Job 4:1 Nato odpovedal Elifaz Témanský a riekol: 4:2 Ak sa pokúsime s tebou hovoriť, budeš zarmútený? ale kto môže zdržal sa slova? 4:3 Hľa, mnohých si poučil a slabých si posilnil ruky. 4:4 Tvoje slová podopierali padajúceho a posilňoval si slabé kolená. 4:5 Ale teraz to prišlo na teba, a ty omdlievaš; dotkne sa ťa a trápiš sa. 4:6 Či to nie je tvoj strach, tvoja dôvera, tvoja nádej a úprimnosť? tvoje cesty? 4:7 Pamätáš, prosím, kto kedy zahynul nevinný? alebo kde boli spravodliví odrezaní? 4:8 Ako som videl, tí, čo orú neprávosť a sejú zlo, žnú rovnaký. 4:9 Božím úderom zahynú a dychom jeho nozdier zahynú konzumovali. 4:10 rev leva a hlas zúrivého leva a zuby z mladých levov sú zlomené. 4:11 Starý lev hynie pre nedostatok koristi a mláďatá statného leva sú rozptýlené v zahraničí. 4:12 Teraz mi bola tajne prinesená vec a moje ucho dostalo trochu z toho. 4:13 V myšlienkach z nočných videní, keď nastáva hlboký spánok muži, 4:14 Zmocnil sa ma strach a chvenie, z ktorého sa triasli všetky moje kosti. 4:15 Potom predo mnou prešiel duch; vlasy z môjho tela vstali: 4:16 Stálo to, ale nemohol som rozoznať jeho podobu: bol to obraz Pred mojimi očami bolo ticho a počul som hlas, ktorý hovoril: 4:17 Má byť smrteľný človek spravodlivejší ako Boh? bude človek čistejší ako jeho tvorca? 4:18 Hľa, nedôveroval svojim služobníkom; a jeho anjelov, ktorým kázal hlúposť: 4:19 O čo menej v tých, ktorí bývajú v hlinených domoch, ktorých základom je v prachu, ktorý je rozdrvený pred moľou? 4:20 Ničia sa od rána do večera, hynú navždy akékoľvek týkajúce sa toho. 4:21 Či neodchádza ich vznešenosť, ktorá je v nich? umierajú, dokonca bez múdrosti.