Náreky 2:1 Ako prikryl Hospodin dcéru Siona oblakom vo svojom hnev a zvrhni z neba na zem krásu Izraela, a nepamätal na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu! 2:2 Hospodin pohltil všetky Jakobove príbytky, a nie zľutoval sa: zvalil vo svojom hneve pevnosti dcéra Júdova; zrazil ich na zem: má poškvrnil kráľovstvo a jeho kniežatá. 2:3 Vyťal vo svojom prudkom hneve celý roh Izraela stiahol svoju pravú ruku spred nepriateľa a upaľoval proti Jakob ako horiaci oheň, ktorý zožiera dookola. 2:4 Naklonil luk ako nepriateľ, stál pravou rukou ako nepriateľ protivníka a pobil vo svätostánku všetko, čo bolo oku príjemné dcéry Siona: vylial svoju prchlivosť ako oheň. 2:5 Hospodin bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil povýšil všetky jej paláce, zboril svoje opevnenia a zničil v dcére Júdovej vzrástol smútok a nárek. 2:6 A násilne odňal svoj stánok, ako keby bol z a záhrada: zničil svoje miesta shromaždenia, Hospodin má spôsobil, že na Sione sa zabudlo na slávnostné sviatky a soboty a má pohŕdal v rozhorčení svojho hnevu kráľom a kňazom. 2:7 Hospodin odhodil svoj oltár, zošklivil si svoju svätyňu, vydal do rúk nepriateľa múry svojich palácov; oni robili hluk v dome Hospodinovom ako v deň slávnosti hostina. 2:8 Hospodin sa rozhodol zničiť múr dcéry Siona natiahol vlasec, neodtiahol od neho ruky ničiac: preto dal val a múr nariekať; oni chradli spolu. 2:9 Jej brány sú zapustené do zeme; zničil a zlomil ju bars: jej kráľ a jej kniežatá sú medzi pohanmi: zákon je č viac; ani jej proroci nenachádzajú videnie od Hospodina. 2:10 Starší dcéry Siona sedia na zemi a strážia ticho: nasypali prach na svoje hlavy; majú opásané sa vo vrecovine: panny Jeruzalemské vešajú svoje smeruje k zemi. 2:11 Moje oči zlyhávajú od sĺz, moje črevá sú rozbúrené, moja pečeň je naliata na zemi na zničenie dcéry môjho ľudu; pretože deti a dojčatá omdlievajú v uliciach mesta. 2:12 Hovoria svojim matkám: "Kde je obilie a víno?" keď omdleli ako ranení v uliciach mesta, keď bola vyliata ich duša do lona svojich matiek. 2:13 Čo ti mám vziať za svedectvo? k čomu to prirovnám ty, dcéra Jeruzalema? čím sa ti vyrovnám, aby som mohol potešuješ, panna dcéra Siona? lebo tvoje porušenie je veľké ako more: kto ťa uzdraví? 2:14 Tvoji proroci videli pre teba márne a hlúpe veci, a videli neobjavil tvoju neprávosť, aby si odvrátil svoje zajatie; ale videli pre teba falošné bremená a príčiny vyhnanstva. 2:15 Všetci, čo idú okolo, tlieskajú po tebe; syčia a krútia hlavou na dcéru Jeruzalema a riekol: Je toto mesto, ktoré ľudia nazývajú? dokonalosť krásy, Radosť celej zeme? 2:16 Všetci tvoji nepriatelia otvorili svoje ústa proti tebe: syčia a škrípať zubami: hovoria: Pohltili sme ju: určite je to tak deň, ktorý sme hľadali; našli sme, videli sme. 2:17 Hospodin urobil, čo vymyslel; svoje slovo splnil čo prikázal za dávnych čias: zhodil a má nezľutoval sa, a rozveselil tvojho nepriateľa nad tebou postav roh svojich protivníkov. 2:18 Ich srdce volalo k Hospodinovi, múr dcéry Siona, nech! slzy stekajú ako rieka dňom i nocou: nedaj si pokoja; nech nie jablko tvojho oka prestane. 2:19 Vstaň, krič v noci: na počiatku sa vylejú stráže tvoje srdce je ako voda pred tvárou Hospodinovou, pozdvihni svoje ruky k nemu za život tvojich malých detí, ktoré omdlievajú od hladu vrchol každej ulice. 2:20 Hľa, Hospodine, a zváž, komu si to urobil. Ak sa ženy jedia ich ovocie a deti dlhé? bude kňaz a byť zabitý prorok v svätyni Pánovej? 2:21 Mladí i starí ležia na zemi na uliciach: moje panny a moji mládenci padli od meča; zabil si ich v deň tvoj hnev; zabil si a nezľutoval si sa. 2:22 Zvolal si ako v slávnostný deň dookola moje hrôzy, takže v r. v deň hnevu Hospodinovho nikto neušiel, ani neostal, tých, čo mám zavinutý a vychovaný pohltil môj nepriateľ.