1 Maccabees 10:1 V stošesťdesiatom roku Alexander, syn Antiochov menom Epifanes, išiel hore a vzal Ptolemaidu, lebo ľud mal prijal ho, čím tam kraľoval, 10:2 Keď sa to kráľ Demetrius dopočul, zhromaždil veľa ľudí veľký hostiteľ a vytiahol proti nemu bojovať. 10:3 Okrem toho Demetrius posielal listy Jonatánovi s láskavými slovami, ako napr zväčšil ho. 10:4 Lebo povedal: Učiňme najprv mier s ním, prv ako sa k nemu pripojí Alexander proti nám: 10:5 Inak si spomenie na všetko zlé, čo sme proti nemu vykonali, a proti jeho bratom a jeho ľudu. 10:6 Preto mu dal moc zhromaždiť vojsko a k poskytnúť zbrane, aby mu mohol pomôcť v boji: aj to prikázal rukojemníkov, ktorí boli vo veži, by ho mali vydať. 10:7 Potom prišiel Jonatán do Jeruzalema a prečítal listy v poslucháčoch všetok ľud a tí, čo boli vo veži: 10:8 Tí, ktorí sa veľmi báli, keď počuli, že mu ich dal kráľ právomoc zhromaždiť hostiteľa. 10:9 Potom z veže vydali svojich rukojemníkov Jonatánovi a odovzdal ich rodičom. 10:10 Tak sa Jonatán usadil v Jeruzaleme a začal stavať a opraviť mesto. 10:11 A prikázal robotníkom postaviť múry a vrch Sion a asi so štvorcovými kameňmi na opevnenie; a urobili tak. 10:12 Potom cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré mal Bakchides postavil, utiekol; 10:13 Každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej krajiny. 10:14 Len v Betsure niektorí z tých, ktorí opustili zákon a prikázania zostali nehybné, lebo to bolo ich útočište. 10:15 Keď kráľ Alexander počul, aké zasľúbenia poslal Demetrius Jonatán: keď mu bolo povedané aj o bitkách a vznešených skutkoch, ktoré vykonal on a jeho bratia a bolesti, ktoré znášali, 10:16 Povedal: Nájdeme takého iného muža? teraz ho teda spravíme náš priateľ a spoločník. 10:17 Na to napísal list a poslal mu ho podľa týchto slová, reči, 10:18 Kráľ Alexander pozdravuje svojho brata Jonatána: 10:19 Počuli sme o tebe, že si mužom veľkej moci a stretávame sa buď naším priateľom. 10:20 Preto ťa dnes ustanovujeme za tvojho veľkňaza národ a byť nazývaný kráľovým priateľom; (a s tým ho poslal purpurové rúcho a zlatú korunu :) a žiadam, aby si sa zúčastnil našej účasti, a udržuj s nami priateľstvo. 10:21 A tak v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku na sviatok zo stánkov si Jonatán obliekol sväté rúcho a zhromaždil sa sily a poskytli veľa brnenia. 10:22 Keď to Demetrius počul, veľmi sa zľutoval a povedal: 10:23 Čo sme urobili, že nám Alexander zabránil nadviazať priateľstvo? Židov, aby sa posilnil? 10:24 Aj ja im napíšem slová povzbudenia a sľúbim im dôstojnosti a dary, aby som mohol mať ich pomoc. 10:25 Poslal k nim teda: Kráľa Demetria k Židia pozdravujú: 10:26 Dodržiavali ste s nami zmluvy a zostali ste v našom priateľstve, nepridať sa k našim nepriateľom, počuli sme o tom a sme rád. 10:27 Preto nám ostaňte verní a bude nám dobre odplatiť ti za veci, ktoré robíš v náš prospech, 10:28 A dá vám veľa imunity a dá vám odmeny. 10:29 A teraz vás oslobodzujem a pre vás prepúšťam všetkých Židov z tribúty a od zvykov soli a od korunových daní, 10:30 A z toho, čo mi patrí, aby som dostal za tretiu časť alebo semeno a polovicu plodov stromov vypustím dnes, aby neboli vzatí z judskej krajiny, ani z troch vlád, ktoré sú k nemu pridané z krajina Samárie a Galiley od tohto dňa až na veky. 10:31 Nech je aj Jeruzalem svätý a slobodný s jeho hranicami, od oboch desatiny a pocty. 10:32 A čo sa týka veže, ktorá je v Jeruzaleme, vzdávam sa moci nad ňou a daj to veľkňazovi, aby do nej postavil takých, akých chce rozhodnúť sa ho ponechať. 10:33 Navyše som slobodne prepustil každého zo Židov, ktorí boli vyviedol zajatcov z judejskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva, a ja budem chcieť, aby všetci moji služobníci odvádzali dane aj svojmu dobytku. 10:34 Ďalej chcem, aby všetky sviatky, sabaty a novmesiace, slávnostné dni a tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku bude všetka imunita a sloboda pre všetkých Židov v moja ríša. 10:35 Nikto tiež nebude mať právomoc zasahovať alebo obťažovať kohokoľvek z nich v akejkoľvek záležitosti. 10:36 Budem ďalej, aby boli zapísaní medzi kráľovské vojská tridsaťtisíc mužov Židov, ktorým bude daná mzda, ako patrí všetkým kráľovským silám. 10:37 A niektorí z nich budú umiestnení v kráľovských pevnostiach, z ktorých aj niektorí budú ustanovení nad záležitosťami kráľovstva, ktoré sú z dôveruj a chcem, aby ich dozorcovia a vladári boli sami od seba, a aby žili podľa svojich zákonov, tak ako prikázal kráľ v krajine Judea. 10:38 A čo sa týka troch vlád, ktoré sú pridané k Judei z r krajina Samárie, nech sa pripoja k Judei, aby boli považuje sa za podriadeného, ani zaviazaný poslúchať inú autoritu ako najvyššieho kňaza. 10:39 Čo sa týka Ptolemaidy a krajiny k nej prislúchajúcej, dávam ju zadarmo dar do svätyne v Jeruzaleme na nevyhnutné výdavky svätyňa. 10:40 Okrem toho dávam každý rok pätnásťtisíc šeklov striebra kráľovské účty z miest prislúchajúcich. 10:41 A všetok prebytok, ktorý dôstojníci nevyplatili ako v minulosti, odteraz bude vydaný na chrámové diela. 10:42 A okrem toho päťtisíc šeklov striebra, ktoré vzali z používania chrámu z účtov z roka na rok, aj tých veci budú prepustené, lebo to patrí kňazom minister. 10:43 A ktokoľvek bude utekať do chrámu v Jeruzaleme, alebo bude v rámci tu uvedených slobôd, byť zaviazaný kráľovi alebo za kohokoľvek ostatné veci, nech sú na slobode a všetko, čo majú v mojom ríša. 10:44 Aj na stavbu a opravu diel svätyne výdavky budú uvedené z kráľovských účtov. 10:45 Áno, a na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie z toho dookola sa vydajú výdavky z kráľovských účtov, ako aj pri stavbe hradieb v Judei. 10:46 Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, nepovedali im k nim, ani ich neprijali, lebo si spomenuli na veľké zlo čo urobil v Izraeli; lebo ich veľmi sužoval. 10:47 Ale s Alexandrom boli spokojní, pretože bol prvý prosil o skutočný mier s nimi a boli s ním spojenci vždy. 10:48 Potom zhromaždil kráľ Alexander veľké vojsko a utáboril sa oproti Demetrius. 10:49 A keď sa dvaja králi spojili do boja, Demetriov zástup utiekol Alexander ho nasledoval a zvíťazil nad nimi. 10:50 A pokračoval v bitke veľmi bolestivo, až kým slnko nezapadlo, a to deň bol zabitý Demetrius. 10:51 Potom Alexander poslal veľvyslancov k egyptskému kráľovi Ptolemai s a správa v tomto zmysle: 10:52 Nakoľko som sa vrátil do svojej ríše a zasadol som na svoj trón. predkov a získali nadvládu a zvrhli Demetria a obnovil našu krajinu; 10:53 Lebo keď som sa s ním zapojil do boja, bol on aj jeho vojsko nami zneistení, aby sme sedeli na tróne jeho kráľovstva: 10:54 Teraz teda urobme spolu ligu priateľstva a daj mi teraz tvoju dcéru za manželku a budem ti zaťom a dám obe tebe a jej podľa tvojej dôstojnosti. 10:55 Kráľ Ptolemee odpovedal: "Šťastný deň, v ktorom!" vrátil si sa do zeme svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva. 10:56 A teraz ti urobím, ako si napísal Ptolemais, aby sme sa videli; lebo ožením svoju dcéru teba podľa tvojho želania. 10:57 Ptolemee teda vyšiel so svojou dcérou Kleopatrou z Egypta a oni prišli do Ptolemaidy v stoosemdesiatom druhom roku: 10:58 Keď sa s ním stretol kráľ Alexander, dal mu svoju dcéru Kleopatra, a oslávila svoje manželstvo v Ptolemaide s veľkou slávou, as spôsob kráľov je. 10:59 Kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel stretnúť ho. 10:60 ktorý potom čestne odišiel do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi, a dal im a ich priateľom striebro a zlato a mnoho darov a našli priazeň v ich očiach. 10:61 V tom čase niektorí moroví spoluobčania z Izraela, muži zlého života, zhromaždili sa proti nemu, aby ho obvinili, ale kráľ nechcel počuť ich. 10:62 Ba čo viac, kráľ prikázal vyzliecť si rúcho a Oblečte ho do purpuru a urobili tak. 10:63 Posadil ho samého a povedal svojim kniežatám: "Choďte s ním!" doprostred mesta a vyhláste, aby sa nikto nesťažoval proti nemu v akejkoľvek veci a aby ho nikto neobťažoval za žiadny spôsob spôsobiť. 10:64 Teraz, keď jeho žalobcovia videli, že bol poctený podľa toho zvestovaní a oblečení do purpuru všetci utiekli. 10:65 Kráľ si ho teda poctil a zapísal medzi svojich hlavných priateľov urobil ho vojvodom a účastníkom jeho panstva. 10:66 Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema s pokojom a radosťou. 10:67 Ďalej v; sto šesťdesiat a piaty rok prišiel syn Demetrius Demetria z Kréty do krajiny jeho otcov: 10:68 Keď to kráľ Alexander počul, oľutoval a vrátil sa do Antiochie. 10:69 Potom Demetrius ustanovil Apolónia za miestodržiteľa Celosýrie za svojho generála, ktorí zhromaždili veľké vojsko, utáborili sa v Jamnii a poslali do Jonatán, veľkňaz, hovoriac: 10:70 Ty jediný sa pozdvihuješ proti nám a ja som na smiech. a prečo sa vychvaľuješ svojou mocou proti nám v horách? 10:71 Teraz teda, ak sa spoliehaš na svoju silu, zostúp k nám do roviny a tam skúsme vec spolu: lebo s ja som sila miest. 10:72 Pýtajte sa a naučte sa, kto som ja a ostatní, ktorí sa zúčastňujú, a budú povedz ti, že tvoja noha nemôže utiecť v ich vlastnej krajine. 10:73 Preto teraz nebudeš môcť vydržať jazdcov a tak veľkých sila v rovine, kde nie je ani kameň, ani kremeň, ani miesto utiecť do. 10:74 Keď teda Jonatán počul tieto Apolloniove slová, bol dojatý a vybral si desaťtisíc mužov a vyšiel z Jeruzalema, kde Jeho brat sa s ním stretol, aby mu pomohol. 10:75 A rozložil svoje stany proti Joppe. oni z Joppy ho zavreli mesta, pretože tam mal Apollonius posádku. 10:76 Jonatán ho obľahol, načo ho pustili z mesta. pre strach: a tak Jonatán získal Joppu. 10:77 Keď to počul Apollonius, vzal tritisíc jazdcov s a veľký zástup pešiakov a išiel do Azotu ako ten, kto putoval, a tým ho vytiahol na rovinu. pretože mal veľké číslo jazdcov, do ktorých vložil svoju dôveru. 10:78 Potom ho Jonatán nasledoval do Azotu, kde sa spojili armády bitka. 10:79 Apollónius teraz nechal tisíc jazdcov v zálohe. 10:80 A Jonatán vedel, že za ním je prepadnutie. lebo mali obkľúčil svoje vojsko a vrhal šípy na ľud od rána do rána večer. 10:81 Ale ľud zastal, ako im prikázal Jonatán, a tak kone nepriateľov boli unavené. 10:82 Potom vyviedol Šimon svoje vojsko a postavil ich proti sluhom. (lebo boli vyčerpaní jazdci), ktorých znepokojil a utiekli. 10:83 Aj jazdci sa rozpŕchli po poli a utiekli do Azotu išli do Betdagonu, chrámu ich modly, do bezpečia. 10:84 Ale Jonatán zapálil Azotus a okolité mestá a dobyl ich korisť; a Dágonov chrám s tými, ktorí do neho utiekli, zhorel ohňom. 10:85 Tak bolo spálených a pobitých mečom takmer osemtisíc muži. 10:86 Odtiaľ Jonatán premiestnil svoje vojsko a utáboril sa proti Askalónu, kde vyšli muži z mesta a stretli sa s ním s veľkou pompou. 10:87 Potom sa Jonatán a jeho vojsko vrátili do Jeruzalema s nejakými kazí. 10:88 Teraz, keď kráľ ALexander počul tieto veci, poctil ešte Jonatána viac. 10:89 A poslal mu zlatú sponu, ako sa má dať tým, ktorí sú z krvi kráľovej; dal mu aj Akaron s jeho hranicami v držbe.