Hebrejci 4:1 Bojme sa teda, aby nám nezostalo zasľúbenie, do ktorého vstúpime jeho odpočinku, zdá sa, že ktokoľvek z vás to nedosiahol. 4:2 Lebo nám sa hlásalo evanjelium, aj im, ale slovo kázal im neprospieval, nie je zmiešaný s vierou v nich, že počul to. 4:3 Lebo my, ktorí sme uverili, vchádzame do odpočinku, ako povedal: Ako aj ja prisahal v mojom hneve, ak vojdú do môjho odpočinku, hoci skutky boli dokončené od založenia sveta. 4:4 Lebo takto hovoril na určitom mieste siedmeho dňa a Boh odpočinul siedmy deň od všetkých svojich diel. 4:5 A opäť na tomto mieste: Ak vojdú do môjho odpočinku. 4:6 Vidiac teda, zostáva, že niektorí musia doň vojsť a oni vstúpia komu sa to prvýkrát kázalo, nevstúpil doň pre neveru: 4:7 A opäť obmedzuje určitý deň, hovoriac v Dávidovi: Dnes, po tak dlhom čase Doba; ako sa hovorí: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, nezatvrdzujte svoj srdiečka. 4:8 Lebo keby im Ježiš dal odpočinutie, nedal by im to potom hovoril o inom dni. 4:9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 4:10 Lebo ten, kto vošiel do jeho odpočinku, prestal aj od svojich skutky, ako Boh zo svojho. 4:11 Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby niekto nespadol ten istý príklad nevery. 4:12 Lebo slovo Božie je rýchle, mocné a ostrejšie než ktorékoľvek iné dvojsečný meč, prenikajúci až do rozdelenia duše a ducha a kĺbov a kostnej drene a je rozpoznaním myšlienok a úmysly srdca. 4:13 Ani nieto stvorenia, ktoré by nebolo zjavné v jeho očiach, ale všetko veci sú nahé a otvorené očiam toho, s ktorým musíme robiť. 4:14 Keď teda vidíme, že máme veľkého veľkňaza, ktorý je prenesený do nebesia, Ježišu, Synu Boží, držme sa svojho vyznania. 4:15 Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by sa nedal dotknúť citom našich slabostí; ale bol vo všetkých bodoch pokúšaný rovnako ako my bez hriechu. 4:16 Pristúpme teda smelo k trónu milosti, aby sme mohli získať milosrdenstvo a nájsť milosť na pomoc v núdzi.