2 Korinťanom
2:1 Ale rozhodol som sa v sebe, že už k vám neprídem
ťažkosť.
2:2 Lebo ak ťa ľutujem, kto ma teší, ak nie
to isté, čo ma mrzí?
2:3 To isté som napísal aj vám, aby som, keď prídem, nemal zármutok
od tých, z ktorých sa mám radovať; mať dôveru vo vás všetkých, že
moja radosť je radosťou vás všetkých.
2:4 Lebo z veľkého súženia a úzkosti srdca som vám písal
veľa sĺz; nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste vedeli
lásku, ktorú k vám hojnejšie mám.
2:5 Ale ak niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale čiastočne
Možno vás všetkých nepredražím.
2:6 Takémuto mužovi stačí tento trest, ktorý bol uvalený
veľa.
2:7 Aby ste mu naopak radšej odpustili a potešili ho,
aby snáď taký nebol pohltený prílišným žiaľom.
2:8 Preto vás prosím, aby ste potvrdili svoju lásku k nemu.
2:9 Lebo aj preto som písal, aby som poznal tvoj dôkaz,
či budete vo všetkom poslušní.
2:10 Komu vy odpustíte, aj ja odpustím, lebo ak som niečo odpustil
vec, komu som to odpustil, pre tvoje dobro som to odpustil v osobe
Krista;
2:11 Aby z nás Satan nezískal výhodu, lebo my nie sme ignoranti jeho
zariadení.
2:12 Ďalej, keď som prišiel do Troady kázať Kristovo evanjelium a dvere
bolo mi otvorené od Pána,
2:13 Nemal som pokoja v duchu, lebo som nenašiel svojho brata Títa, ale
rozlúčil som sa s nimi a odišiel som odtiaľ do Macedónska.
2:14 Teraz buď vďaka Bohu, ktorý nás vždy privádza k víťazstvu v Kristovi,
a na každom mieste nám prejavuje vôňu svojho poznania.
2:15 Sme totiž Bohu príjemnou vôňou Krista v tých, ktorí sú spasení,
a v tých, ktorí zahynú:
2:16 Tomu sme vôňou smrti až na smrť; a tomu druhému
chuť života do života. A kto na tieto veci stačí?
2:17 Lebo nás nie je toľko, čo kazíme slovo Božie, ale ako od
úprimnosť, ale ako o Bohu, pred Bohom hovoríme v Kristovi.