1 Maccabees
10:1 V stošesťdesiatom roku Alexander, syn Antiochov
menom Epifanes, išiel hore a vzal Ptolemaidu, lebo ľud mal
prijal ho, čím tam kraľoval,
10:2 Keď sa to kráľ Demetrius dopočul, zhromaždil veľa ľudí
veľký hostiteľ a vytiahol proti nemu bojovať.
10:3 Okrem toho Demetrius posielal listy Jonatánovi s láskavými slovami, ako napr
zväčšil ho.
10:4 Lebo povedal: Učiňme najprv mier s ním, prv ako sa k nemu pripojí
Alexander proti nám:
10:5 Inak si spomenie na všetko zlé, čo sme proti nemu vykonali, a
proti jeho bratom a jeho ľudu.
10:6 Preto mu dal moc zhromaždiť vojsko a k
poskytnúť zbrane, aby mu mohol pomôcť v boji: aj to prikázal
rukojemníkov, ktorí boli vo veži, by ho mali vydať.
10:7 Potom prišiel Jonatán do Jeruzalema a prečítal listy v poslucháčoch
všetok ľud a tí, čo boli vo veži:
10:8 Tí, ktorí sa veľmi báli, keď počuli, že mu ich dal kráľ
právomoc zhromaždiť hostiteľa.
10:9 Potom z veže vydali svojich rukojemníkov Jonatánovi a
odovzdal ich rodičom.
10:10 Tak sa Jonatán usadil v Jeruzaleme a začal stavať a
opraviť mesto.
10:11 A prikázal robotníkom postaviť múry a vrch Sion a
asi so štvorcovými kameňmi na opevnenie; a urobili tak.
10:12 Potom cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré mal Bakchides
postavil, utiekol;
10:13 Každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej krajiny.
10:14 Len v Betsure niektorí z tých, ktorí opustili zákon a
prikázania zostali nehybné, lebo to bolo ich útočište.
10:15 Keď kráľ Alexander počul, aké zasľúbenia poslal Demetrius
Jonatán: keď mu bolo povedané aj o bitkách a vznešených skutkoch, ktoré
vykonal on a jeho bratia a bolesti, ktoré znášali,
10:16 Povedal: Nájdeme takého iného muža? teraz ho teda spravíme
náš priateľ a spoločník.
10:17 Na to napísal list a poslal mu ho podľa týchto
slová, reči,
10:18 Kráľ Alexander pozdravuje svojho brata Jonatána:
10:19 Počuli sme o tebe, že si mužom veľkej moci a stretávame sa
buď naším priateľom.
10:20 Preto ťa dnes ustanovujeme za tvojho veľkňaza
národ a byť nazývaný kráľovým priateľom; (a s tým ho poslal
purpurové rúcho a zlatú korunu :) a žiadam, aby si sa zúčastnil našej účasti,
a udržuj s nami priateľstvo.
10:21 A tak v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku na sviatok
zo stánkov si Jonatán obliekol sväté rúcho a zhromaždil sa
sily a poskytli veľa brnenia.
10:22 Keď to Demetrius počul, veľmi sa zľutoval a povedal:
10:23 Čo sme urobili, že nám Alexander zabránil nadviazať priateľstvo?
Židov, aby sa posilnil?
10:24 Aj ja im napíšem slová povzbudenia a sľúbim im
dôstojnosti a dary, aby som mohol mať ich pomoc.
10:25 Poslal k nim teda: Kráľa Demetria k
Židia pozdravujú:
10:26 Dodržiavali ste s nami zmluvy a zostali ste v našom priateľstve,
nepridať sa k našim nepriateľom, počuli sme o tom a sme
rád.
10:27 Preto nám ostaňte verní a bude nám dobre
odplatiť ti za veci, ktoré robíš v náš prospech,
10:28 A dá vám veľa imunity a dá vám odmeny.
10:29 A teraz vás oslobodzujem a pre vás prepúšťam všetkých Židov z
tribúty a od zvykov soli a od korunových daní,
10:30 A z toho, čo mi patrí, aby som dostal za tretiu časť
alebo semeno a polovicu plodov stromov vypustím
dnes, aby neboli vzatí z judskej krajiny,
ani z troch vlád, ktoré sú k nemu pridané z
krajina Samárie a Galiley od tohto dňa až na veky.
10:31 Nech je aj Jeruzalem svätý a slobodný s jeho hranicami, od oboch
desatiny a pocty.
10:32 A čo sa týka veže, ktorá je v Jeruzaleme, vzdávam sa moci nad ňou
a daj to veľkňazovi, aby do nej postavil takých, akých chce
rozhodnúť sa ho ponechať.
10:33 Navyše som slobodne prepustil každého zo Židov, ktorí boli
vyviedol zajatcov z judejskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva,
a ja budem chcieť, aby všetci moji služobníci odvádzali dane aj svojmu dobytku.
10:34 Ďalej chcem, aby všetky sviatky, sabaty a novmesiace,
slávnostné dni a tri dni pred sviatkom a tri dni
po sviatku bude všetka imunita a sloboda pre všetkých Židov v
moja ríša.
10:35 Nikto tiež nebude mať právomoc zasahovať alebo obťažovať kohokoľvek z nich
v akejkoľvek záležitosti.
10:36 Budem ďalej, aby boli zapísaní medzi kráľovské vojská
tridsaťtisíc mužov Židov, ktorým bude daná mzda, ako
patrí všetkým kráľovským silám.
10:37 A niektorí z nich budú umiestnení v kráľovských pevnostiach, z ktorých
aj niektorí budú ustanovení nad záležitosťami kráľovstva, ktoré sú z
dôveruj a chcem, aby ich dozorcovia a vladári boli sami od seba,
a aby žili podľa svojich zákonov, tak ako prikázal kráľ
v krajine Judea.
10:38 A čo sa týka troch vlád, ktoré sú pridané k Judei z r
krajina Samárie, nech sa pripoja k Judei, aby boli
považuje sa za podriadeného, ani zaviazaný poslúchať inú autoritu ako
najvyššieho kňaza.
10:39 Čo sa týka Ptolemaidy a krajiny k nej prislúchajúcej, dávam ju zadarmo
dar do svätyne v Jeruzaleme na nevyhnutné výdavky
svätyňa.
10:40 Okrem toho dávam každý rok pätnásťtisíc šeklov striebra
kráľovské účty z miest prislúchajúcich.
10:41 A všetok prebytok, ktorý dôstojníci nevyplatili ako v minulosti,
odteraz bude vydaný na chrámové diela.
10:42 A okrem toho päťtisíc šeklov striebra, ktoré vzali
z používania chrámu z účtov z roka na rok, aj tých
veci budú prepustené, lebo to patrí kňazom
minister.
10:43 A ktokoľvek bude utekať do chrámu v Jeruzaleme, alebo bude
v rámci tu uvedených slobôd, byť zaviazaný kráľovi alebo za kohokoľvek
ostatné veci, nech sú na slobode a všetko, čo majú v mojom
ríša.
10:44 Aj na stavbu a opravu diel svätyne
výdavky budú uvedené z kráľovských účtov.
10:45 Áno, a na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie
z toho dookola sa vydajú výdavky z kráľovských účtov,
ako aj pri stavbe hradieb v Judei.
10:46 Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, nepovedali im
k nim, ani ich neprijali, lebo si spomenuli na veľké zlo
čo urobil v Izraeli; lebo ich veľmi sužoval.
10:47 Ale s Alexandrom boli spokojní, pretože bol prvý
prosil o skutočný mier s nimi a boli s ním spojenci
vždy.
10:48 Potom zhromaždil kráľ Alexander veľké vojsko a utáboril sa oproti
Demetrius.
10:49 A keď sa dvaja králi spojili do boja, Demetriov zástup utiekol
Alexander ho nasledoval a zvíťazil nad nimi.
10:50 A pokračoval v bitke veľmi bolestivo, až kým slnko nezapadlo, a to
deň bol zabitý Demetrius.
10:51 Potom Alexander poslal veľvyslancov k egyptskému kráľovi Ptolemai s a
správa v tomto zmysle:
10:52 Nakoľko som sa vrátil do svojej ríše a zasadol som na svoj trón.
predkov a získali nadvládu a zvrhli Demetria a
obnovil našu krajinu;
10:53 Lebo keď som sa s ním zapojil do boja, bol on aj jeho vojsko
nami zneistení, aby sme sedeli na tróne jeho kráľovstva:
10:54 Teraz teda urobme spolu ligu priateľstva a daj mi teraz
tvoju dcéru za manželku a budem ti zaťom a dám obe
tebe a jej podľa tvojej dôstojnosti.
10:55 Kráľ Ptolemee odpovedal: "Šťastný deň, v ktorom!"
vrátil si sa do zeme svojich otcov a posadil si sa na trón
ich kráľovstva.
10:56 A teraz ti urobím, ako si napísal
Ptolemais, aby sme sa videli; lebo ožením svoju dcéru
teba podľa tvojho želania.
10:57 Ptolemee teda vyšiel so svojou dcérou Kleopatrou z Egypta a oni prišli
do Ptolemaidy v stoosemdesiatom druhom roku:
10:58 Keď sa s ním stretol kráľ Alexander, dal mu svoju dcéru
Kleopatra, a oslávila svoje manželstvo v Ptolemaide s veľkou slávou, as
spôsob kráľov je.
10:59 Kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel
stretnúť ho.
10:60 ktorý potom čestne odišiel do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi,
a dal im a ich priateľom striebro a zlato a mnoho darov a
našli priazeň v ich očiach.
10:61 V tom čase niektorí moroví spoluobčania z Izraela, muži zlého života,
zhromaždili sa proti nemu, aby ho obvinili, ale kráľ nechcel
počuť ich.
10:62 Ba čo viac, kráľ prikázal vyzliecť si rúcho a
Oblečte ho do purpuru a urobili tak.
10:63 Posadil ho samého a povedal svojim kniežatám: "Choďte s ním!"
doprostred mesta a vyhláste, aby sa nikto nesťažoval
proti nemu v akejkoľvek veci a aby ho nikto neobťažoval za žiadny spôsob
spôsobiť.
10:64 Teraz, keď jeho žalobcovia videli, že bol poctený podľa toho
zvestovaní a oblečení do purpuru všetci utiekli.
10:65 Kráľ si ho teda poctil a zapísal medzi svojich hlavných priateľov
urobil ho vojvodom a účastníkom jeho panstva.
10:66 Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema s pokojom a radosťou.
10:67 Ďalej v; sto šesťdesiat a piaty rok prišiel syn Demetrius
Demetria z Kréty do krajiny jeho otcov:
10:68 Keď to kráľ Alexander počul, oľutoval a vrátil sa
do Antiochie.
10:69 Potom Demetrius ustanovil Apolónia za miestodržiteľa Celosýrie za svojho generála,
ktorí zhromaždili veľké vojsko, utáborili sa v Jamnii a poslali do
Jonatán, veľkňaz, hovoriac:
10:70 Ty jediný sa pozdvihuješ proti nám a ja som na smiech.
a prečo sa vychvaľuješ svojou mocou proti nám
v horách?
10:71 Teraz teda, ak sa spoliehaš na svoju silu, zostúp k nám
do roviny a tam skúsme vec spolu: lebo s
ja som sila miest.
10:72 Pýtajte sa a naučte sa, kto som ja a ostatní, ktorí sa zúčastňujú, a budú
povedz ti, že tvoja noha nemôže utiecť v ich vlastnej krajine.
10:73 Preto teraz nebudeš môcť vydržať jazdcov a tak veľkých
sila v rovine, kde nie je ani kameň, ani kremeň, ani miesto
utiecť do.
10:74 Keď teda Jonatán počul tieto Apolloniove slová, bol dojatý
a vybral si desaťtisíc mužov a vyšiel z Jeruzalema, kde
Jeho brat sa s ním stretol, aby mu pomohol.
10:75 A rozložil svoje stany proti Joppe. oni z Joppy ho zavreli
mesta, pretože tam mal Apollonius posádku.
10:76 Jonatán ho obľahol, načo ho pustili z mesta.
pre strach: a tak Jonatán získal Joppu.
10:77 Keď to počul Apollonius, vzal tritisíc jazdcov s a
veľký zástup pešiakov a išiel do Azotu ako ten, kto putoval, a
tým ho vytiahol na rovinu. pretože mal veľké číslo
jazdcov, do ktorých vložil svoju dôveru.
10:78 Potom ho Jonatán nasledoval do Azotu, kde sa spojili armády
bitka.
10:79 Apollónius teraz nechal tisíc jazdcov v zálohe.
10:80 A Jonatán vedel, že za ním je prepadnutie. lebo mali
obkľúčil svoje vojsko a vrhal šípy na ľud od rána do rána
večer.
10:81 Ale ľud zastal, ako im prikázal Jonatán, a tak
kone nepriateľov boli unavené.
10:82 Potom vyviedol Šimon svoje vojsko a postavil ich proti sluhom.
(lebo boli vyčerpaní jazdci), ktorých znepokojil a utiekli.
10:83 Aj jazdci sa rozpŕchli po poli a utiekli do Azotu
išli do Betdagonu, chrámu ich modly, do bezpečia.
10:84 Ale Jonatán zapálil Azotus a okolité mestá a dobyl
ich korisť; a Dágonov chrám s tými, ktorí do neho utiekli,
zhorel ohňom.
10:85 Tak bolo spálených a pobitých mečom takmer osemtisíc
muži.
10:86 Odtiaľ Jonatán premiestnil svoje vojsko a utáboril sa proti Askalónu,
kde vyšli muži z mesta a stretli sa s ním s veľkou pompou.
10:87 Potom sa Jonatán a jeho vojsko vrátili do Jeruzalema s nejakými
kazí.
10:88 Teraz, keď kráľ ALexander počul tieto veci, poctil ešte Jonatána
viac.
10:89 A poslal mu zlatú sponu, ako sa má dať tým, ktorí sú
z krvi kráľovej; dal mu aj Akaron s jeho hranicami
v držbe.