Jeremiáš 4:1 Ak sa vrátiš, Izrael, hovorí Hospodin, vráť sa ku mne, a ak odstrániš svoje ohavnosti spred mojich očí, potom budeš neodstrániť. 4:2 A budeš prisahať: Hospodin žije v pravde, v súde a v spravodlivosť; a národy sa budú žehnať v ňom a v ňom budú sa chváliť. 4:3 Lebo takto hovorí Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Rozbite sa! úhor a nezasievaj medzi tŕnie. 4:4 Obrežte sa Hospodinovi a snímte si predkožky srdce, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, aby neprišiel môj hnev vychádzajú ako oheň a horia tak, že ho nikto nemôže uhasiť pre zlo z vašich skutkov. 4:5 Ohlasujte v Judsku a zvestujte v Jeruzaleme; a povedz: Fúkaj trúbte v krajine: volajte, zhromaždite sa a povedzte: Zhromaždite sa, a poďme do obránených miest. 4:6 Postavte meradlo Sionu: ustúpte, nezdržiavajte sa, lebo privediem zlo od severu a veľké zničenie. 4:7 Lev vyšiel zo svojej húštiny a hubiteľ pohanov je na ceste; odišiel zo svojho miesta, aby spravil tvoju zem pustý; a tvoje mestá budú spustošené, bez obyvateľa. 4:8 Pre toto si opásajte vrecovinu, nariekajte a nariekajte, pre prudký hnev. Pán sa od nás neodvrátil. 4:9 A stane sa toho dňa, hovorí Pán, že srdce zahynie kráľ i srdce kniežat; a kňazi budú žasnúť a proroci sa budú čudovať. 4:10 Vtedy som povedal: Ach, Pane, Bože! iste si veľmi oklamal tento ľud a Jeruzalem hovoriac: Budete mať pokoj; zatiaľ čo meč siaha do duše. 4:11 V tom čase sa povie tomuto ľudu a Jeruzalemu: Sucho vietor výšin na púšti smerom k mojej dcére ľudí, neventilovať, ani čistiť, 4:12 Z tých miest príde ku mne plný vietor, teraz aj ja dať proti nim trest. 4:13 Hľa, vystúpi ako oblaky a jeho vozy budú ako a víchor: jeho kone sú rýchlejšie ako orly. Beda nám! lebo sme rozmaznaný. 4:14 Ó, Jeruzalem, umyte si srdce od bezbožnosti, aby ste mohli byť uložené. Dokedy budú ležať tvoje márne myšlienky v tebe? 4:15 Lebo hlas hlása z Dána a z vrchu zvestuje súženie Efraim. 4:16 Spomeňte si na národy; hľa, zverejnite proti Jeruzalemu, že pozorovatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a vydávajú svoj hlas proti judské mestá. 4:17 Ako strážcovia poľa sú proti nej dookola; pretože ona vzbúril sa proti mne, hovorí Hospodin. 4:18 Tvoja cesta a tvoje skutky ti to priniesli; toto je tvoje bezbožnosť, lebo je trpká, lebo zasahuje do tvojho srdca. 4:19 Moje útroby, moje útroby! Bolí ma to pri srdci; moje srdce robí a hluk vo mne; Nemôžem mlčať, lebo si počula, duša moja, zvuk trúby, poplach vojny. 4:20 Kričí sa skaza za skazou; lebo celá krajina je skazená: zrazu sú moje stany pokazené a moje záclony o chvíľu. 4:21 Dokedy budem vidieť zástavu a počuť zvuk trúby? 4:22 Lebo môj ľud je nerozumný, nepoznal ma; sú maškrtné deti a nemajú rozum; sú múdri robiť zlo, ale konať dobro nemajú vedomosti. 4:23 Videl som zem, a hľa, bola bez tvaru a prázdna; a nebesia a nemali svetlo. 4:24 Videl som vrchy a hľa, chveli sa a všetky vrchy sa hýbali. zľahka. 4:25 Videl som, a hľa, nebolo človeka a všetkých nebeských vtákov. utiekli. 4:26 Videl som, a hľa, úrodným miestom bola púšť a všetky jeho mestá boli zničené pred tvárou Hospodinovou a jeho prudký hnev. 4:27 Lebo takto povedal Hospodin: Celá krajina bude pustá; ešte bude Nerobím úplný koniec. 4:28 Pre toto bude smútiť zem a nebesia hore budú čierne, lebo Povedal som to, rozhodol som sa to a nebudem činiť pokánie, ani nebudem Odvraciam sa od toho. 4:29 Celé mesto utečie pred hlukom jazdcov a lučištníkov; oni vojde do húštin a vylezie na skaly; každé mesto bude opustený a nebýva v ňom človek. 4:30 A keď budeš skazený, čo urobíš? Aj keď sa obliekaš si karmínovým, hoci sa ozdobuješ zlatými ozdobami, hoci si narušíš tvár maľbou, nadarmo budeš robiť si spravodlivý; tvoji milenci tebou budú opovrhovať, budú ti hľadať život. 4:31 Lebo som počul hlas ako rodiacej ženy a úzkosť ako od tá, ktorá porodí svoje prvorodené dieťa, hlas dcéry o Sion, ktorý sa kvíli, ktorý vystiera svoje ruky a hovorí: Beda! ja teraz! lebo moja duša je unavená pre vrahov.