Ozeáš
11:1 Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a povolal som svojho syna
Egypt.
11:2 Ako ich volali, tak od nich odišli, obetovali im
Baalim a pálili kadidlo na rytiny.
11:3 Naučil som aj Efraima ísť a vzal som ich za ramená; ale vedeli
nie že by som ich vyliečil.
11:4 Ťahal som ich povrazmi muža, povrazmi lásky a bol som pri nich
ako tí, čo skladajú jarmo na svoje čeľuste, a ja som im položil mäso.
11:5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, ale Asýrčan
jeho kráľa, pretože sa odmietli vrátiť.
11:6 A meč zostane na jeho mestách a pohltí jeho ratolesti,
a zožerie ich pre ich vlastné rady.
11:7 A môj ľud sa odvrátil odo mňa, hoci ho volali
k Najvyššiemu, vôbec nikto by ho nevyvýšil.
11:8 Ako ťa mám vydať, Efraim? ako ťa vyslobodím, Izrael? ako
Urobím ťa ako Admu? ako ťa ustanovím za Zeboima? moje srdce
obrátil sa vo mne, moje pokánie sa roznieti.
11:9 Nevykonám prudkosť svojho hnevu, nevrátim sa
znič Efraima, lebo ja som Boh, a nie človek; Svätý uprostred
teba: a do mesta nevojdem.
11:10 Pôjdu za Hospodinom, bude revať ako lev, keď bude
rev, vtedy sa budú triasť deti od západu.
11:11 Budú sa triasť ako vták z Egypta a ako holubica z krajiny
Asýrčanov a umiestnim ich do ich domov, hovorí Hospodin.
11:12 Efraim ma obchádza klamstvom a dom Izraela
ale Júda vládne s Bohom a je verný svätým.