Daniel 12:1 A v tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktoré stojí pre deti tvojho ľudu a príde čas súženia, taká, aká nikdy nebola, odkedy bol národ ešte do tej istej doby: a v tom čase bude tvoj ľud vyslobodený, každý, kto bude nájdené napísané v knihe. 12:2 A mnohí z tých, ktorí spia v prachu zeme, sa zobudia, niektorí k večnému životu a niektorí na hanbu a večné opovrhnutie. 12:3 A tí múdri budú žiariť ako jas oblohy; a tí, ktorí mnohých obracajú k spravodlivosti ako hviezdy na veky vekov. 12:4 Ale ty, Daniel, zavri slová a zapečať knihu, až po čas konca: mnohí budú behať sem a tam a poznanie bude zvýšená. 12:5 Potom som sa ja Daniel pozrel a hľa, stáli tam ďalší dvaja, ten na nich na tejto strane brehu rieky a na druhej na tej strane brehu rieky. 12:6 A ktosi povedal mužovi oblečenému v plátne, ktorý bol nad vodami rieka, Ako dlho bude do konca týchto zázrakov? 12:7 A počul som muža oblečeného v plátne, ktorý bol nad vodami rieku, keď zdvihol pravú ruku a ľavú ruku k nebu a prisahať pri tom, ktorý žije naveky, že to bude na čas, na časy, a pol; a keď sa mu podarí rozptýliť silu svätý ľud, všetky tieto veci budú dokončené. 12:8 A počul som, ale nerozumel som, potom som povedal, Pane môj, čo bude koniec týchto vecí? 12:9 On povedal: "Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené." až do času konca. 12:10 Mnohí budú očistení, vybielení a skúšaní; ale bezbožní budú robte bezbožne, a nikto z bezbožných nepochopí; ale múdri budú rozumieť. 12:11 A od chvíle, keď bude odňatá denná obeť, a ohavnosti, ktorá robí pustinu, bude ich tisícdva stodeväťdesiat dní. 12:12 Blahoslavený, kto čaká a prichádza k tisíc tristo päť a tridsať dní. 12:13 Ale ty choď až do konca, lebo si odpočinieš a postav sa tvoj údel na konci dní.