Kazateľ 2:1 Povedal som si v srdci: Choď teraz, vyskúšam ťa teda veselím a hľa, aj toto je márnosť. 2:2 Povedal som o smiechu: Je šialený, a o veselosti: Čo to robí? 2:3 Hľadal som vo svojom srdci odovzdať sa vínu, no spoznávam svoje srdce s múdrosťou; a držať sa bláznovstva, kým neuvidím, čo bolo to dobré pre synov človeka, čo majú robiť všetci pod nebom dni ich života. 2:4 Urobil som na sebe veľké skutky; Postavil som si domy; Vysadil som si vinice: 2:5 Urobil som si záhrady a sady a zasadil som v nich stromy všetkého druhu ovocia: 2:6 Urobil som si jazierka s vodou, aby som nimi polieval drevo, ktoré prináša štvrté stromy: 2:7 Zohnal som si sluhov a dievky a v mojom dome sa mi narodili sluhovia. tiež Ja mal veľké majetky veľkého a malého dobytka nad všetkým, čo bolo v Jeruzalem predo mnou: 2:8 Nazbieral som si aj striebro a zlato a zvláštny poklad kráľov a o provinciách: Dal som si spevákov a speváčky a rozkoše synov človeka, ako hudobné nástroje, a to všetkých zoraďuje. 2:9 Bol som teda veľký a vzrástol som viac ako všetci, ktorí boli predo mnou Jeruzalem: aj moja múdrosť zostala so mnou. 2:10 A čokoľvek si moje oči priali, nezatajil som pred nimi, neodoprel som im ani svoje srdce z akejkoľvek radosti; lebo moje srdce sa radovalo z každej mojej práce, a toto bolo moja časť všetkej mojej práce. 2:11 Potom som sa pozrel na všetky diela, ktoré vykonali moje ruky, a na práca, ktorú som sa namáhal vykonať, a hľa, všetko bola márnosť a trápenie ducha a nebolo žiadneho zisku pod slnkom. 2:12 A obrátil som sa, aby som videl múdrosť, šialenstvo a bláznovstvo, načo môže to urobiť človek, ktorý príde po kráľovi? aj to, čo bolo už hotový. 2:13 Potom som videl, že múdrosť prevyšuje bláznovstvo, nakoľko prevyšuje svetlo tma. 2:14 Oči múdreho sú v jeho hlave; ale blázon chodí vo tme. a sám som tiež postrehol, že jedna udalosť sa prihodí všetkým. 2:15 Vtedy som si v duchu povedal: Ako sa stane bláznovi, tak sa stane dokonca aj mne; a prečo som bol potom múdrejší? Potom som si v duchu povedal, že aj toto je márnosť. 2:16 Lebo na múdrych niet viac pamäti ako na blázna naveky; vidiac to, čo je teraz v budúcich dňoch, bude všetko zabudnuté. A ako zomrie múdry muž? ako hlupák. 2:17 Preto som nenávidel život; pretože dielo, ktoré sa robí pod slnkom je mi žalostné, lebo všetko je márnosť a trápenie ducha. 2:18 Áno, nenávidel som všetku svoju prácu, ktorú som vykonal pod slnkom, pretože ja nech to nechá na muža, ktorý bude po mne. 2:19 A kto vie, či bude múdrym alebo bláznom? ešte bude panuj nad všetkou mojou prácou, ktorú som robil a ktorú som mal ukázal sa ako múdry pod slnkom. Aj toto je márnosť. 2:20 Preto som išiel prinútiť svoje srdce k zúfalstvu zo všetkej námahy ktoré som vzal pod slnko. 2:21 Lebo je človek, ktorý sa namáha v múdrosti, v poznaní a v vedomí vlastný kapitál; ale človeku, ktorý na tom nepracoval, to nechá za jeho porciu. Aj to je márnosť a veľké zlo. 2:22 Lebo čo má človek zo všetkej svojej práce a z trápenia svojho srdca? kde sa namáhal pod slnkom? 2:23 Lebo všetky jeho dni sú zármutkom a jeho trápením žiaľ; áno, jeho srdce v noci neodpočíva. Aj toto je márnosť. 2:24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď jedol a pil, a že by mal prinútiť svoju dušu tešiť sa z dobra v jeho práci. Toto aj ja videl, že to bolo z ruky Božej. 2:25 Lebo kto môže jesť, alebo kto iný sa sem môže ponáhľať, viac ako ja? 2:26 Lebo človeku, ktorý je v jeho očiach dobrý, dáva Boh múdrosť a poznanie, a radosť, ale hriešnikovi dáva prácu, aby zbieral a hromadil, aby dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. To je tiež márnosť a trápenie ducha.