Izaiáš 57:1 Spravodlivý hynie a nikto si to neprikladá na srdce, a milosrdní ľudia sú vzatí, nikto neberie do úvahy, že spravodlivý je odňatý zlo, ktoré príde. 57:2 Vojde do pokoja, každý bude odpočívať na svojich posteliach kráčať vo svojej vzpriamenosti. 57:3 Ale pristúpte sem, synovia čarodejnice, semeno cudzoložník a smilnica. 57:4 Proti komu športujete? proti komu robíte široké ústa, a vytiahnuť jazyk? nie ste deti prestúpenia, semeno? klamstvo, 57:5 Zapaľujte sa modlami pod každým zeleným stromom a zabíjajte deti v dolinách pod skalami? 57:6 Medzi hladkými kameňmi potoka je tvoj podiel; oni, oni sú tvoji lós: aj im si vylial liatu obeť, obetoval si a ponuka mäsa. Mám v nich dostať útechu? 57:7 Na vysokom a vysokom vrchu si postavil svoje lôžko, aj tam išiel si obetovať obetu. 57:8 Aj za dverami a za stĺpami si postavil pamiatku. lebo si sa objavil inému, ako som ja, a vyšiel si hore; rozšíril si svoje lôžko a uzavrel si s nimi zmluvu; ty miloval ich posteľ tam, kde si ju videl. 57:9 A ty si išiel ku kráľovi s masťou a rozmnožil si sa voňavky a neposlal si svojich poslov ďaleko a pokoril si seba aj do pekla. 57:10 Unavuje ťa veľkosť svojej cesty; ešte si nepovedal: Tam nie je nádej. Našiel si život svojej ruky; preto si bol nie zarmútený. 57:11 A koho si sa bál alebo bál, že si klamal a či si si na mňa nespomenul a nepoložil si to na srdce? nedržal som svoje pokoj od pradávna a ty sa ma nebojíš? 57:12 vyhlásim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky; lebo nebudú profitovať z teba. 57:13 Keď budeš kričať, nech ťa vytrhnú tvoje zástupy; ale vietor bude odniesť ich všetkých; márnosť ich vezme, ale ten, kto položí svoje dôveruj vo mňa, zaujme krajinu a zdedí môj svätý vrch; 57:14 A povedzte: Zhoďte sa, zhoďte, pripravte cestu, vezmite kameň úrazu z cesty môjho ľudu. 57:15 Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý; Prebývam na vysokom a svätom mieste, s ním aj to je skrúšeného a pokorného ducha, oživiť ducha pokorných a oživiť srdce skrúšených. 57:16 Lebo sa nebudem naveky hádať a nebudem sa vždy hnevať duch by mal zlyhať predo mnou a duše, ktoré som stvoril. 57:17 Pre neprávosť jeho lakomstva som sa rozhneval a zbil som ho. a rozhneval sa a pokračoval zmätene cestou svojho srdca. 57:18 Videl som jeho cesty a uzdravím ho, aj ho povediem a prinavrátiť útechu jemu a jeho smútiacim. 57:19 tvorím ovocie pier; Pokoj, pokoj tomu, čo je ďaleko, a tomu, kto je blízko, hovorí Hospodin; a ja ho uzdravím. 57:20 Ale bezbožní sú ako rozbúrené more, keď nemôže odpočívať, ktorého vody vrhajú bahno a špinu. 57:21 Niet pokoja, hovorí môj Boh, bezbožným.