2 Korinťanom
7:1 Majúc teda tieto zasľúbenia, milovaní, očisťujme sa
od všetkej nečistoty tela a ducha, zdokonaľujeme sa
svätosť v bázni Božej.
7:2 Prijmi nás; nikomu sme neublížili, nikomu sme nepokazili, áno
nepodviedol žiadneho muža.
7:3 Toto nehovorím, aby som vás odsúdil, lebo som už povedal, že ste tam
aby naše srdcia zomreli a žili s tebou.
7:4 Veľká je moja smelosť reči voči vám, veľká je moja chvála voči vám.
Som naplnený útechou, veľmi sa radujem v každom našom súžení.
7:5 Lebo keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo odpočinok, iba my
boli znepokojení zo všetkých strán; vonku boli boje, vnútri boli strachy.
7:6 Avšak Boh, ktorý potešuje zvrhnutých, potešil nás
príchodom Titusa;
7:7 A nielen svojím príchodom, ale útechou, ktorou bol
utešený v tebe, keď nám povedal tvoju úprimnú túžbu, tvoj smútok,
tvoja vrúcna myseľ ku mne; takže som sa tešil tým viac.
7:8 Lebo hoci som ťa listom oľutoval, neľutujem sa, hoci som to urobil
čiňte pokánie, lebo vidím, že vás ten istý list zarmútil
bolo to len na sezónu.
7:9 Teraz sa radujem nie z toho, že ste sa ľutovali, ale že ste sa zarmútili
pokánie, lebo ste sa zľutovali podľa zbožného spôsobu, aby ste mohli
neprijmite od nás škodu v ničom.
7:10 Lebo zbožný zármutok spôsobuje pokánie k spaseniu, z ktorého sa nerobí pokánie.
ale smútok sveta spôsobuje smrť.
7:11 Lebo hľa, to isté, čo ste sa zarmútili nad zbožným spôsobom,
akú opatrnosť to vo vás urobilo, áno, akú očistu vo vás samých,
áno, aké rozhorčenie, áno, aký strach, áno, aká vehementná túžba, áno,
aká horlivosť, áno, aká pomsta! Vo všetkom ste sa osvedčili
aby bolo v tejto veci jasno.
7:12 Preto, hoci som vám napísal, neurobil som to pre jeho príčinu, ktorá mala
urobil zle, ani pre jeho vec, ktorá utrpela zle, ale o našu starostlivosť
lebo by ste sa mohli ukázať pred Bohom.
7:13 Preto sme boli potešení v tvojej úteche, áno, a nadmieru
väčšmi sme sa radovali z radosti Títovej, pretože jeho duch bol občerstvený
vy všetci.
7:14 Lebo ak som sa mu niečím vami pochválil, nehanbím sa; ale ako
všetko sme vám hovorili v pravde, tak aj naša chvála, ktorú som urobil
pred Títom sa našla pravda.
7:15 A jeho vnútorná náklonnosť je hojnejšia k vám, kým on
pamätá na poslušnosť vás všetkých, ako so strachom a chvením
prijal ho.
7:16 Preto sa radujem, že vám vo všetkom dôverujem.