Job 29:1 Jób pokračoval vo svojom podobenstve a povedal: 29:2 Ó, keby som bol ako v minulých mesiacoch, ako v dňoch, keď ma Boh chránil; 29:3 Keď mi jeho svieca svietila na hlave a keď som kráčal v jeho svetle cez temnotu; 29:4 Ako som bol za čias svojej mladosti, keď bolo na mne tajomstvo Božie svätostánok; 29:5 Keď bol ešte Všemohúci so mnou, keď boli moje deti okolo mňa; 29:6 Keď som si umyl svoje kroky maslom, a skala ma vyliala riekami olej; 29:7 Keď som vyšiel k bráne cez mesto, keď som si pripravil miesto ulica! 29:8 Mládenci ma videli a schovali sa, ale starci vstali a postavili sa hore. 29:9 Kniežatá sa zdržali reči a položili si ruku na ústa. 29:10 Šľachtici mlčali a ich jazyk sa prilepil na strechu ich ústa. 29:11 Keď ma ucho počulo, požehnalo ma; a keď ma oko videlo, to vydal mi svedectvo: 29:12 Pretože som vyslobodil plačúcich chudobných, sirotu a jeho že mu nemal kto pomôcť. 29:13 Prišlo na mňa požehnanie toho, ktorý bol pripravený na záhubu, a spôsobil som srdce vdovy spievať pre radosť. 29:14 Obliekol som si spravodlivosť a obliekla ma; môj súd bol ako plášť a diadém. 29:15 Bol som oči pre slepého a nohy pre chromého. 29:16 Bol som otcom chudobných a hľadal som príčinu, o ktorej som nevedel von. 29:17 Zlomil som čeľuste bezbožného a vytrhol som mu korisť. zuby. 29:18 Potom som si povedal: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni piesku. 29:19 Môj koreň bol rozprestretý pri vodách a rosa ležala na mne celú noc pobočka. 29:20 Moja sláva bola vo mne čerstvá a môj luk bol obnovený v mojej ruke. 29:21 Ľudia ma načúvali, čakali a mlčali na moju radu. 29:22 Po mojich slovách už nehovorili; a moja reč padla na nich. 29:23 A čakali na mňa ako na dážď. a doširoka otvorili ústa čo sa týka neskorého dažďa. 29:24 Ak som sa im vysmial, neverili; a moje svetlo tvár nezvrhli. 29:25 Vybral som sa ich cestou, posadil som sa na náčelníka a býval som ako kráľ vo vojsku. ako ten, ktorý utešuje smútiacich.