Judita 7:1 Na druhý deň velil Holofernes celému svojmu vojsku a všetkému svojmu ľudu prišli, aby prevzali jeho časť, aby odstránili svoj tábor Betúlii, aby vopred zdolával výstupy pohoria a urobil vojna proti synom Izraela. 7:2 Potom ich silní muži v ten deň odstránili svoje tábory a vojsko vojnových mužov bolo stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásť tisíc jazdcov, vedľa batožiny a ďalších mužov, ktorí boli pešo medzi nimi veľmi veľké množstvo. 7:3 A utáborili sa v údolí blízko Betúlie pri fontáne a rozšírili sa po Dothaim až po Belmaim a v dĺžka od Betúlie po Cynamon, ktorý je naproti Esdraelónu. 7:4 A synovia Izraelovi, keď videli ich množstvo, boli veľmi znepokojený a povedal každý svojmu blížnemu: Teraz budú tieto ľudia olizujú tvár zeme; lebo ani vysoké hory, ani údolia, ani kopce nie sú schopné uniesť ich váhu. 7:5 Potom každý vzal svoje vojnové zbrane, a keď sa zapálili ohňa na ich vežiach, zostali a sledovali celú noc. 7:6 Ale na druhý deň priviedol Holofernes všetkých svojich jazdcov na miesto pohľad na deti Izraela, ktorí boli v Betúlii, 7:7 Pozreli si chodby do mesta a prišli k prameňom ich vody, vzali ich a postavili nad nimi vojenské posádky, a sám odišiel k svojmu ľudu. 7:8 Potom prišli k nemu všetci pohlavári Ezauových synov a všetci miestodržiteľov moábskeho ľudu a veliteľov morského pobrežia a povedal, 7:9 Nech teraz náš pán počuje slovo, aby v tebe nedošlo k prevráteniu armády. 7:10 Lebo tento ľud synov Izraela nedôveruje svojim kopiám, ale na výšinách vrchov, v ktorých bývajú, lebo niet ľahko vystúpiť na vrcholky ich hôr. 7:11 A tak teraz, môj pane, nebojuj proti nim v boji, a nezahynie ani jeden muž z tvojho ľudu. 7:12 Zostaň vo svojom tábore a stráž všetkých mužov svojho vojska a nechaj svoje služobníci dostanú do svojich rúk prameň vody, ktorý vyteká úpätia hory: 7:13 Všetci obyvatelia Betúlie majú odtiaľ svoju vodu; tak bude smäd ich zabite a oni vydajú svoje mesto, my i naše ľudia vystúpia na vrcholy hôr, ktoré sú blízko, a budú tábor na nich, aby dávali pozor, aby nikto nevyšiel z mesta. 7:14 Tak oni, ich ženy a ich deti budú pohltené ohňom, a prv než na nich príde meč, budú zvrhnutí v ulice, kde bývajú. 7:15 Tak im dáš zlú odmenu; pretože sa vzbúrili a nestretol sa s tvojou osobou pokojne. 7:16 A tieto slová sa páčili Holofernesovi a všetkým jeho služobníkom i jemu poverení konať tak, ako hovorili. 7:17 A tak odišiel tábor synov Ammonových a s nimi piati tisíc Asýrčanov, a utáborili sa v údolí a dobyli vody a pramene vôd synov Izraelových. 7:18 Potom vyšli synovia Ezavovi hore so synmi Ammonovými a utáborili sa v pohorí oproti Dothaimu, a poslali niektorých z nich na juh a na východ oproti Ekrebel, čo je blízko Chusi, to je na potoku Mochmur; a zvyšok armáda Asýrčanov táborila na rovine a zakrývala tvár celá krajina; a ich stany a koče boli rozmiestnené do veľkej miery množstvo. 7:19 Potom synovia Izraela kričali k Pánovi, svojmu Bohu, lebo ich srdce zlyhalo, lebo všetci ich nepriatelia ich obkľúčili, a Spomedzi nich nebolo možné uniknúť. 7:20 Tak zostala okolo nich celá Assurova družina, obaja ich sluhovia, vozy a jazdci štyridsať dní, takže všetky ich nádoby vody zlyhali všetci zábrancovia Betúlie. 7:21 A cisterny sa vyprázdnili a nemali vodu na pitie vyplniť na jeden deň; lebo im dávali piť podľa miery. 7:22 Preto ich malé deti boli bez srdca a ich ženy a mládenci omdleli od smädu a padli na uliciach mesta, a cez priechody brán, a už nebolo sily v nich. 7:23 Potom sa všetok ľud zhromaždil k Oziasovi a k náčelníkovi mesta, aj mladí muži, ženy a deti a kričali veľkým hlasom, a povedal pred všetkými staršími: 7:24 Boh súď medzi nami a tebou, lebo si nám spôsobil veľkú škodu, v že ste nežiadali pokoj od synov Assur. 7:25 Zatiaľ nemáme pomocníka, ale Boh nás predal do ich rúk mali by sme byť pred nimi zvrhnutí smädom a veľkým zničením. 7:26 Teraz ich teda zavolajte k sebe a vydajte celé mesto na korisť ľudu Holofernesa a celej jeho armáde. 7:27 Lebo je pre nás lepšie, aby sme sa im stali korisťou, ako aby sme za nich zomreli smäd, lebo mu budeme sluhami, aby naša duša žila, a nie vidieť pred našimi očami smrť našich detí, ani našich žien, ani našej deti zomrieť. 7:28 Vydávame proti vám svedkami nebo a zem, nášho Boha a Pane našich otcov, ktorý nás trestá podľa našich hriechov a hriechy našich otcov, aby nekonal tak, ako sme dnes povedali. 7:29 Potom nastal veľký plač s jediným súhlasom uprostred zhromaždenie; a kričali k Pánu Bohu veľkým hlasom. 7:30 Vtedy im Ozias povedal: "Bratia, buďte odvážni, ešte vytrváme!" päť dní, ku ktorému môže Pán, náš Boh, obrátiť svoje milosrdenstvo nás; lebo nás celkom neopustí. 7:31 A ak pominú tieto dni a nepríde nám pomoci, urobím to podľa tvojho slova. 7:32 A rozptýlil ľud, každého, aby mal na starosti. a oni išli k hradbám a vežiam svojho mesta a poslali ženy a deti do svojich domov, a boli veľmi ponížení privedení do mesta.