Izaiáš
42:1 Hľa, môj služobník, ktorého podopieram; moji vyvolení, v ktorých moja duša
poteší; Vložil som na neho svojho ducha, vynesie súd
k pohanom.
42:2 Nebude kričať, ani sa nebude dvíhať, ani nedá počuť svoj hlas
ulica.
42:3 Nalomenú trstinu nedolomí a dymiaci ľan nie
uhasiť: vynesie súd pravde.
42:4 Nezlyhá ani sa neodradí, kým nevynesie súd
zem: a ostrovy budú čakať na jeho zákon.
42:5 Takto hovorí Boh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich
von; ten, čo rozprestiera zem, a to, čo z nej vychádza; on
ktorý dáva dych ľudu na ňom a ducha tým, ktorí chodia
v ňom:
42:6 Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti a budem ťa držať za ruku,
a zachová ťa a dá ťa za zmluvu ľudu, za a
svetlo pohanov;
42:7 otvoriť slepé oči, vyviesť väzňov z väzenia a
tí, ktorí sedia v tme z väzenia.
42:8 Ja som Hospodin, to je moje meno a svoju slávu nedám inému,
ani moja chvála rytým obrazom.
42:9 Hľa, prvé veci sa stali a nové veci vyhlasujem:
skôr ako vyrastú, hovorím vám o nich.
42:10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválu od konca zeme,
vy, ktorí zostupujete do mora, a všetko, čo je v ňom; ostrovy a
jej obyvateľov.
42:11 Nech pustatina a jej mestá pozdvihnú svoj hlas,
dediny, v ktorých býva Kedar: obyvatelia skaly nech spievajú,
nech kričia z vrchov hôr.
42:12 Nech vzdávajú slávu Hospodinovi a nech zvestujú jeho chválu v
ostrovy.
42:13 Hospodin vyjde ako udatný muž, vzbudí žiarlivosť ako
vojnový muž: bude kričať, áno, revať; zvíťazí nad svojím
nepriateľov.
42:14 Dlho som mlčal; Bol som tichý a zdržal som sa
ja: teraz budem plakať ako pôrodná žena; zničím a
zhltnúť naraz.
42:15 Spustoším vrchy a vrchy a vysuším všetky ich byliny; a ja
urobím z riek ostrovy a ja vysuším jazerá.
42:16 A slepých privediem cestou, ktorú nepoznali; Budem ich viesť
po cestách, ktoré nepoznali: tmu urobím svetlom predtým
ich, a pokrivené veci rovno. Tieto veci im urobím a
neopustiť ich.
42:17 Obrátia sa späť, budú sa veľmi hanbiť, tí, ktorí dôverujú
rytiny, ktoré hovoria roztaveným obrazom: Vy ste naši bohovia.
42:18 Počujte, hluchí; a hľaďte, slepí, aby ste videli.
42:19 Kto je slepý, ak nie môj sluha? alebo hluchý ako môj posol, ktorého som poslal? SZO
či je slepý ako dokonalý a slepý ako služobník Hospodinov?
42:20 Veľa vecí vidíš, ale nepozoruješ; otváranie uší, ale on
nepočuje.
42:21 Hospodin má zaľúbenie pre svoju spravodlivosť; on zväčší
zákona a urobiť ho čestným.
42:22 Ale toto je ľud okradnutý a skazený; všetci sú v pasci
diery a sú ukryté vo väzeniach; sú na korisť a niet
dodáva; za korisť, a nikto nepovie: Obnov!
42:23 Kto z vás tomu poslúchne? kto bude počúvať a počuť za
čas prísť?
42:24 Kto vydal Jakoba na korisť a Izrael zbojníkom? nie Hospodin,
proti komu sme zhrešili? lebo by nešli po jeho cestách,
ani neboli poslušní jeho zákonu.
42:25 Preto vylial na neho zúrivosť svojho hnevu a
sila boja a zapálila ho dookola, ale vedel
nie; a pálilo ho to, ale nepriložil si to k srdcu.