Job
6:1 Ale Jób odpovedal a riekol:
6:2 Ó, keby bol môj zármutok dôkladne prevážený a moje nešťastie ležalo v
vyvažuje spolu!
6:3 Lebo teraz bude ťažší ako morský piesok, preto moje slová
sú pohltené.
6:4 Lebo šípy Všemohúceho sú vo mne, ktorých jed
pije môj duch; hrôzy Božie sa skladajú
proti mne.
6:5 Hejká divý osol, keď má trávu? alebo poníži vola nad jeho
krmivo?
6:6 Môže sa to, čo je nechutné, jesť bez soli? alebo je tam nejaká chuť
vo vaječnom bielku?
6:7 Veci, ktorých sa moja duša odmietla dotknúť, sú ako môj žalostný pokrm.
6:8 Ó, keby som mal svoju žiadosť; a že mi Boh dá tú vec
po ktorom túžim!
6:9 Dokonca by sa Bohu páčilo, keby ma zničil; že by pustil svoju
ruku a odrež ma!
6:10 Potom by som ešte mal mať útechu; áno, zatvrdil by som sa v smútku:
nech nešetrí; lebo som nezatajil slová Svätého.
6:11 Aká je moja sila, v ktorú mám dúfať? a aký je môj koniec, že ja
mala by som si predĺžiť život?
6:12 Je moja sila silou kameňov? alebo je moje mäso z mosadze?
6:13 Či nie je moja pomoc vo mne? a či je múdrosť odo mňa celkom vytlačená?
6:14 Strápnenému treba prejaviť ľútosť od jeho priateľa; ale on
opúšťa strach pred Všemohúcim.
6:15 Moji bratia sa správali ľstivo ako potok a ako potok
potoky minú;
6:16 ktoré sú sčernelé od ľadu a v ktorých je skrytý sneh.
6:17 Kedy sa zahrejú, zmiznú, keď je horúco, pohltia sa
mimo svojho miesta.
6:18 Chodníky ich cesty sú odvrátené; idú do ničoho a zahynú.
6:19 Vojaci Temy sa pozreli, roty zo Sáby na nich čakali.
6:20 Boli zmätení, pretože dúfali; prišli tam a boli
hanbiť sa.
6:21 Teraz nie ste ničím; vidíte moje zvrhnutie a bojíte sa.
6:22 Povedal som: Prineste mi? alebo: Daj mi odmenu zo svojej podstaty?
6:23 Alebo ma vyslobodíš z rúk nepriateľa? alebo, Vykúp ma z ruky toho
mocný?
6:24 Pouč ma a ja budem držať jazyk za zubami a daj mi porozumieť tomu
pomýlil som sa.
6:25 Aké silné sú správne slová! ale čo karhá tvoja hádka?
6:26 Myslíte si, že karháte slová a reči toho, kto je?
zúfalé, ktoré sú ako vietor?
6:27 Áno, premáhate sirotu a kopete jamu svojmu priateľovi.
6:28 Preto teraz buď spokojný, pozri na mňa; lebo vám je zrejmé, ak ja
klamať.
6:29 Vráťte sa, prosím, nech to nie je neprávosť; áno, vráť sa znova, moja
je v tom spravodlivosť.
6:30 Je v mojom jazyku neprávosť? nemôže môj vkus rozoznať zvrátené veci?