Jeremiáš
8:1 V tom čase, hovorí Hospodin, vynesú kosti
judských kráľov a kosti jeho kniežat a kosti jeho
kňazov a kosti prorokov a kosti obyvateľov
z Jeruzalema z ich hrobov:
8:2 A rozložia ich pred slnkom, mesiacom a všetkým
nebeský zástup, ktorého milovali a ktorému slúžili, a
za ktorým chodili a koho hľadali a koho oni
klaňali sa: nebudú zhromaždení ani pochovaní; budú
byť hnojom na povrchu zeme.
8:3 A všetci ostatní si vyvolia radšej smrť ako život
ktoré zostávajú z tejto zlej rodiny, ktoré zostávajú na všetkých miestach, kam
Pohnal som ich, hovorí Hospodin Zástupov.
8:4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin! Či padnú,
a nevznikne? či sa odvráti a nevráti sa?
8:5 Prečo je teda tento ľud Jeruzalema naveky skĺznutý späť?
spiatočníctvo? klamú, odmietajú sa vrátiť.
8:6 Počúval som a počul, ale nehovorili správne, nikto ho neľutoval
jeho bezbožnosť, hovoriac: Čo som urobil? každý sa obrátil k svojmu
samozrejme, keď sa kôň rúti do boja.
8:7 Áno, bocian v nebi pozná svoje ustanovené časy; a korytnačka
a žeriav a lastovička pozorujú čas svojho príchodu; ale môj
ľudia nepoznajú súd Hospodinov.
8:8 Ako vy hovoríte: Sme múdri a zákon Hospodinov je s nami? lo,
iste nadarmo to urobil; márne je pero zákonníkov.
8:9 Mudrci sa hanbia, sú zdesení a chytení, hľa, majú
zavrhol slovo Hospodinovo; a aká múdrosť je v nich?
8:10 Preto dám ich ženy iným a ich polia im
ktorí ich zdedia, lebo každý od najmenšieho až po
najväčšia je daná žiadostivosť, od proroka až po kňaza
každý klame.
8:11 Lebo mierne vyliečili zranenie dcéry môjho ľudu,
hovoriac: Pokoj, pokoj; keď nie je pokoj.
8:12 Hanbili sa, keď spáchali ohavnosť? nie, boli
vôbec sa nehanbili, ani sa nemohli červenať, preto padnú
medzi tých, ktorí padnú: v čase ich navštívenia budú hodení
dolu, hovorí Hospodin.
8:13 Určite ich strávim, hovorí Pán, nebude na nich hrozno
vinič ani figy na figovníku a list vybledne; a
veci, ktoré som im dal, ich pominú.
8:14 Prečo nehybne sedíme? zhromaždite sa a dovoľte nám vstúpiť do
ohradené mestá a mlčme tam, lebo má Hospodin, náš Boh
umlčal nás a dal nám piť žlčovú vodu, lebo máme
zhrešil proti Hospodinovi.
8:15 Hľadali sme pokoj, ale nič dobré neprišlo; a na čas zdravia a
hľa problémy!
8:16 Od Dána bolo počuť frčanie jeho koní: celá krajina sa triasla
za zvuku vzdychania jeho silných; lebo prišli a
pohltili zem a všetko, čo je v nej; mesto a tie
prebývať v ňom.
8:17 Lebo hľa, pošlem medzi vás hady, kokardy, ktorí to urobia
nenechaj sa očariť a pohryzú ťa, hovorí Hospodin.
8:18 Keď som sa chcel utešiť pred smútkom, moje srdce je vo mne slabé.
8:19 Hľa, hlas kriku dcéry môjho ľudu kvôli nim
ktorí bývajú v ďalekej krajine: Či nie je Hospodin na Sione? nie je jej kráľom v
ju? Prečo ma svojimi rytinami vyprovokovali k hnevu a
s podivnými márnosťami?
8:20 Žatva sa skončila, leto sa skončilo a my nie sme spasení.
8:21 Pre zlo dcéry môjho ľudu som zranený; som čierny;
zmocnil sa ma úžas.
8:22 Či niet balzamu v Gileáde? nie je tam lekár? prečo potom nie
uzdravilo sa zdravie dcéry môjho ľudu?