Náreky
1:1 Ako sedí mesto osamelo, ktoré bolo plné ľudí! ako sa má
stať sa vdovou! tá veľká medzi národmi a princezná
medzi provinciami, ako sa stala prítokovou!
1:2 V noci ubolene plače a slzy má na lícach.
všetkých svojich milencov nemá, kto by ju potešil;
zradne s ňou, stali sa jej nepriateľmi.
1:3 Júda odišiel do zajatia pre súženie a pre veľké
otroctvo: býva medzi pohanmi, nenachádza odpočinutia
medzi úžinami ju predbehli prenasledovatelia.
1:4 Sionské cesty smútia, lebo nikto neprichádza na slávnostné sviatky, všetci
jej brány sú pusté: jej kňazi vzdychajú, jej panny sú sužované a
je v horkosti.
1:5 Jej protivníci sú hlavnými, jej nepriateľom sa darí; lebo Hospodin má
sužoval ju pre množstvo jej prestúpení: jej deti sú
odišiel do zajatia pred nepriateľom.
1:6 A od dcéry Siona odišla všetka jej krása: jej kniežatá
sú ako jelene, ktoré nenachádzajú pastvu a sú preč
silu pred prenasledovateľom.
1:7 Jeruzalem si vo dňoch spomenul na svoje trápenie a na svoje biedy
všetky jej príjemné veci, ktoré mala za dávnych čias, keď jej ľud
padla do rúk nepriateľa a nikto jej nepomohol: protivníci
videl ju a posmieval sa jej sabatom.
1:8 Jeruzalem ťažko zhrešil; preto je odstránená: všetko to
ctili ju, pohŕdali ňou, lebo videli jej nahotu, áno, ona
vzdychne a obráti sa dozadu.
1:9 Jej špina je v jej sukniach; nepamätá si svoj posledný koniec;
preto zostúpila podivuhodne: nemala utešiteľa. Ó, PANE,
hľa, moje trápenie, lebo nepriateľ sa zväčšil.
1:10 Protivník vystrel ruku na všetky jej milé veci
videla, že do jej svätyne vošli pohania, ktorých si ty
prikázal, aby nevchádzali do tvojho zhromaždenia.
1:11 Všetok jej ľud vzdychá, hľadá chlieb; dali svoje príjemné
veci na jedlo na uľahčenie duše: pozri, Hospodine, a uvažuj! lebo som
stať sa odporným.
1:12 Či vám to nie je nič, všetci, ktorí idete okolo? hľa, a uvidíš, či existuje
akýkoľvek smútok podobný môjmu smútku, ktorý sa mi stal, čím sa
Hospodin ma sužuje v deň svojho prudkého hnevu.
1:13 Zhora poslal oheň do mojich kostí a ten zvíťazil
roztiahol sieť pre moje nohy, obrátil ma späť;
celý deň ma spustošila a omdlievala.
1:14 Jarmo mojich priestupkov je zviazané jeho rukou, sú ovinuté,
a vystúp na moju šiju, dal mi padnúť, Hospodine
vydal ma do ich rúk, z ktorých nemôžem vstať.
1:15 Hospodin pošliapal všetkých mojich udatných uprostred mňa.
zvolal proti mne zhromaždenie, aby rozdrvil mojich mládencov: Hospodin
pošliapal pannu, dcéru Júdovu, ako v lise.
1:16 Pre tieto veci plačem; moje oko, moje oko steká vodou,
lebo utešiteľ, ktorý by mal uľaviť mojej duši, je odo mňa vzdialený: môj
deti sú pusté, pretože nepriateľ zvíťazil.
1:17 Sion vystiera svoje ruky a niet nikoho, kto by ho potešil
Hospodin prikázal o Jakobovi, aby boli jeho protivníci
okolo neho: Jeruzalem je medzi nimi ako menštruujúca žena.
1:18 Hospodin je spravodlivý; lebo som sa vzbúril proti jeho prikázaniu:
počujte, prosím, všetci ľudia, a hľaďte na môj zármutok: moje panny a moje
mladí muži sa dostali do zajatia.
1:19 Volal som svojich milencov, ale oklamali ma: mojich kňazov a mojich starších
vzdali sa ducha v meste, zatiaľ čo hľadali svoje mäso, aby si uľavili
ich duše.
1:20 Hľa, Hospodine; lebo som v úzkosti. moje srdce
je obrátený vo mne; lebo som sa veľmi vzbúril
Beraveth, doma je ako smrť.
1:21 Počuli, že vzdychám, niet nikoho, kto by ma potešil, všetko moje
nepriatelia počuli o mojom súžení; sú radi, že si to urobil:
prinesieš deň, ktorý si vzýval, a budú ako
ku mne.
1:22 Nech príde pred teba všetka ich bezbožnosť; a rob im ako ty
urobil si mi všetky moje prestúpenia, lebo moje vzdychy sú mnohé a
moje srdce je slabé.