Izaiáš
63:1 Kto je to ten, ktorý prichádza z Edomu vo farbených rúchach z Bozra? toto
ktorý je slávny v jeho odeve, cestuje vo svojej veľkosti
sila? Ja, ktorý hovorím v spravodlivosti, mocný spasiť.
63:2 Prečo si červený vo svojom rúchu a tvoje šaty sú podobné tomu,
šliape vo vínnom tuku?
63:3 Sám som šliapal lis; a z ľudí nebolo nikoho
so mnou, lebo ich pošliapem vo svojom hneve a pošliapem ich vo svojom
zúrivosť; a ich krv bude pokropená na moje rúcho a ja to urobím
pošpiniť celý môj odev.
63:4 Lebo deň pomsty je v mojom srdci a rok môjho vykúpenia
prichádza.
63:5 A pozrel som sa, a nebolo nikoho, kto by pomohol; a čudoval som sa, že existuje
preto mi moje vlastné rameno prinieslo spásu; a môj
zúrivosť, podporilo ma to.
63:6 A pošliapem ľudí vo svojom hneve a opijem ich
moju zúrivosť a ich silu privediem na zem.
63:7 Spomeniem Pánovu milosť a chválu
Pane, podľa všetkého, čo nám dal Hospodin, a veľký
dobrotu voči domu Izraela, ktorú im dal
podľa jeho milosrdenstva a podľa jeho množstva
milujúca láskavosť.
63:8 Povedal si: "To je môj ľud, deti, ktoré nebudú klamať."
bol ich Spasiteľom.
63:9 On bol sužovaný v celom ich súžení a anjel jeho prítomnosti
zachránil ich: vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich vykúpil; a on hol
a nosil ich po všetky staré dni.
63:10 Ale oni sa vzbúrili a trápili jeho svätého Ducha, preto sa obrátil k nemu
byť ich nepriateľom a bojoval proti nim.
63:11 Potom si spomenul na dávne dni Mojžiša a jeho ľud a povedal: Kde?
je ten, ktorý ich vyviedol z mora so svojím pastierom?
kŕdeľ? kde je ten, ktorý vložil do neho svojho svätého Ducha?
63:12 To ich viedlo po pravici Mojžiša s jeho slávnym ramenom, rozdeľujúc
vodu pred nimi, aby si urobil večné meno?
63:13 To ich viedlo cez hlbinu, ako kôň na púšti, že oni
nemal by zakopnúť?
63:14 Ako zver zostupuje do údolia, Duch Hospodinov ho spôsobil
odpočívať: tak si viedol svoj ľud, aby si si urobil slávne meno.
63:15 Zhliadni z neba a pozri z príbytku svojej svätosti
a o tvojej sláve: kde je tvoja horlivosť a tvoja sila, zvuk?
tvoje vnútornosti a tvoje milosrdenstvo voči mne? sú zdržanliví?
63:16 Ty si nepochybne náš otec, hoci Abrahám o nás nevie, a
Izrael nás neuznáva: ty, Hospodine, si náš otec, náš vykupiteľ;
tvoje meno je od vekov.
63:17 Ó, Pane, prečo si nás zblúdil zo svojich ciest a zatvrdil si nás?
srdce od tvojho strachu? Vráť sa pre svojich služobníkov, svoje kmene
dedičstvo.
63:18 Ľudia tvojej svätosti ju vlastnili len na chvíľu: naša
protivníci pošliapali tvoju svätyňu.
63:19 My sme tvoji, ty nikdy nepanuješ nad nimi; neboli povolaní
tvoje meno.