Job
7:1 Či nie je ustanovený čas pre človeka na zemi? nie sú ani jeho dni
ako dni nájomníka?
7:2 Ako sluha vrúcne túži po tieni a ako sa díva nájomník
za odmenu za jeho prácu:
7:3 Tak som prinútený vlastniť mesiace márnosti a únavné noci sú
menovaný ku mne.
7:4 Keď si ľahnem, hovorím: Kedy vstanem a noc pominie? a ja
som plný hádzania sa sem a tam až do úsvitu dňa.
7:5 Moje telo je odeté červami a hrudkami prachu; moja koža je zlomená a
stať sa odporným.
7:6 Moje dni sú rýchlejšie ako tkáčsky čln a sú strávené bez nádeje.
7:7 Pamätaj, že môj život je vietor: moje oko už viac neuvidí dobré.
7:8 Oko toho, čo ma videl, ma už neuvidí, tvoje oči áno
na mňa, a ja nie som.
7:9 Ako sa oblak pohltí a zmizne, tak ten, kto zostúpi
hrob už nepovstane.
7:10 Už sa nevráti do svojho domu a jeho miesto ho nepozná
nič viac.
7:11 Preto nezdržím svojich úst; Budem hovoriť v úzkosti svojej
duch; Budem sa sťažovať v trpkosti svojej duše.
7:12 Či som ja more alebo veľryba, že nado mnou dávaš stráž?
7:13 Keď poviem: Moja posteľ ma uteší, moja pohovka zmierni moju sťažnosť;
7:14 Potom ma strašíš snami a desíš ma videniami.
7:15 A tak si moja duša zvolila radšej uškrtenie a smrť ako môj život.
7:16 Nenávidím to; Nežil by som vždy: nechaj ma; lebo moje dni sú
márnosť.
7:17 Čo je človek, že ho zvelebuješ? a že by si mal
prilož svoje srdce k nemu?
7:18 A aby si ho každé ráno navštevoval a každé ráno skúšal
moment?
7:19 Dokedy odo mňa neodídeš, ani ma nenecháš samého, kým neprehltnem
po mojich pľuvancoch?
7:20 Zhrešil som; čo ti mám urobiť, ochranca ľudí? prečo
postavil si ma za znamenie proti sebe, takže som ti na ťarchu
ja?
7:21 A prečo neodpustíš moje previnenie a neodnímeš moje?
neprávosť? lebo teraz budem spať v prachu; a budeš ma hľadať
ráno, ale nebudem.