Job
4:1 Nato odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
4:2 Ak sa pokúsime s tebou hovoriť, budeš zarmútený? ale kto môže
zdržal sa slova?
4:3 Hľa, mnohých si poučil a slabých si posilnil
ruky.
4:4 Tvoje slová podopierali padajúceho a posilňoval si
slabé kolená.
4:5 Ale teraz to prišlo na teba, a ty omdlievaš; dotkne sa ťa a
trápiš sa.
4:6 Či to nie je tvoj strach, tvoja dôvera, tvoja nádej a úprimnosť?
tvoje cesty?
4:7 Pamätáš, prosím, kto kedy zahynul nevinný? alebo kde boli
spravodliví odrezaní?
4:8 Ako som videl, tí, čo orú neprávosť a sejú zlo, žnú
rovnaký.
4:9 Božím úderom zahynú a dychom jeho nozdier zahynú
konzumovali.
4:10 rev leva a hlas zúrivého leva a zuby
z mladých levov sú zlomené.
4:11 Starý lev hynie pre nedostatok koristi a mláďatá statného leva sú
rozptýlené v zahraničí.
4:12 Teraz mi bola tajne prinesená vec a moje ucho dostalo trochu
z toho.
4:13 V myšlienkach z nočných videní, keď nastáva hlboký spánok
muži,
4:14 Zmocnil sa ma strach a chvenie, z ktorého sa triasli všetky moje kosti.
4:15 Potom predo mnou prešiel duch; vlasy z môjho tela vstali:
4:16 Stálo to, ale nemohol som rozoznať jeho podobu: bol to obraz
Pred mojimi očami bolo ticho a počul som hlas, ktorý hovoril:
4:17 Má byť smrteľný človek spravodlivejší ako Boh? bude človek čistejší ako
jeho tvorca?
4:18 Hľa, nedôveroval svojim služobníkom; a jeho anjelov, ktorým kázal
hlúposť:
4:19 O čo menej v tých, ktorí bývajú v hlinených domoch, ktorých základom je
v prachu, ktorý je rozdrvený pred moľou?
4:20 Ničia sa od rána do večera, hynú navždy
akékoľvek týkajúce sa toho.
4:21 Či neodchádza ich vznešenosť, ktorá je v nich? umierajú, dokonca
bez múdrosti.