Job
30:1 Ale teraz, mladší ako ja, sa mi vysmievajú, ktorých otcovia
Opovrhoval by som, keby som sa postavil so psami môjho stáda.
30:2 Áno, k čomu by mi prospela sila ich rúk, v ktorých som starý
vek zahynul?
30:3 Pre nedostatok a hlad boli osamelí; útek do púšte v
bývalý čas pustý a odpad.
30:4 ktorí strihajú slezy pri kríkoch a korene borievky na ich mäso.
30:5 Boli vyhnaní spomedzi ľudí (kričali za nimi ako po a
zlodej ;)
30:6 Bývať na útesoch dolín, v jaskyniach zeme a v
skaly.
30:7 Medzi kríkmi hýkali; pod žihľavou boli nazbierané
spolu.
30:8 Boli to deti bláznov, áno, deti podlých ľudí, boli odpornejšie.
než zem.
30:9 A teraz som ich pieseň, áno, som ich príslovie.
30:10 Nenávidia ma, utekajú odo mňa a nešetria, aby mi napľuli do tváre.
30:11 Pretože rozviazal moju šnúru a sužoval ma, dopustili aj oni
uvoľni predo mnou uzdu.
30:12 Po mojej pravici povstane mládež; odtláčajú moje nohy a oni
vzbudzujte proti mne cesty ich záhuby.
30:13 Kazia moju cestu, posúvajú moje nešťastie, nemajú pomocníka.
30:14 Prišli na mňa ako šíre prielomy vôd: v pustatine
vyvalili sa na mňa.
30:15 Obrátili sa na mňa hrôzy, prenasledujú moju dušu ako vietor a moju dušu
blahobyt sa míňa ako oblak.
30:16 A teraz je moja duša vyliata na mňa; dni súženia zabrali
drž sa ma.
30:17 Moje kosti sú vo mne prebodnuté v noci, a moje šľachy nezaberajú
odpočinok.
30:18 Veľkou silou mojej choroby je môj odev premenený, zväzuje ma
asi ako golier môjho kabáta.
30:19 Uvrhol ma do bahna a stal som sa ako prach a popol.
30:20 Volám k tebe, a ty ma nepočúvaš, vstávam a ty
ohľadne mňa nie.
30:21 Ty si ku mne krutý, svojou silnou rukou si odporuješ.
proti mne.
30:22 dvíhaš ma do vetra; prinútil si ma jazdiť na ňom a
rozpustiť moju látku.
30:23 Lebo viem, že ma privedieš na smrť a do určeného domu
pre všetkých žijúcich.
30:24 Ale nevystrie ruku k hrobu, hoci plačú
v jeho zničení.
30:25 Neplakal som nad tým, ktorý bol v súžení? nebola moja duša zarmútená
chudobné?
30:26 Keď som očakával dobro, prišlo na mňa zlo, a keď som čakal
svetlo, prišla tma.
30:27 Moje črevá sa varili a neodpočívali. Dni súženia mi zabránili.
30:28 Išiel som smútiť bez slnka, vstal som a plakal som
zhromaždenie.
30:29 Som bratom drakov a spoločníkom sov.
30:30 Moja koža je nado mnou čierna a moje kosti sú spálené horúčavou.
30:31 Aj moja harfa sa obrátila na smútok a môj orgán na ich hlas
ten plač.