Job
14:1 Muž narodený zo ženy má málo dní a je plný úzkosti.
14:2 Vychádza ako kvet a je zoťatý; uteká tiež ako kvet
tieň, a nepokračuje.
14:3 A ty otvoríš svoje oči na takého a uvedieš ma doň
súd s tebou?
14:4 Kto môže vyniesť čisté z nečistého? nie jeden.
14:5 Keď sú jeho dni určené, počet jeho mesiacov je s tebou,
určil si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť;
14:6 Odvráť sa od neho, aby mohol odpočívať, kým nesplní, ako
nájomník, jeho deň.
14:7 Lebo je nádej na strom, ak bude vyťatý, že vyklíči
znova a že jeho nežná vetva neprestane.
14:8 Hoci jeho koreň v zemi zostarol a jeho kmeň odumrel
v zemi;
14:9 A predsa cez vôňu vody pučí a rodí podobné konáre
rastlina.
14:10 Ale človek umiera a chradne; áno, človek sa vzdáva ducha a kde
je on?
14:11 Ako vody z mora ubúdajú a potopa sa rozkladá a vysychá.
14:12 A tak si človek ľahne a nevstane, kým už nie sú nebesia
sa neprebudia ani neprebudia zo spánku.
14:13 Kiež by si ma ukryl v hrobe, aby si ma zachoval
tajné, kým neprejde tvoj hnev, že mi určíš súpravu
čas a spomeň si na mňa!
14:14 Ak človek zomrie, či ožije? po všetky dni môjho určeného času
počkám, kým nepríde moja zmena.
14:15 Budeš volať a ja ti odpoviem, budeš mať túžbu
dielo tvojich rúk.
14:16 Teraz počítaš moje kroky, nebdieš nad mojím hriechom?
14:17 Môj priestupok je zapečatený vo vreci a ty zašívaš môj
neprávosť.
14:18 A padajúci vrch sa zničí a skala je
odstránený zo svojho miesta.
14:19 Vody opotrebúvajú kamene, ty zmývaš, čo vyrastá
z prachu zeme; a ty ničíš nádej človeka.
14:20 Naveky nad ním premáhaš, a on pominie, ty zmeníš jeho
tvár a pošlite ho preč.
14:21 Jeho synovia prichádzajú na česť a on o tom nevie; a sú prinesené
nízky, ale on to z nich nevníma.
14:22 Ale jeho telo na ňom bude bolieť a jeho duša v ňom bude
trúchliť.