Job 7:1 Či nie je ustanovený čas pre človeka na zemi? nie sú ani jeho dni ako dni nájomníka? 7:2 Ako sluha vrúcne túži po tieni a ako sa díva nájomník za odmenu za jeho prácu: 7:3 Tak som prinútený vlastniť mesiace márnosti a únavné noci sú menovaný ku mne. 7:4 Keď si ľahnem, hovorím: Kedy vstanem a noc pominie? a ja som plný hádzania sa sem a tam až do úsvitu dňa. 7:5 Moje telo je odeté červami a hrudkami prachu; moja koža je zlomená a stať sa odporným. 7:6 Moje dni sú rýchlejšie ako tkáčsky čln a sú strávené bez nádeje. 7:7 Pamätaj, že môj život je vietor: moje oko už viac neuvidí dobré. 7:8 Oko toho, čo ma videl, ma už neuvidí, tvoje oči áno na mňa, a ja nie som. 7:9 Ako sa oblak pohltí a zmizne, tak ten, kto zostúpi hrob už nepovstane. 7:10 Už sa nevráti do svojho domu a jeho miesto ho nepozná nič viac. 7:11 Preto nezdržím svojich úst; Budem hovoriť v úzkosti svojej duch; Budem sa sťažovať v trpkosti svojej duše. 7:12 Či som ja more alebo veľryba, že nado mnou dávaš stráž? 7:13 Keď poviem: Moja posteľ ma uteší, moja pohovka zmierni moju sťažnosť; 7:14 Potom ma strašíš snami a desíš ma videniami. 7:15 A tak si moja duša zvolila radšej uškrtenie a smrť ako môj život. 7:16 Nenávidím to; Nežil by som vždy: nechaj ma; lebo moje dni sú márnosť. 7:17 Čo je človek, že ho zvelebuješ? a že by si mal prilož svoje srdce k nemu? 7:18 A aby si ho každé ráno navštevoval a každé ráno skúšal moment? 7:19 Dokedy odo mňa neodídeš, ani ma nenecháš samého, kým neprehltnem po mojich pľuvancoch? 7:20 Zhrešil som; čo ti mám urobiť, ochranca ľudí? prečo postavil si ma za znamenie proti sebe, takže som ti na ťarchu ja? 7:21 A prečo neodpustíš moje previnenie a neodnímeš moje? neprávosť? lebo teraz budem spať v prachu; a budeš ma hľadať ráno, ale nebudem.