1 Tesaloničanom
2:1 Sami, bratia, vedzte, že sme k vám vstúpili, že to tak nebolo
márne:
2:2 Ale aj potom sme predtým trpeli a boli sme hanební
prosili, ako viete, vo Filipách, boli sme smelí v našom Bohu hovoriť
vám evanjelium Božie s mnohými spormi.
2:3 Naše nabádanie nebolo z klamstva, ani nečistoty, ani ľsti.
2:4 Ale ako nám bolo od Boha dovolené vložiť dôveru do evanjelia, aj
tak hovoríme; nie ako milí ľudia, ale Boh, ktorý skúša naše srdcia.
2:5 Lebo sme nikdy nepoužili lichotivé slová, ako viete, ani a
závoj žiadostivosti; Boh je svedkom:
2:6 Ani od ľudí sme nehľadali slávu, ani od vás, ani od iných, keď sme
mohli byť zaťažení ako Kristovi apoštoli.
2:7 Ale my sme boli medzi vami mierni, ako chovateľka opatruje svoje deti.
2:8 Keďže sme od vás s láskou túžili, boli sme ochotní mať
vám odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj naše vlastné duše,
lebo ste nám boli milí.
2:9 Lebo pamätajte, bratia, na našu námahu a námahu, na prácu v noci
a deň, pretože by sme nikomu z vás neboli účtovaní, sme kázali
vám evanjelium Božie.
2:10 Vy ste svedkami a aj Boh, akí sme svätí, spravodliví a bezúhonní
správali sme sa medzi vami, ktorí veria:
2:11 Ako viete, ako sme každého jedného z vás nabádali, utešovali a prikazovali,
ako otec svoje deti,
2:12 Aby ste chodili hodni Boha, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva
a sláva.
2:13 Za to aj my Bohu bez prestania ďakujeme, lebo keď vy
prijali ste slovo Božie, ktoré ste od nás počuli, neprijali ste ho ako
slovo ľudské, ale ako je to v pravde, slovo Božie, ktoré skutočne
pôsobí aj vo vás veriacich.
2:14 Lebo vy, bratia, ste sa stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré v r
Judsko je v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli podobne
vašich vlastných krajanov, tak ako majú Židia:
2:15 ktorí zabili Pána Ježiša i svojich vlastných prorokov a mali
nás prenasledovali; a nepáčia sa Bohu a odporujú všetkým ľuďom.
2:16 Zakazuje nám hovoriť s pohanmi, aby boli spasení, aby sa naplnili
vždy ich hriechy, lebo do krajnosti prišiel na nich hnev.
2:17 Ale my, bratia, keď sme vám boli na krátky čas v prítomnosti vzatí, nie
v srdci sa tým hojnejšie usiloval vidieť tvoju tvár s veľkým
túžba.
2:18 Preto by sme boli prišli k vám, ja Pavol, raz a znova; ale
Satan nám prekážal.
2:19 Lebo čo je naša nádej, radosť alebo koruna plesania? Nie ste tam ani vy
prítomnosť nášho Pána Ježiša Krista pri jeho príchode?
2:20 Lebo vy ste naša sláva a radosť.