Job
12:1 A Jób odpovedal a riekol:
12:2 Niet pochýb, ale vy ste ľud a múdrosť zomrie s vami.
12:3 Ale ja mám rozum ako vy; Nie som nižší ako ty: áno,
kto by také veci neznal?
12:4 Som ako vysmievaný svojmu blížnemu, ktorý vzýva Boha a on
odpovedá mu: Spravodlivý bezúhonný sa vysmieva na posmech.
12:5 Kto je pripravený pošmyknúť sa nohami, je ako lampa opovrhovaný v
myslel na neho, že je v pohode.
12:6 Príbytky lupičov prosperujú a darí sa tým, ktorí popudzujú Boha
zabezpečiť; do ktorého ruky Boh hojne dáva.
12:7 Ale teraz sa spýtaj šeliem a naučia ťa; a vtáctvo z
vzduch a povedia ti:
12:8 Alebo hovor k zemi, a ona ťa naučí, a ryby
more ti oznámi.
12:9 Kto pri tom všetkom nevie, čo urobila ruka Hospodinova
toto?
12:10 V ktorej ruke je duša všetkého živého a dych všetkých
ľudstvo.
12:11 Či ucho neskúša slová? a ústa chutia jeho mäsu?
12:12 U starých je múdrosť; a v dĺžke dní pochopenie.
12:13 U neho je múdrosť a sila, on má radu a rozum.
12:14 Hľa, rúca sa a už sa to nedá postaviť;
človek, a tam nemôže byť otvor.
12:15 Hľa, zadržiava vody a vysychajú;
von a prevracajú zem.
12:16 S ním je sila a múdrosť, jeho sú zvedení a podvodníci.
12:17 Vyvádza skazených radcov a robí zo sudcov hlupákov.
12:18 Kráľovom rozväzuje puto a ich bedrá prepása pásom.
12:19 Kniežatá odvádza olúpené a mocných podvracia.
12:20 Odníma reč dôverčivých a odníma
pochopenie starých ľudí.
12:21 Vylieva opovrhnutie na kniežatá a oslabuje ich silu
mocný.
12:22 Z temnoty objavuje hlboké veci a vynáša na svetlo
tieň smrti.
12:23 On rozmnožuje národy a ničí ich;
národy a znovu ich sužuje.
12:24 berie srdce náčelníka ľudu zeme a
núti ich blúdiť po púšti, kam niet cesty.
12:25 Bez svetla tápajú v tme a on ich núti potácať sa
opitý muž.