Kazateľ
2:1 Povedal som si v srdci: Choď teraz, vyskúšam ťa teda veselím
a hľa, aj toto je márnosť.
2:2 Povedal som o smiechu: Je šialený, a o veselosti: Čo to robí?
2:3 Hľadal som vo svojom srdci odovzdať sa vínu, no spoznávam svoje
srdce s múdrosťou; a držať sa bláznovstva, kým neuvidím, čo bolo
to dobré pre synov človeka, čo majú robiť všetci pod nebom
dni ich života.
2:4 Urobil som na sebe veľké skutky; Postavil som si domy; Vysadil som si vinice:
2:5 Urobil som si záhrady a sady a zasadil som v nich stromy všetkého druhu
ovocia:
2:6 Urobil som si jazierka s vodou, aby som nimi polieval drevo, ktoré prináša
štvrté stromy:
2:7 Zohnal som si sluhov a dievky a v mojom dome sa mi narodili sluhovia. tiež Ja
mal veľké majetky veľkého a malého dobytka nad všetkým, čo bolo v
Jeruzalem predo mnou:
2:8 Nazbieral som si aj striebro a zlato a zvláštny poklad kráľov
a o provinciách: Dal som si spevákov a speváčky a
rozkoše synov človeka, ako hudobné nástroje, a to všetkých
zoraďuje.
2:9 Bol som teda veľký a vzrástol som viac ako všetci, ktorí boli predo mnou
Jeruzalem: aj moja múdrosť zostala so mnou.
2:10 A čokoľvek si moje oči priali, nezatajil som pred nimi, neodoprel som im ani svoje
srdce z akejkoľvek radosti; lebo moje srdce sa radovalo z každej mojej práce, a toto bolo
moja časť všetkej mojej práce.
2:11 Potom som sa pozrel na všetky diela, ktoré vykonali moje ruky, a na
práca, ktorú som sa namáhal vykonať, a hľa, všetko bola márnosť a
trápenie ducha a nebolo žiadneho zisku pod slnkom.
2:12 A obrátil som sa, aby som videl múdrosť, šialenstvo a bláznovstvo, načo
môže to urobiť človek, ktorý príde po kráľovi? aj to, čo bolo
už hotový.
2:13 Potom som videl, že múdrosť prevyšuje bláznovstvo, nakoľko prevyšuje svetlo
tma.
2:14 Oči múdreho sú v jeho hlave; ale blázon chodí vo tme.
a sám som tiež postrehol, že jedna udalosť sa prihodí všetkým.
2:15 Vtedy som si v duchu povedal: Ako sa stane bláznovi, tak sa stane
dokonca aj mne; a prečo som bol potom múdrejší? Potom som si v duchu povedal, že
aj toto je márnosť.
2:16 Lebo na múdrych niet viac pamäti ako na blázna naveky;
vidiac to, čo je teraz v budúcich dňoch, bude všetko zabudnuté. A
ako zomrie múdry muž? ako hlupák.
2:17 Preto som nenávidel život; pretože dielo, ktoré sa robí pod slnkom
je mi žalostné, lebo všetko je márnosť a trápenie ducha.
2:18 Áno, nenávidel som všetku svoju prácu, ktorú som vykonal pod slnkom, pretože ja
nech to nechá na muža, ktorý bude po mne.
2:19 A kto vie, či bude múdrym alebo bláznom? ešte bude
panuj nad všetkou mojou prácou, ktorú som robil a ktorú som mal
ukázal sa ako múdry pod slnkom. Aj toto je márnosť.
2:20 Preto som išiel prinútiť svoje srdce k zúfalstvu zo všetkej námahy
ktoré som vzal pod slnko.
2:21 Lebo je človek, ktorý sa namáha v múdrosti, v poznaní a v vedomí
vlastný kapitál; ale človeku, ktorý na tom nepracoval, to nechá
za jeho porciu. Aj to je márnosť a veľké zlo.
2:22 Lebo čo má človek zo všetkej svojej práce a z trápenia svojho srdca?
kde sa namáhal pod slnkom?
2:23 Lebo všetky jeho dni sú zármutkom a jeho trápením žiaľ; áno, jeho srdce
v noci neodpočíva. Aj toto je márnosť.
2:24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď jedol a pil,
a že by mal prinútiť svoju dušu tešiť sa z dobra v jeho práci. Toto aj ja
videl, že to bolo z ruky Božej.
2:25 Lebo kto môže jesť, alebo kto iný sa sem môže ponáhľať, viac ako ja?
2:26 Lebo človeku, ktorý je v jeho očiach dobrý, dáva Boh múdrosť a poznanie,
a radosť, ale hriešnikovi dáva prácu, aby zbieral a hromadil,
aby dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. To je tiež márnosť a
trápenie ducha.