čísla
11:1 A keď sa ľud sťažoval, nepáčilo sa to Hospodinovi a Hospodinovi
počul to; a vzplanul jeho hnev; a horel oheň Hospodinov
medzi nimi a pohltil tých, ktorí boli v najvzdialenejších častiach sveta
tábor.
11:2 A ľud volal k Mojžišovi; a keď sa Mojžiš modlil k Hospodinovi,
oheň bol uhasený.
11:3 A nazval to miesto Tabera, pretože oheň
Pán horel medzi nimi.
11:4 A zmiešaný zástup, ktorý bol medzi nimi, upadol do žiadostivosti
Aj synovia Izraelovi znova plakali a hovorili: Kto nám dá telo?
jesť?
11:5 Pamätáme si ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo; uhorky,
a melóny a pór, cibuľa a cesnak:
11:6 Ale teraz je naša duša vysušená: okrem toho už nie je nič
manna, pred našimi očami.
11:7 A manna bola ako semienko koriandra a jeho farba bola ako
farba bdelia.
11:8 A ľud obchádzal a zbieral to a mlel v mlynoch, alebo
utĺkli v mažiari a upiekli na panviciach a urobili z toho koláče
chuť bola ako chuť čerstvého oleja.
11:9 A keď v noci padla na tábor rosa, padla naň manna
to.
11:10 Potom Mojžiš počul, ako ľud plače vo svojich rodinách, každý z nich
dvere jeho stanu, a hnev Hospodinov sa veľmi roznietil.
Aj Mojžiš bol nespokojný.
11:11 Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urazil svojho služobníka?
a prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že kladieš
bremeno všetkého tohto ľudu na mne?
11:12 Či som počal všetok tento ľud? či som ich splodil, že ty
mal by si mi povedať: Nos ich v lone ako dojčiaci otec
porodí dojča do zeme, ktorú si prisahal ich
otcovia?
11:13 Odkiaľ by som mal dať mäso všetkému tomuto ľudu? lebo plačú
povediac: Daj nám mäso, aby sme jedli.
11:14 Nemôžem zniesť všetok tento ľud sám, lebo je naň príliš ťažký
ja.
11:15 A ak so mnou takto naložíš, zabi ma, prosím, z ruky, ak
našiel si milosť v tvojich očiach; a nech nevidím svoju úbohosť.
11:16 Hospodin povedal Mojžišovi: "Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších."
Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, a
dôstojníci nad nimi; a priveďte ich do stánu
zboru, aby tam stáli s tebou.
11:17 A zostúpim a porozprávam sa tam s tebou a vezmem z toho
duch, ktorý je na tebe a dá ho na nich; a budú
niesť so sebou bremeno ľudu, aby si ho neniesol sám
sám.
11:18 A povedz ľudu: Posväťte sa zajtra a
budete jesť mäso, lebo ste plakali v ušiach Hospodinových a hovorili:
Kto nám dá jesť mäso? lebo nám bolo dobre v Egypte.
preto vám Hospodin dá mäso a budete jesť.
11:19 Nebudete jesť ani deň, ani dva dni, ani päť dní, ani desať dní,
ani dvadsať dní;
11:20 Ale aj celý mesiac, kým to nevyjde z vašich nozdier, a bude
ošklivý pre vás, pretože ste opovrhli Hospodinom, ktorý je
medzi vami a plakali ste pred ním a hovorili: Prečo sme vyšli?
Egypt?
11:21 Mojžiš povedal: "Ľudu, medzi ktorým som ja, je šesťstotisíc."
pešiaci; a ty si povedal: Dám im mäso, aby jedli a
celý mesiac.
11:22 Či sa im má zabiť stádo a dobytok, aby im to stačilo? alebo
zhromaždia sa im všetky morské ryby, aby im to stačilo
ich?
11:23 A Hospodin povedal Mojžišovi: Či je ruka Hospodinova skrátená? budeš
pozri teraz, či sa ti splní moje slovo, alebo nie.
11:24 Mojžiš vyšiel a povedal ľudu slová Hospodinove a
zhromaždili sedemdesiat mužov zo starších ľudu a postavili ich
o svätostánku.
11:25 A Hospodin zostúpil v oblaku, prehovoril k nemu a vzal z
ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho sedemdesiatim starším
stalo sa, že keď na nich spočinul duch, prorokovali:
a neprestalo.
11:26 Ale v tábore zostali dvaja muži, jeden sa volal
Eldad a meno toho druhého Medada, a duch na nich spočinul;
a boli z tých, ktorí boli napísaní, ale nevyšli do
svätostánok: a prorokovali v tábore.
11:27 A pribehol mladý muž, povedal to Mojžišovi a povedal: Eldad a Medad
prorokovať v tábore.
11:28 A Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov,
odpovedal a riekol: Môj pane Mojžiš, zakáž im to!
11:29 Mojžiš mu povedal: "Závidíš mi pre mňa?" Boh by to všetko
Pánov ľud bol prorokmi, a že Hospodin vloží svojho ducha
na nich!
11:30 Mojžiš ho voviedol do tábora, on a starší Izraela.
11:31 A vyšiel vietor od Hospodina a doniesol prepelice od Hospodina
more a nech padnú pri tábore, ako keby to bol deň cesty
strane, a akoby to bol deň cesty na druhej strane, okolo
tábora a boli ako dva lakte vysoké na povrchu zeme.
11:32 A ľud vstával celý ten deň, celú noc a celú tú noc
na druhý deň zbierali prepelice; ten, kto zbieral najmenej, zbieral
desať domoverov a všetkých si ich rozložili dookola
kemp.
11:33 A kým bolo mäso ešte medzi ich zubami, skôr ako ho prežúvali,
Hospodinov hnev vzplanul proti ľudu a Hospodin ho udrel
ľudia s veľmi veľkým morom.
11:34 A nazval meno toho miesta Kibrothhattaavah, lebo tam je
pochovali ľudí, ktorí túžili.
11:35 A ľud sa sťahoval z Kibrothhattaavy do Hazerotu. a príbytok
v Hazerothu.