2 Korinťanom 2:1 Ale rozhodol som sa v sebe, že už k vám neprídem ťažkosť. 2:2 Lebo ak ťa ľutujem, kto ma teší, ak nie to isté, čo ma mrzí? 2:3 To isté som napísal aj vám, aby som, keď prídem, nemal zármutok od tých, z ktorých sa mám radovať; mať dôveru vo vás všetkých, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 2:4 Lebo z veľkého súženia a úzkosti srdca som vám písal veľa sĺz; nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste vedeli lásku, ktorú k vám hojnejšie mám. 2:5 Ale ak niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale čiastočne Možno vás všetkých nepredražím. 2:6 Takémuto mužovi stačí tento trest, ktorý bol uvalený veľa. 2:7 Aby ste mu naopak radšej odpustili a potešili ho, aby snáď taký nebol pohltený prílišným žiaľom. 2:8 Preto vás prosím, aby ste potvrdili svoju lásku k nemu. 2:9 Lebo aj preto som písal, aby som poznal tvoj dôkaz, či budete vo všetkom poslušní. 2:10 Komu vy odpustíte, aj ja odpustím, lebo ak som niečo odpustil vec, komu som to odpustil, pre tvoje dobro som to odpustil v osobe Krista; 2:11 Aby z nás Satan nezískal výhodu, lebo my nie sme ignoranti jeho zariadení. 2:12 Ďalej, keď som prišiel do Troady kázať Kristovo evanjelium a dvere bolo mi otvorené od Pána, 2:13 Nemal som pokoja v duchu, lebo som nenašiel svojho brata Títa, ale rozlúčil som sa s nimi a odišiel som odtiaľ do Macedónska. 2:14 Teraz buď vďaka Bohu, ktorý nás vždy privádza k víťazstvu v Kristovi, a na každom mieste nám prejavuje vôňu svojho poznania. 2:15 Sme totiž Bohu príjemnou vôňou Krista v tých, ktorí sú spasení, a v tých, ktorí zahynú: 2:16 Tomu sme vôňou smrti až na smrť; a tomu druhému chuť života do života. A kto na tieto veci stačí? 2:17 Lebo nás nie je toľko, čo kazíme slovo Božie, ale ako od úprimnosť, ale ako o Bohu, pred Bohom hovoríme v Kristovi.