Kazateľ 4:1 Vrátil som sa teda a zvážil som všetky útlaky, ktoré sa diali pod slnko: a hľa slzy utláčaných a nemali prikrývka; a na strane ich utláčateľov bola moc; ale oni nemal žiadnu prikrývku. 4:2 Preto som viac chválil mŕtvych, ktorí sú už mŕtvi, ako živých ktoré ešte žijú. 4:3 Áno, je lepší ako oni dvaja, ktorí ešte neboli, ktorí nie videl zlé dielo, ktoré sa deje pod slnkom. 4:4 Znova som zvážil všetku námahu a každú správnu prácu, že pre toto a človek závidí svojmu blížnemu. To je tiež márnosť a rozhorčenie ducha. 4:5 Blázon skladá ruky a jedáva svoje mäso. 4:6 Lepšia je hrsť pokoja, ako plné ruky námaha a trápenie ducha. 4:7 Potom som sa vrátil a videl som márnosť pod slnkom. 4:8 Jeden je sám a niet druhého; áno, nemá ani jedno dieťa ani brat, ale všetka jeho práca ešte nekončí; ani jeho nie oko spokojné s bohatstvom; ani nehovorí: Pre koho sa namáham a zbaviť moju dušu dobra? To je tiež márnosť, áno, je to bolestivá práca. 4:9 Dvaja sú lepší ako jeden; pretože majú za to dobrú odmenu pôrod. 4:10 Lebo ak padnú, ten pozdvihne svojho druha, ale beda mu je sám, keď padá; lebo nemá iného, kto by mu pomohol vstať. 4:11 Opäť, ak dvaja ležia spolu, majú teplo, ale ako môže byť jeden teplý? sám? 4:12 A ak ho jeden premôže, dvaja sa mu postavia; a trojnásobne šnúra nie je rýchlo zlomená. 4:13 Lepšie je chudobné a múdre dieťa ako starý a nerozumný kráľ, ktorý chce už sa nenechaj napomínať. 4:14 Lebo z väzenia prichádza kraľovať; keďže aj ten, čo sa narodil v jeho kráľovstvo sa stáva chudobným. 4:15 Zvážil som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, s druhým dieťa, ktoré sa postaví namiesto neho. 4:16 Niet konca všetkým ľuďom, dokonca ani všetkému, čo bolo predtým nebudú sa v ňom radovať ani tí, ktorí prídu potom. Určite toto aj márnosť a trápenie ducha.