Job 30:1 Ale teraz, mladší ako ja, sa mi vysmievajú, ktorých otcovia Opovrhoval by som, keby som sa postavil so psami môjho stáda. 30:2 Áno, k čomu by mi prospela sila ich rúk, v ktorých som starý vek zahynul? 30:3 Pre nedostatok a hlad boli osamelí; útek do púšte v bývalý čas pustý a odpad. 30:4 ktorí strihajú slezy pri kríkoch a korene borievky na ich mäso. 30:5 Boli vyhnaní spomedzi ľudí (kričali za nimi ako po a zlodej ;) 30:6 Bývať na útesoch dolín, v jaskyniach zeme a v skaly. 30:7 Medzi kríkmi hýkali; pod žihľavou boli nazbierané spolu. 30:8 Boli to deti bláznov, áno, deti podlých ľudí, boli odpornejšie. než zem. 30:9 A teraz som ich pieseň, áno, som ich príslovie. 30:10 Nenávidia ma, utekajú odo mňa a nešetria, aby mi napľuli do tváre. 30:11 Pretože rozviazal moju šnúru a sužoval ma, dopustili aj oni uvoľni predo mnou uzdu. 30:12 Po mojej pravici povstane mládež; odtláčajú moje nohy a oni vzbudzujte proti mne cesty ich záhuby. 30:13 Kazia moju cestu, posúvajú moje nešťastie, nemajú pomocníka. 30:14 Prišli na mňa ako šíre prielomy vôd: v pustatine vyvalili sa na mňa. 30:15 Obrátili sa na mňa hrôzy, prenasledujú moju dušu ako vietor a moju dušu blahobyt sa míňa ako oblak. 30:16 A teraz je moja duša vyliata na mňa; dni súženia zabrali drž sa ma. 30:17 Moje kosti sú vo mne prebodnuté v noci, a moje šľachy nezaberajú odpočinok. 30:18 Veľkou silou mojej choroby je môj odev premenený, zväzuje ma asi ako golier môjho kabáta. 30:19 Uvrhol ma do bahna a stal som sa ako prach a popol. 30:20 Volám k tebe, a ty ma nepočúvaš, vstávam a ty ohľadne mňa nie. 30:21 Ty si ku mne krutý, svojou silnou rukou si odporuješ. proti mne. 30:22 dvíhaš ma do vetra; prinútil si ma jazdiť na ňom a rozpustiť moju látku. 30:23 Lebo viem, že ma privedieš na smrť a do určeného domu pre všetkých žijúcich. 30:24 Ale nevystrie ruku k hrobu, hoci plačú v jeho zničení. 30:25 Neplakal som nad tým, ktorý bol v súžení? nebola moja duša zarmútená chudobné? 30:26 Keď som očakával dobro, prišlo na mňa zlo, a keď som čakal svetlo, prišla tma. 30:27 Moje črevá sa varili a neodpočívali. Dni súženia mi zabránili. 30:28 Išiel som smútiť bez slnka, vstal som a plakal som zhromaždenie. 30:29 Som bratom drakov a spoločníkom sov. 30:30 Moja koža je nado mnou čierna a moje kosti sú spálené horúčavou. 30:31 Aj moja harfa sa obrátila na smútok a môj orgán na ich hlas ten plač.