Job
42:1 Jób odpovedal Hospodinovi a riekol:
42:2 Viem, že ty môžeš všetko a že to nemôže byť žiadna myšlienka
odopretý ti.
42:3 Kto je ten, kto skrýva radu bez poznania? preto mám ja
povedal, že nerozumiem; veci pre mňa príliš úžasné, čo som vedel
nie.
42:4 Počuj, prosím a prehovorím, budem od teba žiadať a
zvestuj mi.
42:5 Počul som o tebe, ale teraz moje oko vidí
teba.
42:6 Preto sa mi hnusí a robím pokánie v prachu a popole.
42:7 A stalo sa tak, že potom, čo Pán povedal tieto slová Jóbovi,
Hospodin povedal Elifazovi Temanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a
proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili, čo je
správne, ako má môj služobník Jób.
42:8 Preto si teraz vezmite sedem býkov a sedem baranov a choďte ku mne
sluhu Jóba a obetujte za seba zápalnú obeť; a môj
služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo ho prijmem, aby som nemal nič zlé
vy po svojej hlúposti, že ste o mne nehovorili to, čo
má pravdu, ako môj služobník Jób.
42:9 Tak Elifaz Temančan a Bildad Šuchit a Cófar Naamatský
išiel a urobil tak, ako im prikázal Hospodin, aj Hospodin
prijal Job.
42:10 A Hospodin obrátil Jóbovo zajatie, keď sa modlil za jeho
priatelia: Hospodin dal Jóbovi dvakrát toľko, čo mal predtým.
42:11 Potom tam prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci
tí, ktorí boli predtým jeho známi a jedli s nimi chlieb
ho vo svojom dome a nariekali nad ním a potešovali ho nad všetkým
zlo, ktoré naňho uvalil Hospodin. Každý mu dal kúsok
peňazí a každý jednu náušnicu zo zlata.
42:12 A tak Hospodin požehnal Jóbov koniec viac ako jeho začiatok
mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav a tisíc
jarmo volov a tisíc oslov.
42:13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.
42:14 A prvému dal meno Jemima; a meno druhého,
Kezia; a meno tretieho, Kerenhappuch.
42:15 A v celej krajine sa nenašli také pekné ženy ako Jóbove dcéry.
a ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.
42:16 Potom žil Jób stoštyridsať rokov a videl svojich synov a
synovia jeho synov, dokonca štyri generácie.
42:17 Tak zomrel Jób starý a plný dní.