a zbieral to a mlel v mlynoch, alebo utĺkli v mažiari a upiekli na panviciach a urobili z toho koláče chuť bola ako chuť čerstvého oleja. 11:9 A keď v noci padla na tábor rosa, padla naň manna to. 11:10 Potom Mojžiš počul, ako ľud plače vo svojich rodinách, každý z nich dvere jeho stanu, a hnev Hospodinov sa veľmi roznietil. Aj Mojžiš bol nespokojný. 11:11 Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urazil svojho služobníka? a prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že kladieš bremeno všetkého tohto ľudu na mne? 11:12 Či som počal všetok tento ľud? či som ich splodil, že ty mal by si mi povedať: Nos ich v lone ako dojčiaci otec porodí dojča do zeme, ktorú si prisahal ich otcovia? 11:13 Odkiaľ by som mal dať mäso všetkému tomuto ľudu? lebo plačú povediac: Daj nám mäso, aby sme jedli. 11:14 Nemôžem zniesť všetok tento ľud sám, lebo je naň príliš ťažký ja. 11:15 A ak so mnou takto naložíš, zabi ma, prosím, z ruky, ak našiel si milosť v tvojich očiach; a nech nevidím svoju úbohosť. 11:16 Hospodin povedal Mojžišovi: "Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších." Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, a dôstojníci nad nimi; a priveďte ich do stánu zboru, aby tam stáli s tebou. 11:17 A zostúpim a porozprávam sa tam s tebou a vezmem z toho duch, ktorý je na tebe a dá ho na nich; a budú niesť so sebou bremeno ľudu, aby si ho neniesol sám sám. 11:18 A povedz ľudu: Posväťte sa zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali v ušiach Hospodinových a hovorili: Kto nám dá jesť mäso? lebo nám bolo dobre v Egypte. preto vám Hospodin dá mäso a budete jesť. 11:19 Nebudete jesť ani deň, ani dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvadsať dní; 11:20 Ale aj celý mesiac, kým to nevyjde z vašich nozdier, a bude ošklivý pre vás, pretože ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a plakali ste pred ním a hovorili: Prečo sme vyšli? Egypt? 11:21 Mojžiš povedal: "Ľudu, medzi ktorým som ja, je šesťstotisíc." pešiaci; a ty si povedal: Dám im mäso, aby jedli a celý mesiac. 11:22 Či sa im má zabiť stádo a dobytok, aby im to stačilo? alebo zhromaždia sa im všetky morské ryby, aby im to stačilo ich? 11:23 A Hospodin povedal Mojžišovi: Či je ruka Hospodinova skrátená? budeš pozri teraz, či sa ti splní moje slovo, alebo nie. 11:24 Mojžiš vyšiel a povedal ľudu slová Hospodinove a zhromaždili sedemdesiat mužov zo starších ľudu a postavili ich o svätostánku. 11:25 A Hospodin zostúpil v oblaku, prehovoril k nemu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho sedemdesiatim starším stalo sa, že keď na nich spočinul duch, prorokovali: a neprestalo. 11:26 Ale v tábore zostali dvaja muži, jeden sa volal Eldad a meno toho druhého Medada, a duch na nich spočinul; a boli z tých, ktorí boli napísaní, ale nevyšli do svätostánok: a prorokovali v tábore. 11:27 A pribehol mladý muž, povedal to Mojžišovi a povedal: Eldad a Medad prorokovať v tábore. 11:28 A Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov, odpovedal a riekol: Môj pane Mojžiš, zakáž im to! 11:29 Mojžiš mu povedal: "Závidíš mi pre mňa?" Boh by to všetko Pánov ľud bol prorokmi, a že Hospodin vloží svojho ducha na nich! 11:30 Mojžiš ho voviedol do tábora, on a starší Izraela. 11:31 A vyšiel vietor od Hospodina a doniesol prepelice od Hospodina more a nech padnú pri tábore, ako keby to bol deň cesty strane, a akoby to bol deň cesty na druhej strane, okolo tábora a boli ako dva lakte vysoké na povrchu zeme. 11:32 A ľud vstával celý ten deň, celú noc a celú tú noc na druhý deň zbierali prepelice; ten, kto zbieral najmenej, zbieral desať domoverov a všetkých si ich rozložili dookola kemp. 11:33 A kým bolo mäso ešte medzi ich zubami, skôr ako ho prežúvali, Hospodinov hnev vzplanul proti ľudu a Hospodin ho udrel ľudia s veľmi veľkým morom. 11:34 A nazval meno toho miesta Kibrothhattaavah, lebo tam je pochovali ľudí, ktorí túžili. 11:35 A ľud sa sťahoval z Kibrothhattaavy do Hazerotu. a príbytok v Hazerothu.