Izaiáš
16:1 Pošlite baránka vládcovi krajiny zo Sely na púšť,
na vrch dcéry Siona.
16:2 Lebo sa stane, že ako potulný vták vyhnaný z hniezda, tak bude
dcéry Moába budú pri brodoch Arnonu.
16:3 Radiť sa, konať súd; urob svoj tieň ako noc v
uprostred poludnia; skryť vyvrheľov; nezrádzajte toho, kto blúdi.
16:4 Moji vyhnanci nech bývajú u teba, Moáb! buď pre nich skrytým
tvár kaziča: lebo vydierač je v koncoch, kazič
prestane, utláčatelia sú vyhladení z krajiny.
16:5 A v milosrdenstve bude upevnený trón a bude na ňom sedieť
v pravde v Dávidovom stánku, súdiac a hľadajúci súd a
ponáhľať sa za spravodlivosťou.
16:6 Počuli sme o pýche Moába; je veľmi hrdý: aj na svoje
povýšenosť a jeho pýcha a jeho hnev, ale jeho klamstvá nebudú tak.
16:7 Preto bude Moáb kvíliť pre Moába, každý bude kvíliť
budete smútiť nad základmi Kirharesetu; určite sú zasiahnutí.
16:8 Lebo chradnú polia Chešbonu a vinič Sibmy.
pohania zlomili jeho hlavné rastliny, prišli
až po Jazer blúdili púšťou, jej ratolesti sú
natiahnutí sú preč za more.
16:9 Preto budem nariekať plačom Jazera, viniča Sibmy.
napojím ťa mojimi slzami, Chešbon a Eleáleh, pre krik
lebo tvoje letné ovocie a tvoja úroda padla.
16:10 A radosť je odňatá a radosť z hojného poľa; a v
vo viniciach nebude spievať ani nebude
kričať: šliapaci nebudú šliapať víno vo svojich lisoch; mám
prinútil ich vinobranie prestať.
16:11 Preto moje útroby budú znieť ako harfa Moábovi a moje vnútro
diely pre Kirharesh.
16:12 A stane sa, keď sa uvidí, že Moáb je unavený
vysoké miesto, aby sa prišiel modliť do svojej svätyne; ale bude
neprevládať.
16:13 Toto je slovo, ktoré odvtedy hovoril Hospodin o Moábovi
čas.
16:14 Ale teraz prehovoril Hospodin a riekol: Do troch rokov ako roky
nájomníka a sláva Moába bude potupená so všetkým tým
veľké množstvo; a zvyšok bude veľmi malý a slabý.