1 Tesaloničanom 2:1 Sami, bratia, vedzte, že sme k vám vstúpili, že to tak nebolo márne: 2:2 Ale aj potom sme predtým trpeli a boli sme hanební prosili, ako viete, vo Filipách, boli sme smelí v našom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie s mnohými spormi. 2:3 Naše nabádanie nebolo z klamstva, ani nečistoty, ani ľsti. 2:4 Ale ako nám bolo od Boha dovolené vložiť dôveru do evanjelia, aj tak hovoríme; nie ako milí ľudia, ale Boh, ktorý skúša naše srdcia. 2:5 Lebo sme nikdy nepoužili lichotivé slová, ako viete, ani a závoj žiadostivosti; Boh je svedkom: 2:6 Ani od ľudí sme nehľadali slávu, ani od vás, ani od iných, keď sme mohli byť zaťažení ako Kristovi apoštoli. 2:7 Ale my sme boli medzi vami mierni, ako chovateľka opatruje svoje deti. 2:8 Keďže sme od vás s láskou túžili, boli sme ochotní mať vám odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj naše vlastné duše, lebo ste nám boli milí. 2:9 Lebo pamätajte, bratia, na našu námahu a námahu, na prácu v noci a deň, pretože by sme nikomu z vás neboli účtovaní, sme kázali vám evanjelium Božie. 2:10 Vy ste svedkami a aj Boh, akí sme svätí, spravodliví a bezúhonní správali sme sa medzi vami, ktorí veria: 2:11 Ako viete, ako sme každého jedného z vás nabádali, utešovali a prikazovali, ako otec svoje deti, 2:12 Aby ste chodili hodni Boha, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a sláva. 2:13 Za to aj my Bohu bez prestania ďakujeme, lebo keď vy prijali ste slovo Božie, ktoré ste od nás počuli, neprijali ste ho ako slovo ľudské, ale ako je to v pravde, slovo Božie, ktoré skutočne pôsobí aj vo vás veriacich. 2:14 Lebo vy, bratia, ste sa stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré v r Judsko je v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli podobne vašich vlastných krajanov, tak ako majú Židia: 2:15 ktorí zabili Pána Ježiša i svojich vlastných prorokov a mali nás prenasledovali; a nepáčia sa Bohu a odporujú všetkým ľuďom. 2:16 Zakazuje nám hovoriť s pohanmi, aby boli spasení, aby sa naplnili vždy ich hriechy, lebo do krajnosti prišiel na nich hnev. 2:17 Ale my, bratia, keď sme vám boli na krátky čas v prítomnosti vzatí, nie v srdci sa tým hojnejšie usiloval vidieť tvoju tvár s veľkým túžba. 2:18 Preto by sme boli prišli k vám, ja Pavol, raz a znova; ale Satan nám prekážal. 2:19 Lebo čo je naša nádej, radosť alebo koruna plesania? Nie ste tam ani vy prítomnosť nášho Pána Ježiša Krista pri jeho príchode? 2:20 Lebo vy ste naša sláva a radosť.