Job 42:1 Jób odpovedal Hospodinovi a riekol: 42:2 Viem, že ty môžeš všetko a že to nemôže byť žiadna myšlienka odopretý ti. 42:3 Kto je ten, kto skrýva radu bez poznania? preto mám ja povedal, že nerozumiem; veci pre mňa príliš úžasné, čo som vedel nie. 42:4 Počuj, prosím a prehovorím, budem od teba žiadať a zvestuj mi. 42:5 Počul som o tebe, ale teraz moje oko vidí teba. 42:6 Preto sa mi hnusí a robím pokánie v prachu a popole. 42:7 A stalo sa tak, že potom, čo Pán povedal tieto slová Jóbovi, Hospodin povedal Elifazovi Temanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili, čo je správne, ako má môj služobník Jób. 42:8 Preto si teraz vezmite sedem býkov a sedem baranov a choďte ku mne sluhu Jóba a obetujte za seba zápalnú obeť; a môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo ho prijmem, aby som nemal nič zlé vy po svojej hlúposti, že ste o mne nehovorili to, čo má pravdu, ako môj služobník Jób. 42:9 Tak Elifaz Temančan a Bildad Šuchit a Cófar Naamatský išiel a urobil tak, ako im prikázal Hospodin, aj Hospodin prijal Job. 42:10 A Hospodin obrátil Jóbovo zajatie, keď sa modlil za jeho priatelia: Hospodin dal Jóbovi dvakrát toľko, čo mal predtým. 42:11 Potom tam prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci tí, ktorí boli predtým jeho známi a jedli s nimi chlieb ho vo svojom dome a nariekali nad ním a potešovali ho nad všetkým zlo, ktoré naňho uvalil Hospodin. Každý mu dal kúsok peňazí a každý jednu náušnicu zo zlata. 42:12 A tak Hospodin požehnal Jóbov koniec viac ako jeho začiatok mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav a tisíc jarmo volov a tisíc oslov. 42:13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry. 42:14 A prvému dal meno Jemima; a meno druhého, Kezia; a meno tretieho, Kerenhappuch. 42:15 A v celej krajine sa nenašli také pekné ženy ako Jóbove dcéry. a ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi. 42:16 Potom žil Jób stoštyridsať rokov a videl svojich synov a synovia jeho synov, dokonca štyri generácie. 42:17 Tak zomrel Jób starý a plný dní.