Baruch
2:1 Preto Pán napravil svoje slovo, ktoré protirečil
proti nám a proti našim sudcom, ktorí súdili Izrael, a proti našim kráľom,
a proti našim kniežatám a proti mužom Izraela a Judska,
2:2 Priviesť na nás veľké pohromy, aké sa nikdy nestali pod celkom
neba, ako sa stalo v Jeruzaleme podľa toho, čo
boli napísané v zákone Mojžišovom;
2:3 aby človek jedol mäso svojho vlastného syna a mäso svojho vlastného
dcéra.
2:4 Navyše ich vydal, aby boli podriadení všetkým kráľovstvám
ktoré sú okolo nás, aby boli ako výčitka a pustota medzi všetkými
ľud naokolo, kam ich Pán rozptýlil.
2:5 Tak sme boli zvrhnutí a nie povýšení, pretože sme zhrešili
Pána, nášho Boha, a neposlúchli sme jeho hlas.
2:6 Pánovi, nášmu Bohu, patrí spravodlivosť, ale nám a našim
otcovia otvoria hanbu, ako sa dnes ukazuje.
2:7 Prišli na nás všetky tieto rany, ktoré Pán vyhlásil
proti nám
2:8 My sme sa však nemodlili pred Pánom, aby sme každého obrátili
z predstáv jeho zlého srdca.
2:9 Preto Pán bdel nad nami pre zlé, a Pán priniesol
je to na nás, lebo Pán je spravodlivý vo všetkých svojich dielach, ktoré má
prikázal nám.
2:10 My sme však nepočúvali jeho hlas, aby sme chodili podľa prikázaní
Pána, ktorý nám predložil.
2:11 A teraz, Pane, Bože Izraela, ktorý si vyviedol svoj ľud zo sveta
Egyptská zem so silnou rukou a vysokým ramenom a so znameniami a s
divy, a s veľkou mocou, a dostal si meno, ako
dnes sa objaví:
2:12 Pane, náš Bože, zhrešili sme, urobili sme bezbožnosť, urobili sme
nespravodlivo vo všetkých tvojich obradoch.
2:13 Nech sa odvráti od nás tvoj hnev, lebo nás medzi pohanmi zostalo niekoľko,
kde si nás rozptýlil.
2:14 Vypočuj, Pane, naše prosby a naše prosby a vysloboď nás za svoje
pre seba a daj nám milosť pred očami tých, ktorí nás viedli
preč:
2:15 aby celá zem poznala, že ty si Pán, náš Boh, pretože
Izrael a jeho potomstvo sa volá tvojím menom.
2:16 Pane, zhliadni zo svojho svätého domu a zváž nás, pokloň sa!
ucho, Pane, vyslyš nás.
2:17 Otvor svoje oči a pozri; pre mŕtvych, ktorí sú v hroboch, ktorých
duše sú vzaté z ich tiel, nedá ani Pánovi
chvála ani spravodlivosť:
2:18 Ale duša, ktorá je veľmi utrápená, ktorá sa skláňa a slabne, a
oči, ktoré zlyhávajú, a hladná duša ťa budú chváliť a
spravodlivosť, Pane.
2:19 Preto nerobme pred tebou, Pane, svoju pokornú prosbu
Bože, za spravodlivosť našich otcov a našich kráľov.
2:20 Lebo si na nás zoslal svoj hnev a rozhorčenie, ako si to urobil.
hovorili tvoji služobníci proroci a hovorili:
2:21 Takto hovorí Pán: Skloňte svoje plecia, aby ste slúžili kráľovi
Babylon: tak zostanete v krajine, ktorú som dal vašim otcom.
2:22 Ale ak nebudete počuť hlas Hospodinov, aby ste slúžili kráľovi
Babylon,
2:23 Spôsobím, že prestanú byť mestá Júdske i zvonku
Jeruzalem, hlas veselosti a hlas radosti, hlas
ženích a hlas nevesty, a bude celá zem
pusto obyvateľov.
2:24 Ale nechceli sme poslúchnuť tvoj hlas, aby sme slúžili babylonskému kráľovi.
preto si napravil slová, ktoré si hovoril svojimi
služobníkov prorokov, totiž že kosti našich kráľov, a
kosti našich otcov by mali byť odstránené z ich miesta.
2:25 A hľa, sú vyvrhnutí do dennej horúčavy a do mrazu
noci a zomreli vo veľkých biedach hladom, mečom a mečom
mor.
2:26 A dom, ktorý sa volá tvojím menom, si spustošil tak, ako je
byť videný dnes pre bezbožnosť domu Izraela a
dom Júdov.
2:27 Pane, náš Bože, ty si s nami naložil po všetkej svojej dobrote a
podľa všetkého tvojho veľkého milosrdenstva,
2:28 Ako si hovoril prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša v deň, keď si prikázal
aby napísal zákon pred synmi Izraelovými a povedal:
2:29 Ak nebudete počuť môj hlas, istotne bude tento veľmi veľký zástup
sa zmenil na malý počet medzi národmi, kde ich rozptýlim.
2:30 Vedel som, že ma nepočujú, lebo je to tvrdá šija
ľudia, ale v krajine svojich zajatí budú pamätať
sami.
2:31 a spoznajú, že ja som Pán, ich Boh, lebo im dám
srdce a uši na počúvanie:
2:32 A budú ma chváliť v krajine svojho zajatia a budú premýšľať
moje meno,
2:33 A vráťte sa od ich stuhnutej šije a od ich zlých skutkov, lebo oni
budú pamätať na cestu svojich otcov, ktorí hrešili pred Hospodinom.
2:34 A opäť ich privediem do krajiny, ktorú som sľúbil prísahou
svojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, a budú pánmi
z toho: a rozmnožím ich, a neubúdajú.
2:35 A uzavriem s nimi večnú zmluvu, že budem ich Bohom, a
budú mojím ľudom a nebudem viac hnať svoj ľud Izrael
z krajiny, ktorú som im dal.