Náreky 1:1 Ako sedí mesto osamelo, ktoré bolo plné ľudí! ako sa má stať sa vdovou! tá veľká medzi národmi a princezná medzi provinciami, ako sa stala prítokovou! 1:2 V noci ubolene plače a slzy má na lícach. všetkých svojich milencov nemá, kto by ju potešil; zradne s ňou, stali sa jej nepriateľmi. 1:3 Júda odišiel do zajatia pre súženie a pre veľké otroctvo: býva medzi pohanmi, nenachádza odpočinutia medzi úžinami ju predbehli prenasledovatelia. 1:4 Sionské cesty smútia, lebo nikto neprichádza na slávnostné sviatky, všetci jej brány sú pusté: jej kňazi vzdychajú, jej panny sú sužované a je v horkosti. 1:5 Jej protivníci sú hlavnými, jej nepriateľom sa darí; lebo Hospodin má sužoval ju pre množstvo jej prestúpení: jej deti sú odišiel do zajatia pred nepriateľom. 1:6 A od dcéry Siona odišla všetka jej krása: jej kniežatá sú ako jelene, ktoré nenachádzajú pastvu a sú preč silu pred prenasledovateľom. 1:7 Jeruzalem si vo dňoch spomenul na svoje trápenie a na svoje biedy všetky jej príjemné veci, ktoré mala za dávnych čias, keď jej ľud padla do rúk nepriateľa a nikto jej nepomohol: protivníci videl ju a posmieval sa jej sabatom. 1:8 Jeruzalem ťažko zhrešil; preto je odstránená: všetko to ctili ju, pohŕdali ňou, lebo videli jej nahotu, áno, ona vzdychne a obráti sa dozadu. 1:9 Jej špina je v jej sukniach; nepamätá si svoj posledný koniec; preto zostúpila podivuhodne: nemala utešiteľa. Ó, PANE, hľa, moje trápenie, lebo nepriateľ sa zväčšil. 1:10 Protivník vystrel ruku na všetky jej milé veci videla, že do jej svätyne vošli pohania, ktorých si ty prikázal, aby nevchádzali do tvojho zhromaždenia. 1:11 Všetok jej ľud vzdychá, hľadá chlieb; dali svoje príjemné veci na jedlo na uľahčenie duše: pozri, Hospodine, a uvažuj! lebo som stať sa odporným. 1:12 Či vám to nie je nič, všetci, ktorí idete okolo? hľa, a uvidíš, či existuje akýkoľvek smútok podobný môjmu smútku, ktorý sa mi stal, čím sa Hospodin ma sužuje v deň svojho prudkého hnevu. 1:13 Zhora poslal oheň do mojich kostí a ten zvíťazil roztiahol sieť pre moje nohy, obrátil ma späť; celý deň ma spustošila a omdlievala. 1:14 Jarmo mojich priestupkov je zviazané jeho rukou, sú ovinuté, a vystúp na moju šiju, dal mi padnúť, Hospodine vydal ma do ich rúk, z ktorých nemôžem vstať. 1:15 Hospodin pošliapal všetkých mojich udatných uprostred mňa. zvolal proti mne zhromaždenie, aby rozdrvil mojich mládencov: Hospodin pošliapal pannu, dcéru Júdovu, ako v lise. 1:16 Pre tieto veci plačem; moje oko, moje oko steká vodou, lebo utešiteľ, ktorý by mal uľaviť mojej duši, je odo mňa vzdialený: môj deti sú pusté, pretože nepriateľ zvíťazil. 1:17 Sion vystiera svoje ruky a niet nikoho, kto by ho potešil Hospodin prikázal o Jakobovi, aby boli jeho protivníci okolo neho: Jeruzalem je medzi nimi ako menštruujúca žena. 1:18 Hospodin je spravodlivý; lebo som sa vzbúril proti jeho prikázaniu: počujte, prosím, všetci ľudia, a hľaďte na môj zármutok: moje panny a moje mladí muži sa dostali do zajatia. 1:19 Volal som svojich milencov, ale oklamali ma: mojich kňazov a mojich starších vzdali sa ducha v meste, zatiaľ čo hľadali svoje mäso, aby si uľavili ich duše. 1:20 Hľa, Hospodine; lebo som v úzkosti. moje srdce je obrátený vo mne; lebo som sa veľmi vzbúril Beraveth, doma je ako smrť. 1:21 Počuli, že vzdychám, niet nikoho, kto by ma potešil, všetko moje nepriatelia počuli o mojom súžení; sú radi, že si to urobil: prinesieš deň, ktorý si vzýval, a budú ako ku mne. 1:22 Nech príde pred teba všetka ich bezbožnosť; a rob im ako ty urobil si mi všetky moje prestúpenia, lebo moje vzdychy sú mnohé a moje srdce je slabé.