Jeremiáš 8:1 V tom čase, hovorí Hospodin, vynesú kosti judských kráľov a kosti jeho kniežat a kosti jeho kňazov a kosti prorokov a kosti obyvateľov z Jeruzalema z ich hrobov: 8:2 A rozložia ich pred slnkom, mesiacom a všetkým nebeský zástup, ktorého milovali a ktorému slúžili, a za ktorým chodili a koho hľadali a koho oni klaňali sa: nebudú zhromaždení ani pochovaní; budú byť hnojom na povrchu zeme. 8:3 A všetci ostatní si vyvolia radšej smrť ako život ktoré zostávajú z tejto zlej rodiny, ktoré zostávajú na všetkých miestach, kam Pohnal som ich, hovorí Hospodin Zástupov. 8:4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin! Či padnú, a nevznikne? či sa odvráti a nevráti sa? 8:5 Prečo je teda tento ľud Jeruzalema naveky skĺznutý späť? spiatočníctvo? klamú, odmietajú sa vrátiť. 8:6 Počúval som a počul, ale nehovorili správne, nikto ho neľutoval jeho bezbožnosť, hovoriac: Čo som urobil? každý sa obrátil k svojmu samozrejme, keď sa kôň rúti do boja. 8:7 Áno, bocian v nebi pozná svoje ustanovené časy; a korytnačka a žeriav a lastovička pozorujú čas svojho príchodu; ale môj ľudia nepoznajú súd Hospodinov. 8:8 Ako vy hovoríte: Sme múdri a zákon Hospodinov je s nami? lo, iste nadarmo to urobil; márne je pero zákonníkov. 8:9 Mudrci sa hanbia, sú zdesení a chytení, hľa, majú zavrhol slovo Hospodinovo; a aká múdrosť je v nich? 8:10 Preto dám ich ženy iným a ich polia im ktorí ich zdedia, lebo každý od najmenšieho až po najväčšia je daná žiadostivosť, od proroka až po kňaza každý klame. 8:11 Lebo mierne vyliečili zranenie dcéry môjho ľudu, hovoriac: Pokoj, pokoj; keď nie je pokoj. 8:12 Hanbili sa, keď spáchali ohavnosť? nie, boli vôbec sa nehanbili, ani sa nemohli červenať, preto padnú medzi tých, ktorí padnú: v čase ich navštívenia budú hodení dolu, hovorí Hospodin. 8:13 Určite ich strávim, hovorí Pán, nebude na nich hrozno vinič ani figy na figovníku a list vybledne; a veci, ktoré som im dal, ich pominú. 8:14 Prečo nehybne sedíme? zhromaždite sa a dovoľte nám vstúpiť do ohradené mestá a mlčme tam, lebo má Hospodin, náš Boh umlčal nás a dal nám piť žlčovú vodu, lebo máme zhrešil proti Hospodinovi. 8:15 Hľadali sme pokoj, ale nič dobré neprišlo; a na čas zdravia a hľa problémy! 8:16 Od Dána bolo počuť frčanie jeho koní: celá krajina sa triasla za zvuku vzdychania jeho silných; lebo prišli a pohltili zem a všetko, čo je v nej; mesto a tie prebývať v ňom. 8:17 Lebo hľa, pošlem medzi vás hady, kokardy, ktorí to urobia nenechaj sa očariť a pohryzú ťa, hovorí Hospodin. 8:18 Keď som sa chcel utešiť pred smútkom, moje srdce je vo mne slabé. 8:19 Hľa, hlas kriku dcéry môjho ľudu kvôli nim ktorí bývajú v ďalekej krajine: Či nie je Hospodin na Sione? nie je jej kráľom v ju? Prečo ma svojimi rytinami vyprovokovali k hnevu a s podivnými márnosťami? 8:20 Žatva sa skončila, leto sa skončilo a my nie sme spasení. 8:21 Pre zlo dcéry môjho ľudu som zranený; som čierny; zmocnil sa ma úžas. 8:22 Či niet balzamu v Gileáde? nie je tam lekár? prečo potom nie uzdravilo sa zdravie dcéry môjho ľudu?