Izaiáš 42:1 Hľa, môj služobník, ktorého podopieram; moji vyvolení, v ktorých moja duša poteší; Vložil som na neho svojho ducha, vynesie súd k pohanom. 42:2 Nebude kričať, ani sa nebude dvíhať, ani nedá počuť svoj hlas ulica. 42:3 Nalomenú trstinu nedolomí a dymiaci ľan nie uhasiť: vynesie súd pravde. 42:4 Nezlyhá ani sa neodradí, kým nevynesie súd zem: a ostrovy budú čakať na jeho zákon. 42:5 Takto hovorí Boh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich von; ten, čo rozprestiera zem, a to, čo z nej vychádza; on ktorý dáva dych ľudu na ňom a ducha tým, ktorí chodia v ňom: 42:6 Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti a budem ťa držať za ruku, a zachová ťa a dá ťa za zmluvu ľudu, za a svetlo pohanov; 42:7 otvoriť slepé oči, vyviesť väzňov z väzenia a tí, ktorí sedia v tme z väzenia. 42:8 Ja som Hospodin, to je moje meno a svoju slávu nedám inému, ani moja chvála rytým obrazom. 42:9 Hľa, prvé veci sa stali a nové veci vyhlasujem: skôr ako vyrastú, hovorím vám o nich. 42:10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválu od konca zeme, vy, ktorí zostupujete do mora, a všetko, čo je v ňom; ostrovy a jej obyvateľov. 42:11 Nech pustatina a jej mestá pozdvihnú svoj hlas, dediny, v ktorých býva Kedar: obyvatelia skaly nech spievajú, nech kričia z vrchov hôr. 42:12 Nech vzdávajú slávu Hospodinovi a nech zvestujú jeho chválu v ostrovy. 42:13 Hospodin vyjde ako udatný muž, vzbudí žiarlivosť ako vojnový muž: bude kričať, áno, revať; zvíťazí nad svojím nepriateľov. 42:14 Dlho som mlčal; Bol som tichý a zdržal som sa ja: teraz budem plakať ako pôrodná žena; zničím a zhltnúť naraz. 42:15 Spustoším vrchy a vrchy a vysuším všetky ich byliny; a ja urobím z riek ostrovy a ja vysuším jazerá. 42:16 A slepých privediem cestou, ktorú nepoznali; Budem ich viesť po cestách, ktoré nepoznali: tmu urobím svetlom predtým ich, a pokrivené veci rovno. Tieto veci im urobím a neopustiť ich. 42:17 Obrátia sa späť, budú sa veľmi hanbiť, tí, ktorí dôverujú rytiny, ktoré hovoria roztaveným obrazom: Vy ste naši bohovia. 42:18 Počujte, hluchí; a hľaďte, slepí, aby ste videli. 42:19 Kto je slepý, ak nie môj sluha? alebo hluchý ako môj posol, ktorého som poslal? SZO či je slepý ako dokonalý a slepý ako služobník Hospodinov? 42:20 Veľa vecí vidíš, ale nepozoruješ; otváranie uší, ale on nepočuje. 42:21 Hospodin má zaľúbenie pre svoju spravodlivosť; on zväčší zákona a urobiť ho čestným. 42:22 Ale toto je ľud okradnutý a skazený; všetci sú v pasci diery a sú ukryté vo väzeniach; sú na korisť a niet dodáva; za korisť, a nikto nepovie: Obnov! 42:23 Kto z vás tomu poslúchne? kto bude počúvať a počuť za čas prísť? 42:24 Kto vydal Jakoba na korisť a Izrael zbojníkom? nie Hospodin, proti komu sme zhrešili? lebo by nešli po jeho cestách, ani neboli poslušní jeho zákonu. 42:25 Preto vylial na neho zúrivosť svojho hnevu a sila boja a zapálila ho dookola, ale vedel nie; a pálilo ho to, ale nepriložil si to k srdcu.