2 Kroniky
6:1 Šalamún povedal: "Hospodin povedal, že bude bývať v háji."
tma.
6:2 Ale ja som ti postavil dom na bývanie a miesto pre teba
obydlie na veky.
6:3 Kráľ obrátil svoju tvár a požehnal celé zhromaždenie
Izrael a celé zhromaždenie Izraela stálo.
6:4 On povedal: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý má svoje ruky."
splnil to, čo hovoril ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď povedal:
6:5 Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny, I
nevybral si žiadne mesto medzi všetkými kmeňmi Izraela, aby si v ňom postavil dom, že
môže tam byť moje meno; ani som si nevyvolil nikoho za panovníka nad mojím
ľudia Izrael:
6:6 Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam bolo moje meno; a mám
vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.
6:7 Teraz bolo v srdci Dávida, môjho otca, postaviť dom
meno Hospodina, Boha Izraela.
6:8 Ale Hospodin povedal môjmu otcovi Dávidovi: "Nakoľko to bolo v tvojom srdci."
postaviť môjmu menu dom, dobre si urobil, že bol v tvojom
Srdce:
6:9 Ale dom nepostavíš; ale tvoj syn, ktorý bude
vyjdi zo svojich bedier, postaví dom môjmu menu.
6:10 Hospodin teda splnil svoje slovo, ktoré hovoril, lebo ja som
vstal v miestnosti môjho otca Dávida a posadil som sa na trón
Izrael, ako prisľúbil Hospodin, a postavil dom pre meno
PÁN, Boh Izraela.
6:11 Vložil som do nej truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, že
urobil so synmi Izraela.
6:12 A postavil sa pred oltár Hospodinov pred všetkými
izraelské zhromaždenie a vystrie ruky:
6:13 Lebo Šalamún urobil medené lešenie päť lakťov dlhé a päť
lakte široký a tri lakte vysoký a postavil ho doprostred
a postavil sa naň a kľakol si na kolená pred všetkými
izraelského zboru a vystieral ruky k nebu,
6:14 a povedal: Pane, Bože Izraela, v nebi niet takého Boha ako ty,
ani v zemi; ktorý zachováva smluvu a preukazuje milosrdenstvo tvojmu
služobníci, ktorí chodia pred tebou celým srdcom:
6:15 Ty, ktorý si zachoval u svojho služobníka Dávida, môjho otca, to, čo si zachoval
sľúbil mu to; a hovoril si svojimi ústami a splnil si to
tvojou rukou, ako je to dnes.
6:16 Preto teraz, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj môjho služobníka Dávida!
otče to, čo si mu sľúbil, povediac: Nezlyhá
si muž v mojich očiach, aby si sedel na tróne Izraela; predsa tak, že tvoj
deti dbajte na svoju cestu, aby ste chodili v mojom zákone, ako ste chodili vy
predo mnou.
6:17 Teraz teda, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí tvoje slovo, ktoré si ty
hovoril si so svojím služobníkom Dávidom.
6:18 Ale bude Boh skutočne prebývať s ľuďmi na zemi? hľa, nebo
a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť; o čo menej tento dom
ktoré som postavil!
6:19 Všímaj si teda modlitbu svojho služobníka a jeho
úpenlivú prosbu, Hospodine, môj Bože, aby si vypočul volanie a modlitbu
ktoré sa tvoj služobník modlí pred tebou:
6:20 aby tvoje oči boli otvorené na tento dom dňom i nocou, na
miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno; do
poslúchni modlitbu, ktorú sa tvoj služobník modlí na tomto mieste.
6:21 Poslúchaj teda prosby svojho služobníka a svojho
ľud Izrael, ktorý urobia na tomto mieste: počuj!
tvoj príbytok z neba; a keď počuješ, odpusť.
6:22 Ak niekto zhreší proti svojmu blížnemu a bude naňho zložená prísaha
on prisahá a prísaha príde pred tvoj oltár v tomto dome;
6:23 Potom počuj z neba a konaj a súď svojich služobníkov odplatou
bezbožný odplatením svojej cesty na vlastnú hlavu; a zdôvodňovaním
spravodlivého, dávajúc mu podľa jeho spravodlivosti.
6:24 A ak bude tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, pretože
zhrešili proti tebe; a vráti sa a vyzná tvoje meno,
a modli sa a modli sa pred tebou v tomto dome;
6:25 Potom počuj z nebies a odpusť svojmu ľudu hriech
Izraela a priveď ich späť do zeme, ktorú si im dal a
svojim otcom.
6:26 Keď sa nebo zatvoria a neprší, lebo majú
zhrešil proti tebe; ak sa však budú modliť k tomuto miestu a vyznávať tvoje
pomenuj a odvráť sa od ich hriechu, keď ich budeš sužovať;
6:27 Potom vypočuj z neba a odpusť hriech svojim služobníkom i svojim
tvoj ľud Izrael, keď si ich naučil dobrej ceste, na ktorej sú
mal by chodiť; a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojej
ľudí o dedičstvo.
6:28 Ak bude v krajine nedostatok, ak bude mor, ak bude
otryskávanie alebo pleseň, kobylky alebo húsenice; ak ich nepriatelia obliehajú
ich v mestách ich zeme; akúkoľvek bolesť alebo akúkoľvek chorobu
bude tam:
6:29 Aká modlitba alebo prosba sa teda bude modliť od kohokoľvek?
alebo celého tvojho ľudu Izraela, keď každý pozná svoju bolesť a
svoj vlastný zármutok a rozprestrie svoje ruky v tomto dome:
6:30 Potom vypočuj z neba svoj príbytok, odpusť a odplať
každému podľa všetkých jeho ciest, ktorých srdce poznáš;
(lebo ty poznáš len srdcia detí ľudských:)
6:31 aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách, kým budú žiť
zem, ktorú si dal našim otcom.
6:32 Navyše o cudzincovi, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, ale
prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje veľké meno a tvoju moc
ruku a tvoje vystreté rameno; ak prídu a budú sa modliť v tomto dome;
6:33 Potom počuj z neba, zo svojho príbytku a konaj
podľa všetkého, čo k tebe cudzinec volá; že všetci ľudia
zeme nech pozná tvoje meno a bude sa ťa báť ako tvoj ľud
Izrael, a nech vieš, že tento dom, ktorý som postavil, sa volá tvoj
názov.
6:34 Ak tvoj ľud vytiahne do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou si ty
pošleš ich a budú sa k tebe modliť smerom k tomuto mestu, ktoré si ty
vyvolil si a dom, ktorý som postavil tvojmu menu;
6:35 Potom vypočuj z neba ich modlitbu a ich prosbu, a
zachovať ich príčinu.
6:36 Ak zhrešia proti tebe (lebo niet človeka, ktorý by nehrešil) a
hneváš sa na nich a vydaj ich pred ich nepriateľmi a
odvádzajú ich zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny;
6:37 Ak si však myslia, že sú v krajine, do ktorej sú unesení
v zajatí a otoč sa a modli sa k tebe v krajine ich zajatia,
hovoriac: Zhrešili sme, urobili sme zle a urobili sme bezbožne;
6:38 Ak sa k tebe vrátia celým srdcom a celou dušou v sebe
krajinu ich zajatia, kam ich zajali,
a modli sa smerom k ich krajine, ktorú si dal ich otcom, a
do mesta, ktoré si si vyvolil, a do domu, ktorý som ja
postavil pre tvoje meno:
6:39 Potom počuj z nebies, zo svojho príbytku, ich
modlitbu a ich prosby a zachovať ich vec a odpustiť
tvoj ľud, ktorý zhrešil proti tebe.
6:40 Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši
venujte pozornosť modlitbe, ktorá sa koná na tomto mieste.
6:41 Teraz teda vstaň, Hospodine, Bože, na miesto svojho odpočinku, ty i
archa tvojej sily, nech sa oblečú tvoji kňazi, Hospodine, Bože
spasenie a tvoji svätí nech sa radujú v dobrote.
6:42 Hospodine, Bože, neodvracaj tvár svojho pomazaného, pamätaj na to
milosrdenstvo tvojho služobníka Dávida.