Izaiáš
64:1 Ó, keby si pretrhol nebesia, aby si zostúpil,
aby vrchy splývali pred tvojou tvárou,
64:2 Ako keď horí roztápajúci sa oheň, oheň spôsobuje, že vody vrie,
aby bolo známe tvoje meno tvojim protivníkom, aby ho mohli národy
tras sa pred tvojou prítomnosťou!
64:3 Keď si robil hrozné veci, ktoré sme nečakali, ty si prišiel
dolu, vrchy stekali pred tvojou tvárou.
64:4 Lebo od počiatku sveta ľudia nepočuli, ani nevideli
uchom, ani oko nevidelo, Bože, vedľa teba, čo má
pripravený pre toho, kto na neho čaká.
64:5 Stretneš sa s tým, kto sa raduje a koná spravodlivosť
pamätaj na teba na svojich cestách; hľa, hneváš sa; lebo sme zhrešili:
v tom je pokračovanie a budeme spasení.
64:6 Ale my všetci sme ako nečistá vec a všetky naše spravodlivosti sú ako
špinavé handry; a my všetci bledneme ako list; a naše neprávosti, ako napr
vietor, vzal nás preč.
64:7 A niet nikoho, kto by vzýval tvoje meno, kto by sa podnecoval
aby som ťa chytil, lebo si pred nami skryl svoju tvár a máš
pohltil nás pre naše neprávosti.
64:8 Ale teraz, Hospodine, ty si náš otec; my sme hlina a ty náš
hrnčiar; a my všetci sme dielom tvojich rúk.
64:9 Nehnevaj sa veľmi, Hospodine, a nepamätaj na neprávosť naveky!
hľa, hľa, prosíme ťa, my všetci sme tvoj ľud.
64:10 Tvoje sväté mestá sú púšťou, Sion je púšťou, Jeruzalem a
opustenosť.
64:11 Náš svätý a náš krásny dom je, kde ťa chválili naši otcovia
spálené ohňom, a všetky naše milé veci spustošili.
64:12 Či sa pre tieto veci zdržíš, Hospodine? budeš držať svoje
pokoj a veľmi nás sužuje?