Jeremiáš 6:1 Ó, synovia Benjaminovi, zhromažďujte sa, aby ste utiekli zo stredu Jeruzalem a zatrúb na trúbu v Tekoe a postav ohnivé znamenie Bethaccerem, lebo zlé sa zjavuje od severu a je veľké zničenie. 6:2 Dcéru Sionu som prirovnal k peknej a jemnej žene. 6:3 Prijdú k nej pastieri so svojimi stádami; budú hádzať ich stany proti nej dookola; budú kŕmiť každého vo svojom miesto. 6:4 Pripravte proti nej vojnu; vstaň a poďme hore na poludnie. Beda tomu nás! lebo deň odchádza, lebo sa rozťahujú tiene večera von. 6:5 Vstaň a poďme v noci a zničme jej paláce. 6:6 Lebo takto povedal Hospodin Zástupov: Vykážte stromy a hoďte vrch proti Jeruzalemu: toto je mesto, ktoré treba navštíviť; ona je celá útlaku uprostred nej. 6:7 Ako prameň vyháňa svoje vody, tak ona vyháňa svoju neprávosť. ozýva sa v nej násilie a korisť; predo mnou je neustále smútok a rany. 6:8 Buď poučený, Jeruzalem, aby moja duša neodišla od teba; aby som ja spustoším ťa, neobývanú krajinu. 6:9 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Dobre budú zbierať ostatok Izrael ako vinič: obráť svoju ruku ako zberač hrozna do košíky. 6:10 Komu mám hovoriť a varovať, aby počuli? hľa, ich ucho je neobrezané a nemôžu počúvať. Hľa, slovo o Hospodin je im na potupu; nemajú z toho radosť. 6:11 Preto som plný Hospodinovej prchlivosti; Som unavený z držania sa: Vylejem ho na deti v cudzine a na zhromaždenie mládenci spolu, lebo aj muž so ženou bude vzatý, starec s ním, ktorý je plný dní. 6:12 A ich domy sa obrátia na iných s ich poliami a manželky spolu, lebo vystriem svoju ruku na obyvateľov zem, hovorí Hospodin. 6:13 Lebo od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich je každý daný žiadostivosti; a od proroka až po kňaza každý jeden sa klame. 6:14 Málo vyliečili aj zranenie dcéry môjho ľudu, hovoriac: Pokoj, pokoj; keď nie je pokoj. 6:15 Hanbili sa, keď spáchali ohavnosť? nie, boli vôbec sa nehanbili, ani sa nemohli červenať, preto padnú medzi tých, ktorí padnú: v čase, keď ich navštívim, budú hodení dolu, hovorí Hospodin. 6:16 Takto hovorí Hospodin: Postavte sa na cesty, hľaďte a pýtajte sa na staré. chodníky, kde je dobrá cesta, a choďte po nej a nájdete odpočinok pre vaše duše. Ale oni povedali: Nebudeme tam chodiť. 6:17 Ustanovil som nad vami strážcov a povedal som: Počúvajte zvuk! trúbka. Ale oni povedali: Nebudeme počúvať. 6:18 Počujte teda, národy, a vedzte, zbor, čo je medzi nimi ich. 6:19 Počuj, zem, hľa, uvediem zlo na tento ľud, dokonca na ten ovocie ich myšlienok, pretože neposlúchli moje slová, ani môjmu zákonu, ale odmietol som ho. 6:20 Načo mi prichádza kadidlo zo Sáby a sladkosť trstina z ďalekej krajiny? vaše zápalné obete nie sú prijateľné, ani tvoje obety sú mi sladké. 6:21 Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, kladiem pred seba prekážky! tento ľud a otcovia a synovia spolu padnú na nich; sused a jeho priateľ zahynú. 6:22 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ľud prichádza zo severnej krajiny a zo strán zeme povstane veľký národ. 6:23 chopia sa luku a kopije; sú krutí a nemajú zľutovanie; ich hlas hučí ako more; a jazdia na koňoch, sadnú si vystroj sa ako muži do boja proti tebe, dcéra Siona. 6:24 Počuli sme o tom povesť, naše ruky ochabnú, úzkosť zachváti držať nás a bolesť ako ženu v pôrode. 6:25 Nevychádzajte do poľa ani nechodte po ceste; pre meč nepriateľ a strach je na každej strane. 6:26 Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa popol: nech ťa smúti, ako pre jediného syna, najtrpkejší nárek: lebo na nás zrazu príde spoiler. 6:27 Ustanovil som ťa za vežu a pevnosť medzi svojím ľudom, aby si bol môžu poznať a vyskúšať svoju cestu. 6:28 Všetci sú hrozní vzbúrenci, chodia s ohováraním: sú z mosadze a železo; všetci sú korupčníci. 6:29 Mechy sú spálené, olovo spálené ohňom; zakladateľ márne sa topí, lebo bezbožní nie sú vytrhaní. 6:30 Zavrhnuté striebro ich budú nazývať, lebo Hospodin zavrhol ich.