Izaiáš 2:1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Judsku a Jeruzaleme. 2:2 A stane sa v posledných dňoch, že vrch sv Dom Hospodinov sa postaví na vrchu vrchov a bude byť vyvýšený nad vrchy; a všetky národy budú prúdiť k nemu. 2:3 A mnohí ľudia pôjdu a povedia: Poďte a poďme hore vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho; a bude pouč nás o jeho cestách a budeme kráčať po jeho chodníkoch, lebo zo Siona zákon a slovo Hospodinovo vyjde z Jeruzalema. 2:4 A bude súdiť medzi národmi a bude karhať mnohých ľudí svoje meče premenia na radlice a svoje oštepy orezové háky: národ nepozdvihne meč proti národu ani učia sa viac vojne. 2:5 Poďte, dom Jakobov, a kráčajme vo svetle Hospodinovom. 2:6 Preto si opustil svoj ľud, dom Jakobov, lebo oni naplňte sa od východu a sú veštcami ako Filištínci, a potešia sa v deťoch cudzích. 2:7 Ich krajina je tiež plná striebra a zlata a niet jej konca ich poklady; ich zem je tiež plná koní, ani niet koniec ich vozov: 2:8 Aj ich krajina je plná modiel; uctievajú vlastné dielo ruky, to, čo vytvorili ich vlastné prsty: 2:9 A podlý človek sa pokloní a veľký sa poníži. preto im neodpúšťaj. 2:10 Vojdi do skaly a schovaj sa v prachu zo strachu pred Hospodinom, a na slávu jeho veličenstva. 2:11 Vznešený pohľad človeka bude ponížený a povýšenosť ľudí bude zohnutý a len Hospodin bude vyvýšený v ten deň. 2:12 Lebo deň Hospodina Zástupov bude nad každým pyšným a vznešený a na každom, kto je vyvýšený; a bude privedený nízka: 2:13 A na všetky cédre Libanonu, ktoré sú vysoké a vyvýšené, a na všetkých duboch Bázanu, 2:14 A na všetky vysoké vrchy a na všetky vyvýšené vrchy hore, 2:15 A na každú vysokú vežu a na každý ohradený múr, 2:16 A na všetky lode Taršíša a na všetky pekné obrazy. 2:17 Skloní sa vznešenosť človeka a povýšenosť ľudí bude ponížený a len Hospodin bude vyvýšený v ten deň. 2:18 A modly úplne zničí. 2:19 A vojdú do dier skál a do jaskýň zeme, zo strachu pred Hospodinom a na slávu jeho velebnosti, keď on povstane, aby strašne otriasol zemou. 2:20 V ten deň človek odhodí svoje strieborné a svoje zlaté modly, ktoré si urobili každý pre seba, aby sa klaňal, krtkom a ku netopiere; 2:21 Ísť do skalných puklín a do vrchov ošúchaných skaly, zo strachu pred Hospodinom a na slávu jeho velebnosti, keď on povstane, aby strašne otriasol zemou. 2:22 Prestaňte od človeka, ktorý má dych v nozdrách, lebo kam má? byť započítaný?