Job 16:1 Potom Jób odpovedal a riekol: 16:2 Počul som veľa takých vecí: vy všetci ste biedni tešitelia. 16:3 Či majú márne slová koniec? alebo čo ťa povzbudzuje, že si odpoveď? 16:4 Aj ja by som mohol hovoriť ako vy: keby bola vaša duša na mieste mojej duše, mohol by som proti tebe hromadiť slová a krútiť nad tebou hlavou. 16:5 Ale posilnil by som ťa svojimi ústami a pohybom svojich pier mal by odčiniť tvoj smútok. 16:6 Aj keď hovorím, môj zármutok nie je úplatný, a hoci sa zdržím, čo som Uvoľnil som sa? 16:7 Ale teraz ma unavuje, celú moju spoločnosť si spustošila. 16:8 A naplnil si ma vráskami, čo svedčí proti mne. a moja chudosť, ktorá vo mne stúpa, svedčí o mojej tvári. 16:9 Trhá ma vo svojom hneve, kto ma nenávidí, škrípe na mňa svojimi zuby; môj nepriateľ na mňa ostrí zrak. 16:10 Zúfali na mňa svojimi ústami; udreli ma na tvár vyčítavo; zhromaždili sa proti mne. 16:11 Boh ma vydal bezbožným a vydal ma do rúk zlých. 16:12 Bol som pokojný, ale on ma roztrhal, aj ma vzal môj krk a roztriasol ma na kusy a postavil ma na jeho znamenie. 16:13 Jeho lukostrelci ma obkľučujú, roztrháva mi opraty a nešetrí; vylieva moju žlč na zem. 16:14 láme ma trhlinou za trhlinou, beží nado mnou ako obr. 16:15 Na kožu som si prišil vrecovinu a poškvrnil som si roh prachom. 16:16 Moja tvár je špinavá od plaču a na mojich viečkach je tieň smrti; 16:17 Nie pre žiadnu nespravodlivosť v mojich rukách, aj moja modlitba je čistá. 16:18 Ó, zem, neprikrývaj moju krv a môj plač nech nemá miesta. 16:19 Aj teraz, hľa, moje svedectvo je v nebi a moje svedectvo je na výsostiach. 16:20 Moji priatelia ma opovrhujú, ale moje oko leje slzy Bohu. 16:21 Ó, aby sa niekto mohol prihovárať za človeka u Boha, ako sa človek prihovára za svojho sused! 16:22 Keď príde pár rokov, pôjdem cestou, odkiaľ nepôjdem vrátiť.