2 Korinťanom 7:1 Majúc teda tieto zasľúbenia, milovaní, očisťujme sa od všetkej nečistoty tela a ducha, zdokonaľujeme sa svätosť v bázni Božej. 7:2 Prijmi nás; nikomu sme neublížili, nikomu sme nepokazili, áno nepodviedol žiadneho muža. 7:3 Toto nehovorím, aby som vás odsúdil, lebo som už povedal, že ste tam aby naše srdcia zomreli a žili s tebou. 7:4 Veľká je moja smelosť reči voči vám, veľká je moja chvála voči vám. Som naplnený útechou, veľmi sa radujem v každom našom súžení. 7:5 Lebo keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo odpočinok, iba my boli znepokojení zo všetkých strán; vonku boli boje, vnútri boli strachy. 7:6 Avšak Boh, ktorý potešuje zvrhnutých, potešil nás príchodom Titusa; 7:7 A nielen svojím príchodom, ale útechou, ktorou bol utešený v tebe, keď nám povedal tvoju úprimnú túžbu, tvoj smútok, tvoja vrúcna myseľ ku mne; takže som sa tešil tým viac. 7:8 Lebo hoci som ťa listom oľutoval, neľutujem sa, hoci som to urobil čiňte pokánie, lebo vidím, že vás ten istý list zarmútil bolo to len na sezónu. 7:9 Teraz sa radujem nie z toho, že ste sa ľutovali, ale že ste sa zarmútili pokánie, lebo ste sa zľutovali podľa zbožného spôsobu, aby ste mohli neprijmite od nás škodu v ničom. 7:10 Lebo zbožný zármutok spôsobuje pokánie k spaseniu, z ktorého sa nerobí pokánie. ale smútok sveta spôsobuje smrť. 7:11 Lebo hľa, to isté, čo ste sa zarmútili nad zbožným spôsobom, akú opatrnosť to vo vás urobilo, áno, akú očistu vo vás samých, áno, aké rozhorčenie, áno, aký strach, áno, aká vehementná túžba, áno, aká horlivosť, áno, aká pomsta! Vo všetkom ste sa osvedčili aby bolo v tejto veci jasno. 7:12 Preto, hoci som vám napísal, neurobil som to pre jeho príčinu, ktorá mala urobil zle, ani pre jeho vec, ktorá utrpela zle, ale o našu starostlivosť lebo by ste sa mohli ukázať pred Bohom. 7:13 Preto sme boli potešení v tvojej úteche, áno, a nadmieru väčšmi sme sa radovali z radosti Títovej, pretože jeho duch bol občerstvený vy všetci. 7:14 Lebo ak som sa mu niečím vami pochválil, nehanbím sa; ale ako všetko sme vám hovorili v pravde, tak aj naša chvála, ktorú som urobil pred Títom sa našla pravda. 7:15 A jeho vnútorná náklonnosť je hojnejšia k vám, kým on pamätá na poslušnosť vás všetkých, ako so strachom a chvením prijal ho. 7:16 Preto sa radujem, že vám vo všetkom dôverujem.