Jeremiáš
6:1 Ó, synovia Benjaminovi, zhromažďujte sa, aby ste utiekli zo stredu
Jeruzalem a zatrúb na trúbu v Tekoe a postav ohnivé znamenie
Bethaccerem, lebo zlé sa zjavuje od severu a je veľké
zničenie.
6:2 Dcéru Sionu som prirovnal k peknej a jemnej žene.
6:3 Prijdú k nej pastieri so svojimi stádami; budú hádzať
ich stany proti nej dookola; budú kŕmiť každého vo svojom
miesto.
6:4 Pripravte proti nej vojnu; vstaň a poďme hore na poludnie. Beda tomu
nás! lebo deň odchádza, lebo sa rozťahujú tiene večera
von.
6:5 Vstaň a poďme v noci a zničme jej paláce.
6:6 Lebo takto povedal Hospodin Zástupov: Vykážte stromy a hoďte
vrch proti Jeruzalemu: toto je mesto, ktoré treba navštíviť; ona je celá
útlaku uprostred nej.
6:7 Ako prameň vyháňa svoje vody, tak ona vyháňa svoju neprávosť.
ozýva sa v nej násilie a korisť; predo mnou je neustále smútok a
rany.
6:8 Buď poučený, Jeruzalem, aby moja duša neodišla od teba; aby som ja
spustoším ťa, neobývanú krajinu.
6:9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Dobre budú zbierať ostatok
Izrael ako vinič: obráť svoju ruku ako zberač hrozna do
košíky.
6:10 Komu mám hovoriť a varovať, aby počuli? hľa,
ich ucho je neobrezané a nemôžu počúvať. Hľa, slovo o
Hospodin je im na potupu; nemajú z toho radosť.
6:11 Preto som plný Hospodinovej prchlivosti; Som unavený z držania sa:
Vylejem ho na deti v cudzine a na zhromaždenie
mládenci spolu, lebo aj muž so ženou bude vzatý,
starec s ním, ktorý je plný dní.
6:12 A ich domy sa obrátia na iných s ich poliami a
manželky spolu, lebo vystriem svoju ruku na obyvateľov
zem, hovorí Hospodin.
6:13 Lebo od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich je každý
daný žiadostivosti; a od proroka až po kňaza každý
jeden sa klame.
6:14 Málo vyliečili aj zranenie dcéry môjho ľudu,
hovoriac: Pokoj, pokoj; keď nie je pokoj.
6:15 Hanbili sa, keď spáchali ohavnosť? nie, boli
vôbec sa nehanbili, ani sa nemohli červenať, preto padnú
medzi tých, ktorí padnú: v čase, keď ich navštívim, budú hodení
dolu, hovorí Hospodin.
6:16 Takto hovorí Hospodin: Postavte sa na cesty, hľaďte a pýtajte sa na staré.
chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej a nájdete odpočinok
pre vaše duše. Ale oni povedali: Nebudeme tam chodiť.
6:17 Ustanovil som nad vami strážcov a povedal som: Počúvajte zvuk!
trúbka. Ale oni povedali: Nebudeme počúvať.
6:18 Počujte teda, národy, a vedzte, zbor, čo je medzi nimi
ich.
6:19 Počuj, zem, hľa, uvediem zlo na tento ľud, dokonca na ten
ovocie ich myšlienok, pretože neposlúchli moje slová,
ani môjmu zákonu, ale odmietol som ho.
6:20 Načo mi prichádza kadidlo zo Sáby a sladkosť
trstina z ďalekej krajiny? vaše zápalné obete nie sú prijateľné, ani
tvoje obety sú mi sladké.
6:21 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, kladiem pred seba prekážky!
tento ľud a otcovia a synovia spolu padnú na nich;
sused a jeho priateľ zahynú.
6:22 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ľud prichádza zo severnej krajiny a
zo strán zeme povstane veľký národ.
6:23 chopia sa luku a kopije; sú krutí a nemajú zľutovanie;
ich hlas hučí ako more; a jazdia na koňoch, sadnú si
vystroj sa ako muži do boja proti tebe, dcéra Siona.
6:24 Počuli sme o tom povesť, naše ruky ochabnú, úzkosť zachváti
držať nás a bolesť ako ženu v pôrode.
6:25 Nevychádzajte do poľa ani nechodte po ceste; pre meč
nepriateľ a strach je na každej strane.
6:26 Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa
popol: nech ťa smúti, ako pre jediného syna, najtrpkejší nárek:
lebo na nás zrazu príde spoiler.
6:27 Ustanovil som ťa za vežu a pevnosť medzi svojím ľudom, aby si bol
môžu poznať a vyskúšať svoju cestu.
6:28 Všetci sú hrozní vzbúrenci, chodia s ohováraním: sú z mosadze
a železo; všetci sú korupčníci.
6:29 Mechy sú spálené, olovo spálené ohňom; zakladateľ
márne sa topí, lebo bezbožní nie sú vytrhaní.
6:30 Zavrhnuté striebro ich budú nazývať, lebo Hospodin zavrhol
ich.