Job 2:1 Opäť nastal deň, keď sa synovia Boží prišli predstaviť pred Hospodinom a prišiel medzi nich aj Satan, aby sa postavil pred PÁNOM. 2:2 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? A Satan odpovedal Hospodin a riekol: Od chodenia sem a tam po zemi a z chodenia hore-dole v ňom. 2:3 A Hospodin povedal Satanovi: "Považoval si môjho služobníka Jóba za to?" na zemi niet nikoho podobného, dokonalého a priameho muža ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu? a stále sa drží svojho bezúhonnosť, hoci si ma pohol proti nemu, aby si ho zničil vonku spôsobiť. 2:4 Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Koža za kožu, áno, všetko, človek chce dať za svoj život. 2:5 Ale teraz vystri ruku a dotkni sa jeho kosti a jeho mäsa a jeho bude ťa preklínať do tváre. 2:6 A Hospodin riekol Satanovi: Hľa, je v tvojich rukách. ale zachráň jeho života. 2:7 Satan teda vyšiel spred tvári Hospodinovej a udrel Jóba boľavé vriedky od chodidla až po temeno. 2:8 A vzal mu črep, aby sa ním poškrabal; a posadil sa medzi popolom. 2:9 Vtedy mu povedala jeho žena: Ešte si zachovávaš svoju rýdzosť? preklínaj Boha a zomri. 2:10 Ale on jej povedal: Hovoríš ako jedna z nerozumných žien hovorí. Čo? dostaneme dobro z Božej ruky a budeme neprijímať zlo? Pri tom všetkom Jób svojimi perami nezhrešil. 2:11 Keď sa Jóbovi traja priatelia dopočuli o všetkom tom zlom, ktoré sa stalo on, každý prišiel zo svojho miesta; Elifaz Temanský a Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, lebo urobili spoločné stretnutie, aby sme s ním prišli smútiť a utešiť ho. 2:12 A keď zďaleka pozdvihli oči a nepoznali ho, oni pozdvihli svoj hlas a plakali; a roztrhnú každý svoj plášť a sypali prach na ich hlavy smerom k nebu. 2:13 Sadli si s ním na zem sedem dní a sedem nocí, a nikto s ním neprehovoril ani slovo, lebo videli, že jeho zármutok je veľmi veľký skvelé.