Kazateľ
4:1 Vrátil som sa teda a zvážil som všetky útlaky, ktoré sa diali pod
slnko: a hľa slzy utláčaných a nemali
prikrývka; a na strane ich utláčateľov bola moc; ale oni
nemal žiadnu prikrývku.
4:2 Preto som viac chválil mŕtvych, ktorí sú už mŕtvi, ako živých
ktoré ešte žijú.
4:3 Áno, je lepší ako oni dvaja, ktorí ešte neboli, ktorí nie
videl zlé dielo, ktoré sa deje pod slnkom.
4:4 Znova som zvážil všetku námahu a každú správnu prácu, že pre toto a
človek závidí svojmu blížnemu. To je tiež márnosť a rozhorčenie
ducha.
4:5 Blázon skladá ruky a jedáva svoje mäso.
4:6 Lepšia je hrsť pokoja, ako plné ruky
námaha a trápenie ducha.
4:7 Potom som sa vrátil a videl som márnosť pod slnkom.
4:8 Jeden je sám a niet druhého; áno, nemá ani jedno
dieťa ani brat, ale všetka jeho práca ešte nekončí; ani jeho nie
oko spokojné s bohatstvom; ani nehovorí: Pre koho sa namáham a
zbaviť moju dušu dobra? To je tiež márnosť, áno, je to bolestivá práca.
4:9 Dvaja sú lepší ako jeden; pretože majú za to dobrú odmenu
pôrod.
4:10 Lebo ak padnú, ten pozdvihne svojho druha, ale beda mu
je sám, keď padá; lebo nemá iného, kto by mu pomohol vstať.
4:11 Opäť, ak dvaja ležia spolu, majú teplo, ale ako môže byť jeden teplý?
sám?
4:12 A ak ho jeden premôže, dvaja sa mu postavia; a trojnásobne
šnúra nie je rýchlo zlomená.
4:13 Lepšie je chudobné a múdre dieťa ako starý a nerozumný kráľ, ktorý chce
už sa nenechaj napomínať.
4:14 Lebo z väzenia prichádza kraľovať; keďže aj ten, čo sa narodil v
jeho kráľovstvo sa stáva chudobným.
4:15 Zvážil som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, s druhým
dieťa, ktoré sa postaví namiesto neho.
4:16 Niet konca všetkým ľuďom, dokonca ani všetkému, čo bolo predtým
nebudú sa v ňom radovať ani tí, ktorí prídu potom. Určite toto
aj márnosť a trápenie ducha.