Jonáš 4:1 Ale Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a veľmi sa nahneval. 4:2 A modlil sa k Hospodinovi a povedal: Prosím, Pane, nebolo to hovorím, keď som ešte bol vo svojej krajine? Preto som predtým utiekol do Taršíš, lebo som vedel, že si Boh milostivý a milosrdný, pomalý hnevu a veľkej láskavosti a čiňte pokánie zo zlého. 4:3 Preto teraz, Hospodine, vezmi odo mňa, prosím, môj život. lebo to je je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť. 4:4 Vtedy povedal Hospodin: Je ti dobre, že sa hneváš? 4:5 Jonáš teda vyšiel z mesta a sadol si na východ od mesta tam mu urobil búdku a sedel pod ňou v tieni, kým mohol uvidíme, čo bude s mestom. 4:6 A Hospodin Boh pripravil tekvicu a dal ju vytiahnuť nad Jonáša, aby to bol tieň nad jeho hlavou, aby ho vyslobodil z jeho smútku. Jonáš sa teda nesmierne tešil z tekvice. 4:7 Ale Boh pripravil červa, keď na druhý deň ráno vstalo, a ten udrel tekvica, že vyschla. 4:8 A stalo sa, keď vyšlo slnko, že Boh pripravil a prudký východný vietor; a slnko bil na hlavu Jonáša, že on omdlel, prial si v sebe zomrieť a povedal: Je mi lepšie zomrieť ako žiť. 4:9 A Bôh povedal Jonášovi: Je ti dobre, že sa hneváš pre tekvicu? A on povedal: Dobre robím, keď sa hnevám až na smrť. 4:10 Vtedy povedal Hospodin: Zľutoval si sa nad tekvicou, pre ktorú si nepracoval ani nedal rásť; ktorý prišiel v noci, a zahynul v noci: 4:11 A nemal by som ušetriť Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako šesťdesiattisíc ľudí, ktorí nedokážu rozoznať pravú ruku a ich ľavá ruka; a tiež veľa dobytka?