Jeremiáš
14:1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo Jeremiášovi o drahom.
14:2 Júda smúti a jeho brány chradnú; sú čierne až do
zem; a krik Jeruzalema vyšiel hore.
14:3 A ich veľmoži poslali svoje deti do vôd, prišli
jamy a nenašli žiadnu vodu; vrátili sa s prázdnymi nádobami;
hanbili sa a zahanbili a zakryli si hlavy.
14:4 Pretože zem je zem, lebo na zemi nebolo dažďa,
oráči sa hanbili, zakryli si hlavy.
14:5 Áno, aj laň sa otelila na poli a opustila ho, lebo tam
nebola tam žiadna tráva.
14:6 A divé osly stáli na výšinách a uhasili
vietor ako draci; ich oči zlyhali, pretože nebolo trávy.
14:7 Ó, Pane, hoci naše neprávosti svedčia proti nám, urob to pre svoju
pre meno: lebo je mnoho našich odpadkov; zhrešili sme proti tebe.
14:8 Ó, nádej Izraela, jeho záchranca v čase súženia, prečo
mal by si byť ako cudzinec v krajine a ako pocestný, ktorý
odchýlil sa, aby zostal na noc?
14:9 Prečo by si mal byť ohromený ako muž, ktorý nemôže?
uložiť? ale ty, Pane, si medzi nami, a sme povolaní od teba
názov; nenechaj nás.
14:10 Takto hovorí Hospodin tomuto ľudu: Takto radi blúdia,
nezdržali svojich nôh, preto Pán neprijíma
ich; teraz si spomenie na ich neprávosť a navštívi ich hriechy.
14:11 Vtedy mi povedal Hospodin: Nemodli sa za tento ľud pre jeho dobro.
14:12 Keď sa budú postiť, nepočujem ich krik; a keď ponúkajú pálené
obetu a obeť, neprijmem ich, ale strávim
ich mečom, hladom a morom.
14:13 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Hospodine! hľa, proroci im hovoria: Vy budete
nevidieť meč a nebudete mať hlad; ale dám ti
zaručil mier na tomto mieste.
14:14 Vtedy mi Hospodin povedal: Proroci prorokujú lož v mojom mene.
neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som im nehovoril.
prorokujú vám falošné videnie a veštenie a niečo z toho
nič a klam ich srdca.
14:15 Preto takto hovorí Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v
moje meno, a neposlal som ich, ale hovoria: Meč ani hlad nebude
byť v tejto krajine; Tí proroci budú zničení mečom a hladom.
14:16 A ľud, ktorému prorokujú, bude vyhnaný do ulíc
Jeruzalem pre hlad a meč; a nebudú mať žiadne
pochovať ich, ich manželky, ani ich synov, ani ich dcéry:
lebo vylejem na nich ich bezbožnosť.
14:17 Preto im povieš toto slovo; Nech moje oči klesajú
so slzami vo dne v noci a nech neprestanú: pre pannu
dcéra môjho ľudu je zlomená veľkým zlom, veľmi
ťažká rana.
14:18 Ak vyjdem do poľa, hľa, pobitý mečom! a
ak vojdem do mesta, hľa, chorí od hladu!
áno, prorok aj kňaz chodia do krajiny, ktorú poznajú
nie.
14:19 Úplne si zavrhol Júdu? má tvoja duša Sion? prečo sa ponáhľať
bil si nás, a niet nám uzdravenia? hľadali sme mier,
a niet dobra; a na čas uzdravenia a hľa, trápenie!
14:20 Uznávame, Hospodine, svoju neprávosť a neprávosť našich otcov.
lebo sme zhrešili proti tebe.
14:21 Neznevažuj nás pre svoje meno, nehanobíš trón svojho
sláva: pamätaj, nezruš svoju zmluvu s nami.
14:22 Je medzi márnosťami pohanov niekto, kto môže spôsobiť dážď? alebo
môžu nebesá sprchovať? Či si to ty, Hospodine, Bože náš? preto
budeme na teba čakať, lebo ty si to všetko urobil.