Job 6:1 Ale Jób odpovedal a riekol: 6:2 Ó, keby bol môj zármutok dôkladne prevážený a moje nešťastie ležalo v vyvažuje spolu! 6:3 Lebo teraz bude ťažší ako morský piesok, preto moje slová sú pohltené. 6:4 Lebo šípy Všemohúceho sú vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie sa skladajú proti mne. 6:5 Hejká divý osol, keď má trávu? alebo poníži vola nad jeho krmivo? 6:6 Môže sa to, čo je nechutné, jesť bez soli? alebo je tam nejaká chuť vo vaječnom bielku? 6:7 Veci, ktorých sa moja duša odmietla dotknúť, sú ako môj žalostný pokrm. 6:8 Ó, keby som mal svoju žiadosť; a že mi Boh dá tú vec po ktorom túžim! 6:9 Dokonca by sa Bohu páčilo, keby ma zničil; že by pustil svoju ruku a odrež ma! 6:10 Potom by som ešte mal mať útechu; áno, zatvrdil by som sa v smútku: nech nešetrí; lebo som nezatajil slová Svätého. 6:11 Aká je moja sila, v ktorú mám dúfať? a aký je môj koniec, že ja mala by som si predĺžiť život? 6:12 Je moja sila silou kameňov? alebo je moje mäso z mosadze? 6:13 Či nie je moja pomoc vo mne? a či je múdrosť odo mňa celkom vytlačená? 6:14 Strápnenému treba prejaviť ľútosť od jeho priateľa; ale on opúšťa strach pred Všemohúcim. 6:15 Moji bratia sa správali ľstivo ako potok a ako potok potoky minú; 6:16 ktoré sú sčernelé od ľadu a v ktorých je skrytý sneh. 6:17 Kedy sa zahrejú, zmiznú, keď je horúco, pohltia sa mimo svojho miesta. 6:18 Chodníky ich cesty sú odvrátené; idú do ničoho a zahynú. 6:19 Vojaci Temy sa pozreli, roty zo Sáby na nich čakali. 6:20 Boli zmätení, pretože dúfali; prišli tam a boli hanbiť sa. 6:21 Teraz nie ste ničím; vidíte moje zvrhnutie a bojíte sa. 6:22 Povedal som: Prineste mi? alebo: Daj mi odmenu zo svojej podstaty? 6:23 Alebo ma vyslobodíš z rúk nepriateľa? alebo, Vykúp ma z ruky toho mocný? 6:24 Pouč ma a ja budem držať jazyk za zubami a daj mi porozumieť tomu pomýlil som sa. 6:25 Aké silné sú správne slová! ale čo karhá tvoja hádka? 6:26 Myslíte si, že karháte slová a reči toho, kto je? zúfalé, ktoré sú ako vietor? 6:27 Áno, premáhate sirotu a kopete jamu svojmu priateľovi. 6:28 Preto teraz buď spokojný, pozri na mňa; lebo vám je zrejmé, ak ja klamať. 6:29 Vráťte sa, prosím, nech to nie je neprávosť; áno, vráť sa znova, moja je v tom spravodlivosť. 6:30 Je v mojom jazyku neprávosť? nemôže môj vkus rozoznať zvrátené veci?