Baruch 2:1 Preto Pán napravil svoje slovo, ktoré protirečil proti nám a proti našim sudcom, ktorí súdili Izrael, a proti našim kráľom, a proti našim kniežatám a proti mužom Izraela a Judska, 2:2 Priviesť na nás veľké pohromy, aké sa nikdy nestali pod celkom neba, ako sa stalo v Jeruzaleme podľa toho, čo boli napísané v zákone Mojžišovom; 2:3 aby človek jedol mäso svojho vlastného syna a mäso svojho vlastného dcéra. 2:4 Navyše ich vydal, aby boli podriadení všetkým kráľovstvám ktoré sú okolo nás, aby boli ako výčitka a pustota medzi všetkými ľud naokolo, kam ich Pán rozptýlil. 2:5 Tak sme boli zvrhnutí a nie povýšení, pretože sme zhrešili Pána, nášho Boha, a neposlúchli sme jeho hlas. 2:6 Pánovi, nášmu Bohu, patrí spravodlivosť, ale nám a našim otcovia otvoria hanbu, ako sa dnes ukazuje. 2:7 Prišli na nás všetky tieto rany, ktoré Pán vyhlásil proti nám 2:8 My sme sa však nemodlili pred Pánom, aby sme každého obrátili z predstáv jeho zlého srdca. 2:9 Preto Pán bdel nad nami pre zlé, a Pán priniesol je to na nás, lebo Pán je spravodlivý vo všetkých svojich dielach, ktoré má prikázal nám. 2:10 My sme však nepočúvali jeho hlas, aby sme chodili podľa prikázaní Pána, ktorý nám predložil. 2:11 A teraz, Pane, Bože Izraela, ktorý si vyviedol svoj ľud zo sveta Egyptská zem so silnou rukou a vysokým ramenom a so znameniami a s divy, a s veľkou mocou, a dostal si meno, ako dnes sa objaví: 2:12 Pane, náš Bože, zhrešili sme, urobili sme bezbožnosť, urobili sme nespravodlivo vo všetkých tvojich obradoch. 2:13 Nech sa odvráti od nás tvoj hnev, lebo nás medzi pohanmi zostalo niekoľko, kde si nás rozptýlil. 2:14 Vypočuj, Pane, naše prosby a naše prosby a vysloboď nás za svoje pre seba a daj nám milosť pred očami tých, ktorí nás viedli preč: 2:15 aby celá zem poznala, že ty si Pán, náš Boh, pretože Izrael a jeho potomstvo sa volá tvojím menom. 2:16 Pane, zhliadni zo svojho svätého domu a zváž nás, pokloň sa! ucho, Pane, vyslyš nás. 2:17 Otvor svoje oči a pozri; pre mŕtvych, ktorí sú v hroboch, ktorých duše sú vzaté z ich tiel, nedá ani Pánovi chvála ani spravodlivosť: 2:18 Ale duša, ktorá je veľmi utrápená, ktorá sa skláňa a slabne, a oči, ktoré zlyhávajú, a hladná duša ťa budú chváliť a spravodlivosť, Pane. 2:19 Preto nerobme pred tebou, Pane, svoju pokornú prosbu Bože, za spravodlivosť našich otcov a našich kráľov. 2:20 Lebo si na nás zoslal svoj hnev a rozhorčenie, ako si to urobil. hovorili tvoji služobníci proroci a hovorili: 2:21 Takto hovorí Pán: Skloňte svoje plecia, aby ste slúžili kráľovi Babylon: tak zostanete v krajine, ktorú som dal vašim otcom. 2:22 Ale ak nebudete počuť hlas Hospodinov, aby ste slúžili kráľovi Babylon, 2:23 Spôsobím, že prestanú byť mestá Júdske i zvonku Jeruzalem, hlas veselosti a hlas radosti, hlas ženích a hlas nevesty, a bude celá zem pusto obyvateľov. 2:24 Ale nechceli sme poslúchnuť tvoj hlas, aby sme slúžili babylonskému kráľovi. preto si napravil slová, ktoré si hovoril svojimi služobníkov prorokov, totiž že kosti našich kráľov, a kosti našich otcov by mali byť odstránené z ich miesta. 2:25 A hľa, sú vyvrhnutí do dennej horúčavy a do mrazu noci a zomreli vo veľkých biedach hladom, mečom a mečom mor. 2:26 A dom, ktorý sa volá tvojím menom, si spustošil tak, ako je byť videný dnes pre bezbožnosť domu Izraela a dom Júdov. 2:27 Pane, náš Bože, ty si s nami naložil po všetkej svojej dobrote a podľa všetkého tvojho veľkého milosrdenstva, 2:28 Ako si hovoril prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša v deň, keď si prikázal aby napísal zákon pred synmi Izraelovými a povedal: 2:29 Ak nebudete počuť môj hlas, istotne bude tento veľmi veľký zástup sa zmenil na malý počet medzi národmi, kde ich rozptýlim. 2:30 Vedel som, že ma nepočujú, lebo je to tvrdá šija ľudia, ale v krajine svojich zajatí budú pamätať sami. 2:31 a spoznajú, že ja som Pán, ich Boh, lebo im dám srdce a uši na počúvanie: 2:32 A budú ma chváliť v krajine svojho zajatia a budú premýšľať moje meno, 2:33 A vráťte sa od ich stuhnutej šije a od ich zlých skutkov, lebo oni budú pamätať na cestu svojich otcov, ktorí hrešili pred Hospodinom. 2:34 A opäť ich privediem do krajiny, ktorú som sľúbil prísahou svojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, a budú pánmi z toho: a rozmnožím ich, a neubúdajú. 2:35 A uzavriem s nimi večnú zmluvu, že budem ich Bohom, a budú mojím ľudom a nebudem viac hnať svoj ľud Izrael z krajiny, ktorú som im dal.