Job
29:1 Jób pokračoval vo svojom podobenstve a povedal:
29:2 Ó, keby som bol ako v minulých mesiacoch, ako v dňoch, keď ma Boh chránil;
29:3 Keď mi jeho svieca svietila na hlave a keď som kráčal v jeho svetle
cez temnotu;
29:4 Ako som bol za čias svojej mladosti, keď bolo na mne tajomstvo Božie
svätostánok;
29:5 Keď bol ešte Všemohúci so mnou, keď boli moje deti okolo mňa;
29:6 Keď som si umyl svoje kroky maslom, a skala ma vyliala riekami
olej;
29:7 Keď som vyšiel k bráne cez mesto, keď som si pripravil miesto
ulica!
29:8 Mládenci ma videli a schovali sa, ale starci vstali a postavili sa
hore.
29:9 Kniežatá sa zdržali reči a položili si ruku na ústa.
29:10 Šľachtici mlčali a ich jazyk sa prilepil na strechu
ich ústa.
29:11 Keď ma ucho počulo, požehnalo ma; a keď ma oko videlo, to
vydal mi svedectvo:
29:12 Pretože som vyslobodil plačúcich chudobných, sirotu a jeho
že mu nemal kto pomôcť.
29:13 Prišlo na mňa požehnanie toho, ktorý bol pripravený na záhubu, a spôsobil som
srdce vdovy spievať pre radosť.
29:14 Obliekol som si spravodlivosť a obliekla ma; môj súd bol ako plášť a
diadém.
29:15 Bol som oči pre slepého a nohy pre chromého.
29:16 Bol som otcom chudobných a hľadal som príčinu, o ktorej som nevedel
von.
29:17 Zlomil som čeľuste bezbožného a vytrhol som mu korisť.
zuby.
29:18 Potom som si povedal: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni
piesku.
29:19 Môj koreň bol rozprestretý pri vodách a rosa ležala na mne celú noc
pobočka.
29:20 Moja sláva bola vo mne čerstvá a môj luk bol obnovený v mojej ruke.
29:21 Ľudia ma načúvali, čakali a mlčali na moju radu.
29:22 Po mojich slovách už nehovorili; a moja reč padla na nich.
29:23 A čakali na mňa ako na dážď. a doširoka otvorili ústa
čo sa týka neskorého dažďa.
29:24 Ak som sa im vysmial, neverili; a moje svetlo
tvár nezvrhli.
29:25 Vybral som sa ich cestou, posadil som sa na náčelníka a býval som ako kráľ vo vojsku.
ako ten, ktorý utešuje smútiacich.