Jeremiáš 14:1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo Jeremiášovi o drahom. 14:2 Júda smúti a jeho brány chradnú; sú čierne až do zem; a krik Jeruzalema vyšiel hore. 14:3 A ich veľmoži poslali svoje deti do vôd, prišli jamy a nenašli žiadnu vodu; vrátili sa s prázdnymi nádobami; hanbili sa a zahanbili a zakryli si hlavy. 14:4 Pretože zem je zem, lebo na zemi nebolo dažďa, oráči sa hanbili, zakryli si hlavy. 14:5 Áno, aj laň sa otelila na poli a opustila ho, lebo tam nebola tam žiadna tráva. 14:6 A divé osly stáli na výšinách a uhasili vietor ako draci; ich oči zlyhali, pretože nebolo trávy. 14:7 Ó, Pane, hoci naše neprávosti svedčia proti nám, urob to pre svoju pre meno: lebo je mnoho našich odpadkov; zhrešili sme proti tebe. 14:8 Ó, nádej Izraela, jeho záchranca v čase súženia, prečo mal by si byť ako cudzinec v krajine a ako pocestný, ktorý odchýlil sa, aby zostal na noc? 14:9 Prečo by si mal byť ohromený ako muž, ktorý nemôže? uložiť? ale ty, Pane, si medzi nami, a sme povolaní od teba názov; nenechaj nás. 14:10 Takto hovorí Hospodin tomuto ľudu: Takto radi blúdia, nezdržali svojich nôh, preto Pán neprijíma ich; teraz si spomenie na ich neprávosť a navštívi ich hriechy. 14:11 Vtedy mi povedal Hospodin: Nemodli sa za tento ľud pre jeho dobro. 14:12 Keď sa budú postiť, nepočujem ich krik; a keď ponúkajú pálené obetu a obeť, neprijmem ich, ale strávim ich mečom, hladom a morom. 14:13 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Hospodine! hľa, proroci im hovoria: Vy budete nevidieť meč a nebudete mať hlad; ale dám ti zaručil mier na tomto mieste. 14:14 Vtedy mi Hospodin povedal: Proroci prorokujú lož v mojom mene. neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som im nehovoril. prorokujú vám falošné videnie a veštenie a niečo z toho nič a klam ich srdca. 14:15 Preto takto hovorí Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v moje meno, a neposlal som ich, ale hovoria: Meč ani hlad nebude byť v tejto krajine; Tí proroci budú zničení mečom a hladom. 14:16 A ľud, ktorému prorokujú, bude vyhnaný do ulíc Jeruzalem pre hlad a meč; a nebudú mať žiadne pochovať ich, ich manželky, ani ich synov, ani ich dcéry: lebo vylejem na nich ich bezbožnosť. 14:17 Preto im povieš toto slovo; Nech moje oči klesajú so slzami vo dne v noci a nech neprestanú: pre pannu dcéra môjho ľudu je zlomená veľkým zlom, veľmi ťažká rana. 14:18 Ak vyjdem do poľa, hľa, pobitý mečom! a ak vojdem do mesta, hľa, chorí od hladu! áno, prorok aj kňaz chodia do krajiny, ktorú poznajú nie. 14:19 Úplne si zavrhol Júdu? má tvoja duša Sion? prečo sa ponáhľať bil si nás, a niet nám uzdravenia? hľadali sme mier, a niet dobra; a na čas uzdravenia a hľa, trápenie! 14:20 Uznávame, Hospodine, svoju neprávosť a neprávosť našich otcov. lebo sme zhrešili proti tebe. 14:21 Neznevažuj nás pre svoje meno, nehanobíš trón svojho sláva: pamätaj, nezruš svoju zmluvu s nami. 14:22 Je medzi márnosťami pohanov niekto, kto môže spôsobiť dážď? alebo môžu nebesá sprchovať? Či si to ty, Hospodine, Bože náš? preto budeme na teba čakať, lebo ty si to všetko urobil.