Jeremiáš 17:1 Hriech Júdu je napísaný železným perom a hrotom a diamant: je vyrytý na stole ich srdca a na rohoch tvojich oltárov; 17:2 Zatiaľ čo ich deti spomínajú na svoje oltáre a na svoje háje pri zelené stromy na vysokých kopcoch. 17:3 Ó, môj vrch na poli, dám ti majetok a všetko tvoje poklady na korisť a tvoje výšiny pre hriech po celom tvojom hranice. 17:4 A ty sám ustúpiš od svojho dedičstva, ktoré som ja dal ti; a spôsobím, že budeš slúžiť tvojim nepriateľom v krajine čo nepoznáš, lebo si zapálil oheň v mojom hneve, ktorý bude horieť navždy. 17:5 Takto hovorí Hospodin: Zlorečený muž, ktorý sa spolieha na človeka a robí telo jeho rameno a ktorého srdce odstupuje od Hospodina. 17:6 Lebo bude ako vresoviská na púšti a neuvidí kedy dobro príde; ale bude obývať vyprahnuté miesta na púšti, v soľná krajina a neobývaná. 17:7 Požehnaný muž, ktorý dôveruje v Hospodina a ktorého nádejou je Hospodin. je. 17:8 Lebo bude ako strom zasadený pri vodách, ktorý sa rozprestiera svoje korene pri rieke a neuvidí, keď príde horúčava, ale jej list bude zelená; a nebude opatrný ani v roku sucha prestane prinášať ovocie. 17:9 Srdce je nadovšetko klamné a zúfalo bezbožné, kto môže vedieť to? 17:10 Ja, Hospodin, skúmam srdce, skúšam opraty, aby som dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov. 17:11 Ako jarabica sedí na vajciach a neliahne ich; tak on to dostane bohatstvo, a nie právom, nechá ich vo svojom strede dní a na jeho konci bude blázon. 17:12 Slávny vysoký trón od počiatku je miestom našej svätyne. 17:13 Ó, Hospodine, nádej Izraela, všetci, ktorí ťa opúšťajú, budú zahanbení a tí, ktorí odídu odo mňa, budú zapísaní do zeme, lebo oni opustili Hospodina, prameň živých vôd. 17:14 Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený; zachráň ma a budem spasený: lebo ty si moja chvála. 17:15 Hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hospodinovo? nech to príde teraz. 17:16 Pokiaľ ide o mňa, neponáhľal som sa stať pastorom, aby som ťa nasledoval: ani som netúžil po žalostnom dni; ty vieš: to, čo vyšlo mojich pier bol priamo pred tebou. 17:17 Nebuď mi postrachom, ty si moja nádej v deň zla. 17:18 Nech sú zahanbení tí, čo ma prenasledujú, ale ja nech sa hanbím! nech sa desia, ale ja nech sa nedesím: priveď na nich deň zla a znič ich dvojitým zničením. 17:19 Takto mi povedal Hospodin: Choďte a postavte sa do brány synov z ľud, ktorým vchádzajú judskí králi a cez ktorý odchádzajú von a vo všetkých bránach Jeruzalema; 17:20 A povedzte im: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi, celý Júda a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí cez ne vchádzajú brány: 17:21 Takto hovorí Hospodin: Dávajte si na seba pozor a neneste na seba žiadne bremeno sobotný deň a nevnášajte ho bránami Jeruzalema; 17:22 Ani nevynášajte bremeno zo svojich domov v sobotu, ani nerobte nijakú prácu, ale svätite sobotný deň, ako som prikázal tvoji otcovia. 17:23 Ale oni neposlúchli, ani nenaklonili ucho, ale si dali šiju stuhnutí, aby nepočuli ani nedostali poučenie. 17:24 A stane sa, ak ma budete usilovne poslúchať, hovorí Hospodine, aby nepreniesol žiadne bremeno cez brány tohto mesta na sobotný deň, ale posväťte sobotný deň, aby ste v ňom nekonali; 17:25 Potom vstúpia do brán tohto mesta králi a kniežatá sediaci na Dávidovom tróne jazdiaci na vozoch a na koňoch, oni a ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalem: a toto mesto zostane naveky. 17:26 A prídu z miest Júdových az okolitých miest Jeruzalema a zeme Benjamína a roviny az vrchy a od juhu prinášajúce zápalné obeti a obeti a mäsové obeti a kadidlo a prinášanie obetí chvála domu Hospodinovmu. 17:27 Ale ak ma nebudete poslúchať, aby som svätil sobotný deň a niesť bremeno, dokonca aj v sobotu vchádzať bránami Jeruzalema deň; vtedy zapálim oheň v jeho bránach a strávi palácov Jeruzalema a neuhasne.