2 Kroniky 6:1 Šalamún povedal: "Hospodin povedal, že bude bývať v háji." tma. 6:2 Ale ja som ti postavil dom na bývanie a miesto pre teba obydlie na veky. 6:3 Kráľ obrátil svoju tvár a požehnal celé zhromaždenie Izrael a celé zhromaždenie Izraela stálo. 6:4 On povedal: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý má svoje ruky." splnil to, čo hovoril ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď povedal: 6:5 Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny, I nevybral si žiadne mesto medzi všetkými kmeňmi Izraela, aby si v ňom postavil dom, že môže tam byť moje meno; ani som si nevyvolil nikoho za panovníka nad mojím ľudia Izrael: 6:6 Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam bolo moje meno; a mám vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom. 6:7 Teraz bolo v srdci Dávida, môjho otca, postaviť dom meno Hospodina, Boha Izraela. 6:8 Ale Hospodin povedal môjmu otcovi Dávidovi: "Nakoľko to bolo v tvojom srdci." postaviť môjmu menu dom, dobre si urobil, že bol v tvojom Srdce: 6:9 Ale dom nepostavíš; ale tvoj syn, ktorý bude vyjdi zo svojich bedier, postaví dom môjmu menu. 6:10 Hospodin teda splnil svoje slovo, ktoré hovoril, lebo ja som vstal v miestnosti môjho otca Dávida a posadil som sa na trón Izrael, ako prisľúbil Hospodin, a postavil dom pre meno PÁN, Boh Izraela. 6:11 Vložil som do nej truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, že urobil so synmi Izraela. 6:12 A postavil sa pred oltár Hospodinov pred všetkými izraelské zhromaždenie a vystrie ruky: 6:13 Lebo Šalamún urobil medené lešenie päť lakťov dlhé a päť lakte široký a tri lakte vysoký a postavil ho doprostred a postavil sa naň a kľakol si na kolená pred všetkými izraelského zboru a vystieral ruky k nebu, 6:14 a povedal: Pane, Bože Izraela, v nebi niet takého Boha ako ty, ani v zemi; ktorý zachováva smluvu a preukazuje milosrdenstvo tvojmu služobníci, ktorí chodia pred tebou celým srdcom: 6:15 Ty, ktorý si zachoval u svojho služobníka Dávida, môjho otca, to, čo si zachoval sľúbil mu to; a hovoril si svojimi ústami a splnil si to tvojou rukou, ako je to dnes. 6:16 Preto teraz, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj môjho služobníka Dávida! otče to, čo si mu sľúbil, povediac: Nezlyhá si muž v mojich očiach, aby si sedel na tróne Izraela; predsa tak, že tvoj deti dbajte na svoju cestu, aby ste chodili v mojom zákone, ako ste chodili vy predo mnou. 6:17 Teraz teda, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí tvoje slovo, ktoré si ty hovoril si so svojím služobníkom Dávidom. 6:18 Ale bude Boh skutočne prebývať s ľuďmi na zemi? hľa, nebo a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť; o čo menej tento dom ktoré som postavil! 6:19 Všímaj si teda modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivú prosbu, Hospodine, môj Bože, aby si vypočul volanie a modlitbu ktoré sa tvoj služobník modlí pred tebou: 6:20 aby tvoje oči boli otvorené na tento dom dňom i nocou, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno; do poslúchni modlitbu, ktorú sa tvoj služobník modlí na tomto mieste. 6:21 Poslúchaj teda prosby svojho služobníka a svojho ľud Izrael, ktorý urobia na tomto mieste: počuj! tvoj príbytok z neba; a keď počuješ, odpusť. 6:22 Ak niekto zhreší proti svojmu blížnemu a bude naňho zložená prísaha on prisahá a prísaha príde pred tvoj oltár v tomto dome; 6:23 Potom počuj z neba a konaj a súď svojich služobníkov odplatou bezbožný odplatením svojej cesty na vlastnú hlavu; a zdôvodňovaním spravodlivého, dávajúc mu podľa jeho spravodlivosti. 6:24 A ak bude tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, pretože zhrešili proti tebe; a vráti sa a vyzná tvoje meno, a modli sa a modli sa pred tebou v tomto dome; 6:25 Potom počuj z nebies a odpusť svojmu ľudu hriech Izraela a priveď ich späť do zeme, ktorú si im dal a svojim otcom. 6:26 Keď sa nebo zatvoria a neprší, lebo majú zhrešil proti tebe; ak sa však budú modliť k tomuto miestu a vyznávať tvoje pomenuj a odvráť sa od ich hriechu, keď ich budeš sužovať; 6:27 Potom vypočuj z neba a odpusť hriech svojim služobníkom i svojim tvoj ľud Izrael, keď si ich naučil dobrej ceste, na ktorej sú mal by chodiť; a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojej ľudí o dedičstvo. 6:28 Ak bude v krajine nedostatok, ak bude mor, ak bude otryskávanie alebo pleseň, kobylky alebo húsenice; ak ich nepriatelia obliehajú ich v mestách ich zeme; akúkoľvek bolesť alebo akúkoľvek chorobu bude tam: 6:29 Aká modlitba alebo prosba sa teda bude modliť od kohokoľvek? alebo celého tvojho ľudu Izraela, keď každý pozná svoju bolesť a svoj vlastný zármutok a rozprestrie svoje ruky v tomto dome: 6:30 Potom vypočuj z neba svoj príbytok, odpusť a odplať každému podľa všetkých jeho ciest, ktorých srdce poznáš; (lebo ty poznáš len srdcia detí ľudských:) 6:31 aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách, kým budú žiť zem, ktorú si dal našim otcom. 6:32 Navyše o cudzincovi, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, ale prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje veľké meno a tvoju moc ruku a tvoje vystreté rameno; ak prídu a budú sa modliť v tomto dome; 6:33 Potom počuj z neba, zo svojho príbytku a konaj podľa všetkého, čo k tebe cudzinec volá; že všetci ľudia zeme nech pozná tvoje meno a bude sa ťa báť ako tvoj ľud Izrael, a nech vieš, že tento dom, ktorý som postavil, sa volá tvoj názov. 6:34 Ak tvoj ľud vytiahne do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou si ty pošleš ich a budú sa k tebe modliť smerom k tomuto mestu, ktoré si ty vyvolil si a dom, ktorý som postavil tvojmu menu; 6:35 Potom vypočuj z neba ich modlitbu a ich prosbu, a zachovať ich príčinu. 6:36 Ak zhrešia proti tebe (lebo niet človeka, ktorý by nehrešil) a hneváš sa na nich a vydaj ich pred ich nepriateľmi a odvádzajú ich zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny; 6:37 Ak si však myslia, že sú v krajine, do ktorej sú unesení v zajatí a otoč sa a modli sa k tebe v krajine ich zajatia, hovoriac: Zhrešili sme, urobili sme zle a urobili sme bezbožne; 6:38 Ak sa k tebe vrátia celým srdcom a celou dušou v sebe krajinu ich zajatia, kam ich zajali, a modli sa smerom k ich krajine, ktorú si dal ich otcom, a do mesta, ktoré si si vyvolil, a do domu, ktorý som ja postavil pre tvoje meno: 6:39 Potom počuj z nebies, zo svojho príbytku, ich modlitbu a ich prosby a zachovať ich vec a odpustiť tvoj ľud, ktorý zhrešil proti tebe. 6:40 Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši venujte pozornosť modlitbe, ktorá sa koná na tomto mieste. 6:41 Teraz teda vstaň, Hospodine, Bože, na miesto svojho odpočinku, ty i archa tvojej sily, nech sa oblečú tvoji kňazi, Hospodine, Bože spasenie a tvoji svätí nech sa radujú v dobrote. 6:42 Hospodine, Bože, neodvracaj tvár svojho pomazaného, pamätaj na to milosrdenstvo tvojho služobníka Dávida.