Jeremiáš
17:1 Hriech Júdu je napísaný železným perom a hrotom a
diamant: je vyrytý na stole ich srdca a na rohoch
tvojich oltárov;
17:2 Zatiaľ čo ich deti spomínajú na svoje oltáre a na svoje háje pri
zelené stromy na vysokých kopcoch.
17:3 Ó, môj vrch na poli, dám ti majetok a všetko tvoje
poklady na korisť a tvoje výšiny pre hriech po celom tvojom
hranice.
17:4 A ty sám ustúpiš od svojho dedičstva, ktoré som ja
dal ti; a spôsobím, že budeš slúžiť tvojim nepriateľom v krajine
čo nepoznáš, lebo si zapálil oheň v mojom hneve, ktorý
bude horieť navždy.
17:5 Takto hovorí Hospodin: Zlorečený muž, ktorý sa spolieha na človeka a robí
telo jeho rameno a ktorého srdce odstupuje od Hospodina.
17:6 Lebo bude ako vresoviská na púšti a neuvidí kedy
dobro príde; ale bude obývať vyprahnuté miesta na púšti, v
soľná krajina a neobývaná.
17:7 Požehnaný muž, ktorý dôveruje v Hospodina a ktorého nádejou je Hospodin.
je.
17:8 Lebo bude ako strom zasadený pri vodách, ktorý sa rozprestiera
svoje korene pri rieke a neuvidí, keď príde horúčava, ale jej list
bude zelená; a nebude opatrný ani v roku sucha
prestane prinášať ovocie.
17:9 Srdce je nadovšetko klamné a zúfalo bezbožné, kto môže
vedieť to?
17:10 Ja, Hospodin, skúmam srdce, skúšam opraty, aby som dal každému
podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov.
17:11 Ako jarabica sedí na vajciach a neliahne ich; tak on to
dostane bohatstvo, a nie právom, nechá ich vo svojom strede
dní a na jeho konci bude blázon.
17:12 Slávny vysoký trón od počiatku je miestom našej svätyne.
17:13 Ó, Hospodine, nádej Izraela, všetci, ktorí ťa opúšťajú, budú zahanbení a
tí, ktorí odídu odo mňa, budú zapísaní do zeme, lebo oni
opustili Hospodina, prameň živých vôd.
17:14 Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený; zachráň ma a budem spasený:
lebo ty si moja chvála.
17:15 Hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hospodinovo? nech to príde
teraz.
17:16 Pokiaľ ide o mňa, neponáhľal som sa stať pastorom, aby som ťa nasledoval:
ani som netúžil po žalostnom dni; ty vieš: to, čo vyšlo
mojich pier bol priamo pred tebou.
17:17 Nebuď mi postrachom, ty si moja nádej v deň zla.
17:18 Nech sú zahanbení tí, čo ma prenasledujú, ale ja nech sa hanbím!
nech sa desia, ale ja nech sa nedesím: priveď na nich
deň zla a znič ich dvojitým zničením.
17:19 Takto mi povedal Hospodin: Choďte a postavte sa do brány synov z
ľud, ktorým vchádzajú judskí králi a cez ktorý odchádzajú
von a vo všetkých bránach Jeruzalema;
17:20 A povedzte im: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi,
celý Júda a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí cez ne vchádzajú
brány:
17:21 Takto hovorí Hospodin: Dávajte si na seba pozor a neneste na seba žiadne bremeno
sobotný deň a nevnášajte ho bránami Jeruzalema;
17:22 Ani nevynášajte bremeno zo svojich domov v sobotu,
ani nerobte nijakú prácu, ale svätite sobotný deň, ako som prikázal
tvoji otcovia.
17:23 Ale oni neposlúchli, ani nenaklonili ucho, ale si dali šiju
stuhnutí, aby nepočuli ani nedostali poučenie.
17:24 A stane sa, ak ma budete usilovne poslúchať, hovorí
Hospodine, aby nepreniesol žiadne bremeno cez brány tohto mesta na
sobotný deň, ale posväťte sobotný deň, aby ste v ňom nekonali;
17:25 Potom vstúpia do brán tohto mesta králi a kniežatá
sediaci na Dávidovom tróne jazdiaci na vozoch a na koňoch,
oni a ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia
Jeruzalem: a toto mesto zostane naveky.
17:26 A prídu z miest Júdových az okolitých miest
Jeruzalema a zeme Benjamína a roviny az
vrchy a od juhu prinášajúce zápalné obeti a
obeti a mäsové obeti a kadidlo a prinášanie obetí
chvála domu Hospodinovmu.
17:27 Ale ak ma nebudete poslúchať, aby som svätil sobotný deň a
niesť bremeno, dokonca aj v sobotu vchádzať bránami Jeruzalema
deň; vtedy zapálim oheň v jeho bránach a strávi
palácov Jeruzalema a neuhasne.