Jonáš
4:1 Ale Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a veľmi sa nahneval.
4:2 A modlil sa k Hospodinovi a povedal: Prosím, Pane, nebolo to
hovorím, keď som ešte bol vo svojej krajine? Preto som predtým utiekol do
Taršíš, lebo som vedel, že si Boh milostivý a milosrdný, pomalý
hnevu a veľkej láskavosti a čiňte pokánie zo zlého.
4:3 Preto teraz, Hospodine, vezmi odo mňa, prosím, môj život. lebo to je
je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.
4:4 Vtedy povedal Hospodin: Je ti dobre, že sa hneváš?
4:5 Jonáš teda vyšiel z mesta a sadol si na východ od mesta
tam mu urobil búdku a sedel pod ňou v tieni, kým mohol
uvidíme, čo bude s mestom.
4:6 A Hospodin Boh pripravil tekvicu a dal ju vytiahnuť nad Jonáša,
aby to bol tieň nad jeho hlavou, aby ho vyslobodil z jeho smútku.
Jonáš sa teda nesmierne tešil z tekvice.
4:7 Ale Boh pripravil červa, keď na druhý deň ráno vstalo, a ten udrel
tekvica, že vyschla.
4:8 A stalo sa, keď vyšlo slnko, že Boh pripravil a
prudký východný vietor; a slnko bil na hlavu Jonáša, že on
omdlel, prial si v sebe zomrieť a povedal: Je mi lepšie
zomrieť ako žiť.
4:9 A Bôh povedal Jonášovi: Je ti dobre, že sa hneváš pre tekvicu? A on
povedal: Dobre robím, keď sa hnevám až na smrť.
4:10 Vtedy povedal Hospodin: Zľutoval si sa nad tekvicou, pre ktorú si
nepracoval ani nedal rásť; ktorý prišiel v noci, a
zahynul v noci:
4:11 A nemal by som ušetriť Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako
šesťdesiattisíc ľudí, ktorí nedokážu rozoznať pravú ruku
a ich ľavá ruka; a tiež veľa dobytka?