Job 14:1 Muž narodený zo ženy má málo dní a je plný úzkosti. 14:2 Vychádza ako kvet a je zoťatý; uteká tiež ako kvet tieň, a nepokračuje. 14:3 A ty otvoríš svoje oči na takého a uvedieš ma doň súd s tebou? 14:4 Kto môže vyniesť čisté z nečistého? nie jeden. 14:5 Keď sú jeho dni určené, počet jeho mesiacov je s tebou, určil si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť; 14:6 Odvráť sa od neho, aby mohol odpočívať, kým nesplní, ako nájomník, jeho deň. 14:7 Lebo je nádej na strom, ak bude vyťatý, že vyklíči znova a že jeho nežná vetva neprestane. 14:8 Hoci jeho koreň v zemi zostarol a jeho kmeň odumrel v zemi; 14:9 A predsa cez vôňu vody pučí a rodí podobné konáre rastlina. 14:10 Ale človek umiera a chradne; áno, človek sa vzdáva ducha a kde je on? 14:11 Ako vody z mora ubúdajú a potopa sa rozkladá a vysychá. 14:12 A tak si človek ľahne a nevstane, kým už nie sú nebesia sa neprebudia ani neprebudia zo spánku. 14:13 Kiež by si ma ukryl v hrobe, aby si ma zachoval tajné, kým neprejde tvoj hnev, že mi určíš súpravu čas a spomeň si na mňa! 14:14 Ak človek zomrie, či ožije? po všetky dni môjho určeného času počkám, kým nepríde moja zmena. 14:15 Budeš volať a ja ti odpoviem, budeš mať túžbu dielo tvojich rúk. 14:16 Teraz počítaš moje kroky, nebdieš nad mojím hriechom? 14:17 Môj priestupok je zapečatený vo vreci a ty zašívaš môj neprávosť. 14:18 A padajúci vrch sa zničí a skala je odstránený zo svojho miesta. 14:19 Vody opotrebúvajú kamene, ty zmývaš, čo vyrastá z prachu zeme; a ty ničíš nádej človeka. 14:20 Naveky nad ním premáhaš, a on pominie, ty zmeníš jeho tvár a pošlite ho preč. 14:21 Jeho synovia prichádzajú na česť a on o tom nevie; a sú prinesené nízky, ale on to z nich nevníma. 14:22 Ale jeho telo na ňom bude bolieť a jeho duša v ňom bude trúchliť.