Job
16:1 Potom Jób odpovedal a riekol:
16:2 Počul som veľa takých vecí: vy všetci ste biedni tešitelia.
16:3 Či majú márne slová koniec? alebo čo ťa povzbudzuje, že si
odpoveď?
16:4 Aj ja by som mohol hovoriť ako vy: keby bola vaša duša na mieste mojej duše,
mohol by som proti tebe hromadiť slová a krútiť nad tebou hlavou.
16:5 Ale posilnil by som ťa svojimi ústami a pohybom svojich pier
mal by odčiniť tvoj smútok.
16:6 Aj keď hovorím, môj zármutok nie je úplatný, a hoci sa zdržím, čo som
Uvoľnil som sa?
16:7 Ale teraz ma unavuje, celú moju spoločnosť si spustošila.
16:8 A naplnil si ma vráskami, čo svedčí proti mne.
a moja chudosť, ktorá vo mne stúpa, svedčí o mojej tvári.
16:9 Trhá ma vo svojom hneve, kto ma nenávidí, škrípe na mňa svojimi
zuby; môj nepriateľ na mňa ostrí zrak.
16:10 Zúfali na mňa svojimi ústami; udreli ma na
tvár vyčítavo; zhromaždili sa proti mne.
16:11 Boh ma vydal bezbožným a vydal ma do rúk
zlých.
16:12 Bol som pokojný, ale on ma roztrhal, aj ma vzal
môj krk a roztriasol ma na kusy a postavil ma na jeho znamenie.
16:13 Jeho lukostrelci ma obkľučujú, roztrháva mi opraty a
nešetrí; vylieva moju žlč na zem.
16:14 láme ma trhlinou za trhlinou, beží nado mnou ako obr.
16:15 Na kožu som si prišil vrecovinu a poškvrnil som si roh prachom.
16:16 Moja tvár je špinavá od plaču a na mojich viečkach je tieň smrti;
16:17 Nie pre žiadnu nespravodlivosť v mojich rukách, aj moja modlitba je čistá.
16:18 Ó, zem, neprikrývaj moju krv a môj plač nech nemá miesta.
16:19 Aj teraz, hľa, moje svedectvo je v nebi a moje svedectvo je na výsostiach.
16:20 Moji priatelia ma opovrhujú, ale moje oko leje slzy Bohu.
16:21 Ó, aby sa niekto mohol prihovárať za človeka u Boha, ako sa človek prihovára za svojho
sused!
16:22 Keď príde pár rokov, pôjdem cestou, odkiaľ nepôjdem
vrátiť.