Ozeáš 11:1 Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a povolal som svojho syna Egypt. 11:2 Ako ich volali, tak od nich odišli, obetovali im Baalim a pálili kadidlo na rytiny. 11:3 Naučil som aj Efraima ísť a vzal som ich za ramená; ale vedeli nie že by som ich vyliečil. 11:4 Ťahal som ich povrazmi muža, povrazmi lásky a bol som pri nich ako tí, čo skladajú jarmo na svoje čeľuste, a ja som im položil mäso. 11:5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, ale Asýrčan jeho kráľa, pretože sa odmietli vrátiť. 11:6 A meč zostane na jeho mestách a pohltí jeho ratolesti, a zožerie ich pre ich vlastné rady. 11:7 A môj ľud sa odvrátil odo mňa, hoci ho volali k Najvyššiemu, vôbec nikto by ho nevyvýšil. 11:8 Ako ťa mám vydať, Efraim? ako ťa vyslobodím, Izrael? ako Urobím ťa ako Admu? ako ťa ustanovím za Zeboima? moje srdce obrátil sa vo mne, moje pokánie sa roznieti. 11:9 Nevykonám prudkosť svojho hnevu, nevrátim sa znič Efraima, lebo ja som Boh, a nie človek; Svätý uprostred teba: a do mesta nevojdem. 11:10 Pôjdu za Hospodinom, bude revať ako lev, keď bude rev, vtedy sa budú triasť deti od západu. 11:11 Budú sa triasť ako vták z Egypta a ako holubica z krajiny Asýrčanov a umiestnim ich do ich domov, hovorí Hospodin. 11:12 Efraim ma obchádza klamstvom a dom Izraela ale Júda vládne s Bohom a je verný svätým.