Náreky
2:1 Ako prikryl Hospodin dcéru Siona oblakom vo svojom
hnev a zvrhni z neba na zem krásu Izraela,
a nepamätal na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu!
2:2 Hospodin pohltil všetky Jakobove príbytky, a nie
zľutoval sa: zvalil vo svojom hneve pevnosti
dcéra Júdova; zrazil ich na zem: má
poškvrnil kráľovstvo a jeho kniežatá.
2:3 Vyťal vo svojom prudkom hneve celý roh Izraela
stiahol svoju pravú ruku spred nepriateľa a upaľoval proti
Jakob ako horiaci oheň, ktorý zožiera dookola.
2:4 Naklonil luk ako nepriateľ, stál pravou rukou ako nepriateľ
protivníka a pobil vo svätostánku všetko, čo bolo oku príjemné
dcéry Siona: vylial svoju prchlivosť ako oheň.
2:5 Hospodin bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil
povýšil všetky jej paláce, zboril svoje opevnenia a zničil
v dcére Júdovej vzrástol smútok a nárek.
2:6 A násilne odňal svoj stánok, ako keby bol z a
záhrada: zničil svoje miesta shromaždenia, Hospodin má
spôsobil, že na Sione sa zabudlo na slávnostné sviatky a soboty a má
pohŕdal v rozhorčení svojho hnevu kráľom a kňazom.
2:7 Hospodin odhodil svoj oltár, zošklivil si svoju svätyňu,
vydal do rúk nepriateľa múry svojich palácov; oni
robili hluk v dome Hospodinovom ako v deň slávnosti
hostina.
2:8 Hospodin sa rozhodol zničiť múr dcéry Siona
natiahol vlasec, neodtiahol od neho ruky
ničiac: preto dal val a múr nariekať; oni
chradli spolu.
2:9 Jej brány sú zapustené do zeme; zničil a zlomil ju
bars: jej kráľ a jej kniežatá sú medzi pohanmi: zákon je č
viac; ani jej proroci nenachádzajú videnie od Hospodina.
2:10 Starší dcéry Siona sedia na zemi a strážia
ticho: nasypali prach na svoje hlavy; majú opásané
sa vo vrecovine: panny Jeruzalemské vešajú svoje
smeruje k zemi.
2:11 Moje oči zlyhávajú od sĺz, moje črevá sú rozbúrené, moja pečeň je naliata
na zemi na zničenie dcéry môjho ľudu;
pretože deti a dojčatá omdlievajú v uliciach mesta.
2:12 Hovoria svojim matkám: "Kde je obilie a víno?" keď omdleli ako
ranení v uliciach mesta, keď bola vyliata ich duša
do lona svojich matiek.
2:13 Čo ti mám vziať za svedectvo? k čomu to prirovnám
ty, dcéra Jeruzalema? čím sa ti vyrovnám, aby som mohol
potešuješ, panna dcéra Siona? lebo tvoje porušenie je veľké ako
more: kto ťa uzdraví?
2:14 Tvoji proroci videli pre teba márne a hlúpe veci, a videli
neobjavil tvoju neprávosť, aby si odvrátil svoje zajatie; ale videli
pre teba falošné bremená a príčiny vyhnanstva.
2:15 Všetci, čo idú okolo, tlieskajú po tebe; syčia a krútia hlavou
na dcéru Jeruzalema a riekol: Je toto mesto, ktoré ľudia nazývajú?
dokonalosť krásy, Radosť celej zeme?
2:16 Všetci tvoji nepriatelia otvorili svoje ústa proti tebe: syčia a
škrípať zubami: hovoria: Pohltili sme ju: určite je to tak
deň, ktorý sme hľadali; našli sme, videli sme.
2:17 Hospodin urobil, čo vymyslel; svoje slovo splnil
čo prikázal za dávnych čias: zhodil a má
nezľutoval sa, a rozveselil tvojho nepriateľa nad tebou
postav roh svojich protivníkov.
2:18 Ich srdce volalo k Hospodinovi, múr dcéry Siona, nech!
slzy stekajú ako rieka dňom i nocou: nedaj si pokoja; nech nie
jablko tvojho oka prestane.
2:19 Vstaň, krič v noci: na počiatku sa vylejú stráže
tvoje srdce je ako voda pred tvárou Hospodinovou, pozdvihni svoje ruky
k nemu za život tvojich malých detí, ktoré omdlievajú od hladu
vrchol každej ulice.
2:20 Hľa, Hospodine, a zváž, komu si to urobil. Ak sa
ženy jedia ich ovocie a deti dlhé? bude kňaz a
byť zabitý prorok v svätyni Pánovej?
2:21 Mladí i starí ležia na zemi na uliciach: moje panny a
moji mládenci padli od meča; zabil si ich v deň
tvoj hnev; zabil si a nezľutoval si sa.
2:22 Zvolal si ako v slávnostný deň dookola moje hrôzy, takže v r.
v deň hnevu Hospodinovho nikto neušiel, ani neostal, tých, čo mám
zavinutý a vychovaný pohltil môj nepriateľ.