Izaiáš 16:1 Pošlite baránka vládcovi krajiny zo Sely na púšť, na vrch dcéry Siona. 16:2 Lebo sa stane, že ako potulný vták vyhnaný z hniezda, tak bude dcéry Moába budú pri brodoch Arnonu. 16:3 Radiť sa, konať súd; urob svoj tieň ako noc v uprostred poludnia; skryť vyvrheľov; nezrádzajte toho, kto blúdi. 16:4 Moji vyhnanci nech bývajú u teba, Moáb! buď pre nich skrytým tvár kaziča: lebo vydierač je v koncoch, kazič prestane, utláčatelia sú vyhladení z krajiny. 16:5 A v milosrdenstve bude upevnený trón a bude na ňom sedieť v pravde v Dávidovom stánku, súdiac a hľadajúci súd a ponáhľať sa za spravodlivosťou. 16:6 Počuli sme o pýche Moába; je veľmi hrdý: aj na svoje povýšenosť a jeho pýcha a jeho hnev, ale jeho klamstvá nebudú tak. 16:7 Preto bude Moáb kvíliť pre Moába, každý bude kvíliť budete smútiť nad základmi Kirharesetu; určite sú zasiahnutí. 16:8 Lebo chradnú polia Chešbonu a vinič Sibmy. pohania zlomili jeho hlavné rastliny, prišli až po Jazer blúdili púšťou, jej ratolesti sú natiahnutí sú preč za more. 16:9 Preto budem nariekať plačom Jazera, viniča Sibmy. napojím ťa mojimi slzami, Chešbon a Eleáleh, pre krik lebo tvoje letné ovocie a tvoja úroda padla. 16:10 A radosť je odňatá a radosť z hojného poľa; a v vo viniciach nebude spievať ani nebude kričať: šliapaci nebudú šliapať víno vo svojich lisoch; mám prinútil ich vinobranie prestať. 16:11 Preto moje útroby budú znieť ako harfa Moábovi a moje vnútro diely pre Kirharesh. 16:12 A stane sa, keď sa uvidí, že Moáb je unavený vysoké miesto, aby sa prišiel modliť do svojej svätyne; ale bude neprevládať. 16:13 Toto je slovo, ktoré odvtedy hovoril Hospodin o Moábovi čas. 16:14 Ale teraz prehovoril Hospodin a riekol: Do troch rokov ako roky nájomníka a sláva Moába bude potupená so všetkým tým veľké množstvo; a zvyšok bude veľmi malý a slabý.