Izaiáš
2:1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Judsku a Jeruzaleme.
2:2 A stane sa v posledných dňoch, že vrch sv
Dom Hospodinov sa postaví na vrchu vrchov a bude
byť vyvýšený nad vrchy; a všetky národy budú prúdiť k nemu.
2:3 A mnohí ľudia pôjdu a povedia: Poďte a poďme hore
vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho; a bude
pouč nás o jeho cestách a budeme kráčať po jeho chodníkoch, lebo zo Siona
zákon a slovo Hospodinovo vyjde z Jeruzalema.
2:4 A bude súdiť medzi národmi a bude karhať mnohých ľudí
svoje meče premenia na radlice a svoje oštepy
orezové háky: národ nepozdvihne meč proti národu ani
učia sa viac vojne.
2:5 Poďte, dom Jakobov, a kráčajme vo svetle Hospodinovom.
2:6 Preto si opustil svoj ľud, dom Jakobov, lebo oni
naplňte sa od východu a sú veštcami ako Filištínci,
a potešia sa v deťoch cudzích.
2:7 Ich krajina je tiež plná striebra a zlata a niet jej konca
ich poklady; ich zem je tiež plná koní, ani niet
koniec ich vozov:
2:8 Aj ich krajina je plná modiel; uctievajú vlastné dielo
ruky, to, čo vytvorili ich vlastné prsty:
2:9 A podlý človek sa pokloní a veľký sa poníži.
preto im neodpúšťaj.
2:10 Vojdi do skaly a schovaj sa v prachu zo strachu pred Hospodinom,
a na slávu jeho veličenstva.
2:11 Vznešený pohľad človeka bude ponížený a povýšenosť ľudí
bude zohnutý a len Hospodin bude vyvýšený v ten deň.
2:12 Lebo deň Hospodina Zástupov bude nad každým pyšným
a vznešený a na každom, kto je vyvýšený; a bude privedený
nízka:
2:13 A na všetky cédre Libanonu, ktoré sú vysoké a vyvýšené, a
na všetkých duboch Bázanu,
2:14 A na všetky vysoké vrchy a na všetky vyvýšené vrchy
hore,
2:15 A na každú vysokú vežu a na každý ohradený múr,
2:16 A na všetky lode Taršíša a na všetky pekné obrazy.
2:17 Skloní sa vznešenosť človeka a povýšenosť ľudí
bude ponížený a len Hospodin bude vyvýšený v ten deň.
2:18 A modly úplne zničí.
2:19 A vojdú do dier skál a do jaskýň
zeme, zo strachu pred Hospodinom a na slávu jeho velebnosti, keď on
povstane, aby strašne otriasol zemou.
2:20 V ten deň človek odhodí svoje strieborné a svoje zlaté modly,
ktoré si urobili každý pre seba, aby sa klaňal, krtkom a ku
netopiere;
2:21 Ísť do skalných puklín a do vrchov ošúchaných
skaly, zo strachu pred Hospodinom a na slávu jeho velebnosti, keď on
povstane, aby strašne otriasol zemou.
2:22 Prestaňte od človeka, ktorý má dych v nozdrách, lebo kam má?
byť započítaný?