Job 12:1 A Jób odpovedal a riekol: 12:2 Niet pochýb, ale vy ste ľud a múdrosť zomrie s vami. 12:3 Ale ja mám rozum ako vy; Nie som nižší ako ty: áno, kto by také veci neznal? 12:4 Som ako vysmievaný svojmu blížnemu, ktorý vzýva Boha a on odpovedá mu: Spravodlivý bezúhonný sa vysmieva na posmech. 12:5 Kto je pripravený pošmyknúť sa nohami, je ako lampa opovrhovaný v myslel na neho, že je v pohode. 12:6 Príbytky lupičov prosperujú a darí sa tým, ktorí popudzujú Boha zabezpečiť; do ktorého ruky Boh hojne dáva. 12:7 Ale teraz sa spýtaj šeliem a naučia ťa; a vtáctvo z vzduch a povedia ti: 12:8 Alebo hovor k zemi, a ona ťa naučí, a ryby more ti oznámi. 12:9 Kto pri tom všetkom nevie, čo urobila ruka Hospodinova toto? 12:10 V ktorej ruke je duša všetkého živého a dych všetkých ľudstvo. 12:11 Či ucho neskúša slová? a ústa chutia jeho mäsu? 12:12 U starých je múdrosť; a v dĺžke dní pochopenie. 12:13 U neho je múdrosť a sila, on má radu a rozum. 12:14 Hľa, rúca sa a už sa to nedá postaviť; človek, a tam nemôže byť otvor. 12:15 Hľa, zadržiava vody a vysychajú; von a prevracajú zem. 12:16 S ním je sila a múdrosť, jeho sú zvedení a podvodníci. 12:17 Vyvádza skazených radcov a robí zo sudcov hlupákov. 12:18 Kráľovom rozväzuje puto a ich bedrá prepása pásom. 12:19 Kniežatá odvádza olúpené a mocných podvracia. 12:20 Odníma reč dôverčivých a odníma pochopenie starých ľudí. 12:21 Vylieva opovrhnutie na kniežatá a oslabuje ich silu mocný. 12:22 Z temnoty objavuje hlboké veci a vynáša na svetlo tieň smrti. 12:23 On rozmnožuje národy a ničí ich; národy a znovu ich sužuje. 12:24 berie srdce náčelníka ľudu zeme a núti ich blúdiť po púšti, kam niet cesty. 12:25 Bez svetla tápajú v tme a on ich núti potácať sa opitý muž.