Jeremiáš
4:1 Ak sa vrátiš, Izrael, hovorí Hospodin, vráť sa ku mne, a ak
odstrániš svoje ohavnosti spred mojich očí, potom budeš
neodstrániť.
4:2 A budeš prisahať: Hospodin žije v pravde, v súde a v
spravodlivosť; a národy sa budú žehnať v ňom a v ňom
budú sa chváliť.
4:3 Lebo takto hovorí Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Rozbite sa!
úhor a nezasievaj medzi tŕnie.
4:4 Obrežte sa Hospodinovi a snímte si predkožky
srdce, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, aby neprišiel môj hnev
vychádzajú ako oheň a horia tak, že ho nikto nemôže uhasiť pre zlo
z vašich skutkov.
4:5 Ohlasujte v Judsku a zvestujte v Jeruzaleme; a povedz: Fúkaj
trúbte v krajine: volajte, zhromaždite sa a povedzte: Zhromaždite sa,
a poďme do obránených miest.
4:6 Postavte meradlo Sionu: ustúpte, nezdržiavajte sa, lebo privediem zlo
od severu a veľké zničenie.
4:7 Lev vyšiel zo svojej húštiny a hubiteľ pohanov
je na ceste; odišiel zo svojho miesta, aby spravil tvoju zem
pustý; a tvoje mestá budú spustošené, bez obyvateľa.
4:8 Pre toto si opásajte vrecovinu, nariekajte a nariekajte, pre prudký hnev.
Pán sa od nás neodvrátil.
4:9 A stane sa toho dňa, hovorí Pán, že srdce
zahynie kráľ i srdce kniežat; a kňazi
budú žasnúť a proroci sa budú čudovať.
4:10 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Bože! iste si veľmi oklamal tento ľud
a Jeruzalem hovoriac: Budete mať pokoj; zatiaľ čo meč siaha
do duše.
4:11 V tom čase sa povie tomuto ľudu a Jeruzalemu: Sucho
vietor výšin na púšti smerom k mojej dcére
ľudí, neventilovať, ani čistiť,
4:12 Z tých miest príde ku mne plný vietor, teraz aj ja
dať proti nim trest.
4:13 Hľa, vystúpi ako oblaky a jeho vozy budú ako a
víchor: jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám! lebo sme
rozmaznaný.
4:14 Ó, Jeruzalem, umyte si srdce od bezbožnosti, aby ste mohli byť
uložené. Dokedy budú ležať tvoje márne myšlienky v tebe?
4:15 Lebo hlas hlása z Dána a z vrchu zvestuje súženie
Efraim.
4:16 Spomeňte si na národy; hľa, zverejnite proti Jeruzalemu, že
pozorovatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a vydávajú svoj hlas proti
judské mestá.
4:17 Ako strážcovia poľa sú proti nej dookola; pretože ona
vzbúril sa proti mne, hovorí Hospodin.
4:18 Tvoja cesta a tvoje skutky ti to priniesli; toto je tvoje
bezbožnosť, lebo je trpká, lebo zasahuje do tvojho srdca.
4:19 Moje útroby, moje útroby! Bolí ma to pri srdci; moje srdce robí a
hluk vo mne; Nemôžem mlčať, lebo si počula, duša moja,
zvuk trúby, poplach vojny.
4:20 Kričí sa skaza za skazou; lebo celá krajina je skazená:
zrazu sú moje stany pokazené a moje záclony o chvíľu.
4:21 Dokedy budem vidieť zástavu a počuť zvuk trúby?
4:22 Lebo môj ľud je nerozumný, nepoznal ma; sú maškrtné
deti a nemajú rozum; sú múdri robiť zlo,
ale konať dobro nemajú vedomosti.
4:23 Videl som zem, a hľa, bola bez tvaru a prázdna; a
nebesia a nemali svetlo.
4:24 Videl som vrchy a hľa, chveli sa a všetky vrchy sa hýbali.
zľahka.
4:25 Videl som, a hľa, nebolo človeka a všetkých nebeských vtákov.
utiekli.
4:26 Videl som, a hľa, úrodným miestom bola púšť a všetky
jeho mestá boli zničené pred tvárou Hospodinovou a jeho
prudký hnev.
4:27 Lebo takto povedal Hospodin: Celá krajina bude pustá; ešte bude
Nerobím úplný koniec.
4:28 Pre toto bude smútiť zem a nebesia hore budú čierne, lebo
Povedal som to, rozhodol som sa to a nebudem činiť pokánie, ani nebudem
Odvraciam sa od toho.
4:29 Celé mesto utečie pred hlukom jazdcov a lučištníkov; oni
vojde do húštin a vylezie na skaly; každé mesto bude
opustený a nebýva v ňom človek.
4:30 A keď budeš skazený, čo urobíš? Aj keď sa obliekaš
si karmínovým, hoci sa ozdobuješ zlatými ozdobami,
hoci si narušíš tvár maľbou, nadarmo budeš robiť
si spravodlivý; tvoji milenci tebou budú opovrhovať, budú ti hľadať život.
4:31 Lebo som počul hlas ako rodiacej ženy a úzkosť ako od
tá, ktorá porodí svoje prvorodené dieťa, hlas dcéry o
Sion, ktorý sa kvíli, ktorý vystiera svoje ruky a hovorí: Beda!
ja teraz! lebo moja duša je unavená pre vrahov.