Judita
7:1 Na druhý deň velil Holofernes celému svojmu vojsku a všetkému svojmu ľudu
prišli, aby prevzali jeho časť, aby odstránili svoj tábor
Betúlii, aby vopred zdolával výstupy pohoria a urobil
vojna proti synom Izraela.
7:2 Potom ich silní muži v ten deň odstránili svoje tábory a vojsko
vojnových mužov bolo stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásť
tisíc jazdcov, vedľa batožiny a ďalších mužov, ktorí boli pešo
medzi nimi veľmi veľké množstvo.
7:3 A utáborili sa v údolí blízko Betúlie pri fontáne a
rozšírili sa po Dothaim až po Belmaim a v
dĺžka od Betúlie po Cynamon, ktorý je naproti Esdraelónu.
7:4 A synovia Izraelovi, keď videli ich množstvo, boli
veľmi znepokojený a povedal každý svojmu blížnemu: Teraz budú tieto
ľudia olizujú tvár zeme; lebo ani vysoké hory, ani
údolia, ani kopce nie sú schopné uniesť ich váhu.
7:5 Potom každý vzal svoje vojnové zbrane, a keď sa zapálili
ohňa na ich vežiach, zostali a sledovali celú noc.
7:6 Ale na druhý deň priviedol Holofernes všetkých svojich jazdcov na miesto
pohľad na deti Izraela, ktorí boli v Betúlii,
7:7 Pozreli si chodby do mesta a prišli k prameňom
ich vody, vzali ich a postavili nad nimi vojenské posádky,
a sám odišiel k svojmu ľudu.
7:8 Potom prišli k nemu všetci pohlavári Ezauových synov a všetci
miestodržiteľov moábskeho ľudu a veliteľov morského pobrežia a
povedal,
7:9 Nech teraz náš pán počuje slovo, aby v tebe nedošlo k prevráteniu
armády.
7:10 Lebo tento ľud synov Izraela nedôveruje svojim kopiám,
ale na výšinách vrchov, v ktorých bývajú, lebo niet
ľahko vystúpiť na vrcholky ich hôr.
7:11 A tak teraz, môj pane, nebojuj proti nim v boji, a
nezahynie ani jeden muž z tvojho ľudu.
7:12 Zostaň vo svojom tábore a stráž všetkých mužov svojho vojska a nechaj svoje
služobníci dostanú do svojich rúk prameň vody, ktorý vyteká
úpätia hory:
7:13 Všetci obyvatelia Betúlie majú odtiaľ svoju vodu; tak bude
smäd ich zabite a oni vydajú svoje mesto, my i naše
ľudia vystúpia na vrcholy hôr, ktoré sú blízko, a budú
tábor na nich, aby dávali pozor, aby nikto nevyšiel z mesta.
7:14 Tak oni, ich ženy a ich deti budú pohltené ohňom,
a prv než na nich príde meč, budú zvrhnutí v
ulice, kde bývajú.
7:15 Tak im dáš zlú odmenu; pretože sa vzbúrili a
nestretol sa s tvojou osobou pokojne.
7:16 A tieto slová sa páčili Holofernesovi a všetkým jeho služobníkom i jemu
poverení konať tak, ako hovorili.
7:17 A tak odišiel tábor synov Ammonových a s nimi piati
tisíc Asýrčanov, a utáborili sa v údolí a dobyli
vody a pramene vôd synov Izraelových.
7:18 Potom vyšli synovia Ezavovi hore so synmi Ammonovými a utáborili sa
v pohorí oproti Dothaimu, a poslali niektorých z nich
na juh a na východ oproti Ekrebel, čo je
blízko Chusi, to je na potoku Mochmur; a zvyšok
armáda Asýrčanov táborila na rovine a zakrývala tvár
celá krajina; a ich stany a koče boli rozmiestnené do veľkej miery
množstvo.
7:19 Potom synovia Izraela kričali k Pánovi, svojmu Bohu, lebo ich
srdce zlyhalo, lebo všetci ich nepriatelia ich obkľúčili, a
Spomedzi nich nebolo možné uniknúť.
7:20 Tak zostala okolo nich celá Assurova družina, obaja ich sluhovia,
vozy a jazdci štyridsať dní, takže všetky ich nádoby
vody zlyhali všetci zábrancovia Betúlie.
7:21 A cisterny sa vyprázdnili a nemali vodu na pitie
vyplniť na jeden deň; lebo im dávali piť podľa miery.
7:22 Preto ich malé deti boli bez srdca a ich ženy a
mládenci omdleli od smädu a padli na uliciach mesta,
a cez priechody brán, a už nebolo sily
v nich.
7:23 Potom sa všetok ľud zhromaždil k Oziasovi a k náčelníkovi mesta,
aj mladí muži, ženy a deti a kričali veľkým hlasom,
a povedal pred všetkými staršími:
7:24 Boh súď medzi nami a tebou, lebo si nám spôsobil veľkú škodu, v
že ste nežiadali pokoj od synov Assur.
7:25 Zatiaľ nemáme pomocníka, ale Boh nás predal do ich rúk
mali by sme byť pred nimi zvrhnutí smädom a veľkým zničením.
7:26 Teraz ich teda zavolajte k sebe a vydajte celé mesto na korisť
ľudu Holofernesa a celej jeho armáde.
7:27 Lebo je pre nás lepšie, aby sme sa im stali korisťou, ako aby sme za nich zomreli
smäd, lebo mu budeme sluhami, aby naša duša žila, a nie
vidieť pred našimi očami smrť našich detí, ani našich žien, ani našej
deti zomrieť.
7:28 Vydávame proti vám svedkami nebo a zem, nášho Boha a
Pane našich otcov, ktorý nás trestá podľa našich hriechov a
hriechy našich otcov, aby nekonal tak, ako sme dnes povedali.
7:29 Potom nastal veľký plač s jediným súhlasom uprostred
zhromaždenie; a kričali k Pánu Bohu veľkým hlasom.
7:30 Vtedy im Ozias povedal: "Bratia, buďte odvážni, ešte vytrváme!"
päť dní, ku ktorému môže Pán, náš Boh, obrátiť svoje milosrdenstvo
nás; lebo nás celkom neopustí.
7:31 A ak pominú tieto dni a nepríde nám pomoci, urobím to
podľa tvojho slova.
7:32 A rozptýlil ľud, každého, aby mal na starosti. a oni
išli k hradbám a vežiam svojho mesta a poslali ženy a
deti do svojich domov, a boli veľmi ponížení privedení do mesta.