Izaiáš 63:1 Kto je to ten, ktorý prichádza z Edomu vo farbených rúchach z Bozra? toto ktorý je slávny v jeho odeve, cestuje vo svojej veľkosti sila? Ja, ktorý hovorím v spravodlivosti, mocný spasiť. 63:2 Prečo si červený vo svojom rúchu a tvoje šaty sú podobné tomu, šliape vo vínnom tuku? 63:3 Sám som šliapal lis; a z ľudí nebolo nikoho so mnou, lebo ich pošliapem vo svojom hneve a pošliapem ich vo svojom zúrivosť; a ich krv bude pokropená na moje rúcho a ja to urobím pošpiniť celý môj odev. 63:4 Lebo deň pomsty je v mojom srdci a rok môjho vykúpenia prichádza. 63:5 A pozrel som sa, a nebolo nikoho, kto by pomohol; a čudoval som sa, že existuje preto mi moje vlastné rameno prinieslo spásu; a môj zúrivosť, podporilo ma to. 63:6 A pošliapem ľudí vo svojom hneve a opijem ich moju zúrivosť a ich silu privediem na zem. 63:7 Spomeniem Pánovu milosť a chválu Pane, podľa všetkého, čo nám dal Hospodin, a veľký dobrotu voči domu Izraela, ktorú im dal podľa jeho milosrdenstva a podľa jeho množstva milujúca láskavosť. 63:8 Povedal si: "To je môj ľud, deti, ktoré nebudú klamať." bol ich Spasiteľom. 63:9 On bol sužovaný v celom ich súžení a anjel jeho prítomnosti zachránil ich: vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich vykúpil; a on hol a nosil ich po všetky staré dni. 63:10 Ale oni sa vzbúrili a trápili jeho svätého Ducha, preto sa obrátil k nemu byť ich nepriateľom a bojoval proti nim. 63:11 Potom si spomenul na dávne dni Mojžiša a jeho ľud a povedal: Kde? je ten, ktorý ich vyviedol z mora so svojím pastierom? kŕdeľ? kde je ten, ktorý vložil do neho svojho svätého Ducha? 63:12 To ich viedlo po pravici Mojžiša s jeho slávnym ramenom, rozdeľujúc vodu pred nimi, aby si urobil večné meno? 63:13 To ich viedlo cez hlbinu, ako kôň na púšti, že oni nemal by zakopnúť? 63:14 Ako zver zostupuje do údolia, Duch Hospodinov ho spôsobil odpočívať: tak si viedol svoj ľud, aby si si urobil slávne meno. 63:15 Zhliadni z neba a pozri z príbytku svojej svätosti a o tvojej sláve: kde je tvoja horlivosť a tvoja sila, zvuk? tvoje vnútornosti a tvoje milosrdenstvo voči mne? sú zdržanliví? 63:16 Ty si nepochybne náš otec, hoci Abrahám o nás nevie, a Izrael nás neuznáva: ty, Hospodine, si náš otec, náš vykupiteľ; tvoje meno je od vekov. 63:17 Ó, Pane, prečo si nás zblúdil zo svojich ciest a zatvrdil si nás? srdce od tvojho strachu? Vráť sa pre svojich služobníkov, svoje kmene dedičstvo. 63:18 Ľudia tvojej svätosti ju vlastnili len na chvíľu: naša protivníci pošliapali tvoju svätyňu. 63:19 My sme tvoji, ty nikdy nepanuješ nad nimi; neboli povolaní tvoje meno.