Izaiáš 64:1 Ó, keby si pretrhol nebesia, aby si zostúpil, aby vrchy splývali pred tvojou tvárou, 64:2 Ako keď horí roztápajúci sa oheň, oheň spôsobuje, že vody vrie, aby bolo známe tvoje meno tvojim protivníkom, aby ho mohli národy tras sa pred tvojou prítomnosťou! 64:3 Keď si robil hrozné veci, ktoré sme nečakali, ty si prišiel dolu, vrchy stekali pred tvojou tvárou. 64:4 Lebo od počiatku sveta ľudia nepočuli, ani nevideli uchom, ani oko nevidelo, Bože, vedľa teba, čo má pripravený pre toho, kto na neho čaká. 64:5 Stretneš sa s tým, kto sa raduje a koná spravodlivosť pamätaj na teba na svojich cestách; hľa, hneváš sa; lebo sme zhrešili: v tom je pokračovanie a budeme spasení. 64:6 Ale my všetci sme ako nečistá vec a všetky naše spravodlivosti sú ako špinavé handry; a my všetci bledneme ako list; a naše neprávosti, ako napr vietor, vzal nás preč. 64:7 A niet nikoho, kto by vzýval tvoje meno, kto by sa podnecoval aby som ťa chytil, lebo si pred nami skryl svoju tvár a máš pohltil nás pre naše neprávosti. 64:8 Ale teraz, Hospodine, ty si náš otec; my sme hlina a ty náš hrnčiar; a my všetci sme dielom tvojich rúk. 64:9 Nehnevaj sa veľmi, Hospodine, a nepamätaj na neprávosť naveky! hľa, hľa, prosíme ťa, my všetci sme tvoj ľud. 64:10 Tvoje sväté mestá sú púšťou, Sion je púšťou, Jeruzalem a opustenosť. 64:11 Náš svätý a náš krásny dom je, kde ťa chválili naši otcovia spálené ohňom, a všetky naše milé veci spustošili. 64:12 Či sa pre tieto veci zdržíš, Hospodine? budeš držať svoje pokoj a veľmi nás sužuje?