Hebrejci
4:1 Bojme sa teda, aby nám nezostalo zasľúbenie, do ktorého vstúpime
jeho odpočinku, zdá sa, že ktokoľvek z vás to nedosiahol.
4:2 Lebo nám sa hlásalo evanjelium, aj im, ale slovo
kázal im neprospieval, nie je zmiešaný s vierou v nich, že
počul to.
4:3 Lebo my, ktorí sme uverili, vchádzame do odpočinku, ako povedal: Ako aj ja
prisahal v mojom hneve, ak vojdú do môjho odpočinku, hoci skutky
boli dokončené od založenia sveta.
4:4 Lebo takto hovoril na určitom mieste siedmeho dňa a Boh
odpočinul siedmy deň od všetkých svojich diel.
4:5 A opäť na tomto mieste: Ak vojdú do môjho odpočinku.
4:6 Vidiac teda, zostáva, že niektorí musia doň vojsť a oni vstúpia
komu sa to prvýkrát kázalo, nevstúpil doň pre neveru:
4:7 A opäť obmedzuje určitý deň, hovoriac v Dávidovi: Dnes, po tak dlhom čase
Doba; ako sa hovorí: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, nezatvrdzujte svoj
srdiečka.
4:8 Lebo keby im Ježiš dal odpočinutie, nedal by im to potom
hovoril o inom dni.
4:9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu.
4:10 Lebo ten, kto vošiel do jeho odpočinku, prestal aj od svojich
skutky, ako Boh zo svojho.
4:11 Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby niekto nespadol
ten istý príklad nevery.
4:12 Lebo slovo Božie je rýchle, mocné a ostrejšie než ktorékoľvek iné
dvojsečný meč, prenikajúci až do rozdelenia duše a
ducha a kĺbov a kostnej drene a je rozpoznaním myšlienok
a úmysly srdca.
4:13 Ani nieto stvorenia, ktoré by nebolo zjavné v jeho očiach, ale všetko
veci sú nahé a otvorené očiam toho, s ktorým musíme
robiť.
4:14 Keď teda vidíme, že máme veľkého veľkňaza, ktorý je prenesený do
nebesia, Ježišu, Synu Boží, držme sa svojho vyznania.
4:15 Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by sa nedal dotknúť citom
našich slabostí; ale bol vo všetkých bodoch pokúšaný rovnako ako my
bez hriechu.
4:16 Pristúpme teda smelo k trónu milosti, aby sme mohli
získať milosrdenstvo a nájsť milosť na pomoc v núdzi.