Daniel
12:1 A v tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktoré stojí
pre deti tvojho ľudu a príde čas súženia,
taká, aká nikdy nebola, odkedy bol národ ešte do tej istej doby: a
v tom čase bude tvoj ľud vyslobodený, každý, kto bude
nájdené napísané v knihe.
12:2 A mnohí z tých, ktorí spia v prachu zeme, sa zobudia, niektorí
k večnému životu a niektorí na hanbu a večné opovrhnutie.
12:3 A tí múdri budú žiariť ako jas oblohy;
a tí, ktorí mnohých obracajú k spravodlivosti ako hviezdy na veky vekov.
12:4 Ale ty, Daniel, zavri slová a zapečať knihu, až po
čas konca: mnohí budú behať sem a tam a poznanie bude
zvýšená.
12:5 Potom som sa ja Daniel pozrel a hľa, stáli tam ďalší dvaja, ten na nich
na tejto strane brehu rieky a na druhej na tej strane
brehu rieky.
12:6 A ktosi povedal mužovi oblečenému v plátne, ktorý bol nad vodami
rieka, Ako dlho bude do konca týchto zázrakov?
12:7 A počul som muža oblečeného v plátne, ktorý bol nad vodami
rieku, keď zdvihol pravú ruku a ľavú ruku k nebu a
prisahať pri tom, ktorý žije naveky, že to bude na čas, na časy,
a pol; a keď sa mu podarí rozptýliť silu
svätý ľud, všetky tieto veci budú dokončené.
12:8 A počul som, ale nerozumel som, potom som povedal, Pane môj, čo bude
koniec týchto vecí?
12:9 On povedal: "Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené."
až do času konca.
12:10 Mnohí budú očistení, vybielení a skúšaní; ale bezbožní budú
robte bezbožne, a nikto z bezbožných nepochopí; ale múdri budú
rozumieť.
12:11 A od chvíle, keď bude odňatá denná obeť, a
ohavnosti, ktorá robí pustinu, bude ich tisícdva
stodeväťdesiat dní.
12:12 Blahoslavený, kto čaká a prichádza k tisíc tristo
päť a tridsať dní.
12:13 Ale ty choď až do konca, lebo si odpočinieš a postav sa
tvoj údel na konci dní.