Job
2:1 Opäť nastal deň, keď sa synovia Boží prišli predstaviť
pred Hospodinom a prišiel medzi nich aj Satan, aby sa postavil
pred PÁNOM.
2:2 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? A Satan
odpovedal Hospodin a riekol: Od chodenia sem a tam po zemi a
z chodenia hore-dole v ňom.
2:3 A Hospodin povedal Satanovi: "Považoval si môjho služobníka Jóba za to?"
na zemi niet nikoho podobného, dokonalého a priameho muža
ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu? a stále sa drží svojho
bezúhonnosť, hoci si ma pohol proti nemu, aby si ho zničil vonku
spôsobiť.
2:4 Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Koža za kožu, áno, všetko,
človek chce dať za svoj život.
2:5 Ale teraz vystri ruku a dotkni sa jeho kosti a jeho mäsa a jeho
bude ťa preklínať do tváre.
2:6 A Hospodin riekol Satanovi: Hľa, je v tvojich rukách. ale zachráň jeho
života.
2:7 Satan teda vyšiel spred tvári Hospodinovej a udrel Jóba
boľavé vriedky od chodidla až po temeno.
2:8 A vzal mu črep, aby sa ním poškrabal; a posadil sa
medzi popolom.
2:9 Vtedy mu povedala jeho žena: Ešte si zachovávaš svoju rýdzosť?
preklínaj Boha a zomri.
2:10 Ale on jej povedal: Hovoríš ako jedna z nerozumných žien
hovorí. Čo? dostaneme dobro z Božej ruky a budeme
neprijímať zlo? Pri tom všetkom Jób svojimi perami nezhrešil.
2:11 Keď sa Jóbovi traja priatelia dopočuli o všetkom tom zlom, ktoré sa stalo
on, každý prišiel zo svojho miesta; Elifaz Temanský a
Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, lebo urobili
spoločné stretnutie, aby sme s ním prišli smútiť a utešiť ho.
2:12 A keď zďaleka pozdvihli oči a nepoznali ho, oni
pozdvihli svoj hlas a plakali; a roztrhnú každý svoj plášť a
sypali prach na ich hlavy smerom k nebu.
2:13 Sadli si s ním na zem sedem dní a sedem nocí,
a nikto s ním neprehovoril ani slovo, lebo videli, že jeho zármutok je veľmi veľký
skvelé.