Ezechiel 2:1 Povedal mi: "Syn človeka, postav sa na svoje nohy a budem hovoriť." k tebe. 2:2 A keď ku mne hovoril, vošiel do mňa duch a položil ma na moju nohy, že som počul toho, ktorý ku mne hovoril. 2:3 Povedal mi: "Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela." spurnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne: oni a ich otcovia sa prehrešili proti mne až do tohoto dňa. 2:4 Lebo sú to drzé deti a tvrdého srdca. Posielam ťa k ich; a ty im povieš: Takto hovorí Pán, Jahve. 2:5 A oni, či počujú, alebo či nechajú, (lebo sú spurným domom, a predsa spoznajú, že tam bolo prorok medzi nimi. 2:6 A ty, syn človeka, neboj sa ich, ani sa ich neboj slová, hoci bodliaky a tŕne sú s tebou, a budeš bývať medzi nimi škorpióny: nebojte sa ich slov ani sa neľakajte ich pohľadov, hoci sú to rebelský dom. 2:7 A ty im povieš moje slová, či počujú, resp či znesú: lebo sú najodbojnejší. 2:8 Ale ty, syn človeka, počuj, čo ti hovorím; Nebuď rebelantský ako ten spurný dom: otvor svoje ústa a zjedz, čo ti dám. 2:9 A keď som sa pozrel, hľa, bola ku mne poslaná ruka; a hľa, rolka bola v nej kniha; 2:10 A rozprestrel to predo mnou; a bolo napísané vo vnútri a mimo: a bolo v ňom napísané náreky, smútok a beda.