Izaiáš
57:1 Spravodlivý hynie a nikto si to neprikladá na srdce, a milosrdní ľudia
sú vzatí, nikto neberie do úvahy, že spravodlivý je odňatý
zlo, ktoré príde.
57:2 Vojde do pokoja, každý bude odpočívať na svojich posteliach
kráčať vo svojej vzpriamenosti.
57:3 Ale pristúpte sem, synovia čarodejnice, semeno
cudzoložník a smilnica.
57:4 Proti komu športujete? proti komu robíte široké ústa,
a vytiahnuť jazyk? nie ste deti prestúpenia, semeno?
klamstvo,
57:5 Zapaľujte sa modlami pod každým zeleným stromom a zabíjajte
deti v dolinách pod skalami?
57:6 Medzi hladkými kameňmi potoka je tvoj podiel; oni, oni sú tvoji
lós: aj im si vylial liatu obeť, obetoval si a
ponuka mäsa. Mám v nich dostať útechu?
57:7 Na vysokom a vysokom vrchu si postavil svoje lôžko, aj tam
išiel si obetovať obetu.
57:8 Aj za dverami a za stĺpami si postavil pamiatku.
lebo si sa objavil inému, ako som ja, a vyšiel si hore;
rozšíril si svoje lôžko a uzavrel si s nimi zmluvu; ty
miloval ich posteľ tam, kde si ju videl.
57:9 A ty si išiel ku kráľovi s masťou a rozmnožil si sa
voňavky a neposlal si svojich poslov ďaleko a pokoril si
seba aj do pekla.
57:10 Unavuje ťa veľkosť svojej cesty; ešte si nepovedal: Tam
nie je nádej. Našiel si život svojej ruky; preto si bol
nie zarmútený.
57:11 A koho si sa bál alebo bál, že si klamal a
či si si na mňa nespomenul a nepoložil si to na srdce? nedržal som svoje
pokoj od pradávna a ty sa ma nebojíš?
57:12 vyhlásim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky; lebo nebudú
profitovať z teba.
57:13 Keď budeš kričať, nech ťa vytrhnú tvoje zástupy; ale vietor bude
odniesť ich všetkých; márnosť ich vezme, ale ten, kto položí svoje
dôveruj vo mňa, zaujme krajinu a zdedí môj svätý vrch;
57:14 A povedzte: Zhoďte sa, zhoďte, pripravte cestu, vezmite
kameň úrazu z cesty môjho ľudu.
57:15 Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého
meno je Svätý; Prebývam na vysokom a svätom mieste, s ním aj to je
skrúšeného a pokorného ducha, oživiť ducha pokorných a
oživiť srdce skrúšených.
57:16 Lebo sa nebudem naveky hádať a nebudem sa vždy hnevať
duch by mal zlyhať predo mnou a duše, ktoré som stvoril.
57:17 Pre neprávosť jeho lakomstva som sa rozhneval a zbil som ho.
a rozhneval sa a pokračoval zmätene cestou svojho srdca.
57:18 Videl som jeho cesty a uzdravím ho, aj ho povediem a
prinavrátiť útechu jemu a jeho smútiacim.
57:19 tvorím ovocie pier; Pokoj, pokoj tomu, čo je ďaleko, a
tomu, kto je blízko, hovorí Hospodin; a ja ho uzdravím.
57:20 Ale bezbožní sú ako rozbúrené more, keď nemôže odpočívať, ktorého
vody vrhajú bahno a špinu.
57:21 Niet pokoja, hovorí môj Boh, bezbožným.