Ezechiel
2:1 Povedal mi: "Syn človeka, postav sa na svoje nohy a budem hovoriť."
k tebe.
2:2 A keď ku mne hovoril, vošiel do mňa duch a položil ma na moju
nohy, že som počul toho, ktorý ku mne hovoril.
2:3 Povedal mi: "Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela."
spurnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne: oni a ich
otcovia sa prehrešili proti mne až do tohoto dňa.
2:4 Lebo sú to drzé deti a tvrdého srdca. Posielam ťa k
ich; a ty im povieš: Takto hovorí Pán, Jahve.
2:5 A oni, či počujú, alebo či nechajú, (lebo
sú spurným domom, a predsa spoznajú, že tam bolo
prorok medzi nimi.
2:6 A ty, syn človeka, neboj sa ich, ani sa ich neboj
slová, hoci bodliaky a tŕne sú s tebou, a budeš bývať medzi nimi
škorpióny: nebojte sa ich slov ani sa neľakajte ich pohľadov,
hoci sú to rebelský dom.
2:7 A ty im povieš moje slová, či počujú, resp
či znesú: lebo sú najodbojnejší.
2:8 Ale ty, syn človeka, počuj, čo ti hovorím; Nebuď rebelantský
ako ten spurný dom: otvor svoje ústa a zjedz, čo ti dám.
2:9 A keď som sa pozrel, hľa, bola ku mne poslaná ruka; a hľa, rolka
bola v nej kniha;
2:10 A rozprestrel to predo mnou; a bolo napísané vo vnútri a mimo: a
bolo v ňom napísané náreky, smútok a beda.